Zlín – miesto, kde Tomáš Baťa premenil sny na realitu

9

Putovanie malými Zlínmi, baťovými satelitmi, ktoré sa nachádzajú na takmer všetkých svetadieloch, nás prirodzene vedie k úplnému počiatku. K prvému záhradnému mestu s tehlovými štvrťami a s rozsiahlou fabrikou tvorenou typickými továrenskými budovami. K priemyselnému centru, k vzoru funkcionalistickej architektúry a urbanizmu.  K Zlínu, mestu na Morave, mnohé roky známemu aj ako Gottwaldov.  

Pohľad na továreň s „Dvadsaťjednotkou“ v popredí, Foto: Flickr – sludgegulper

Starý Zlín

História mesta Zlín siaha do 14. storočia. Čo sa týka jeho usporiadania, môžeme povedať, že mesto má dve centrá – historické a pár stoviek metrov od neho vzdialené – baťovské. Práve Baťova éra je dôležitým medzníkom v histórii a rozvoji mesta.  Rodina Baťových žila v Zlíne od 17. storočia. V roku 1876 sa na Dlhej ulici narodil aj najznámejší z rodiny, Tomáš Baťa. V tom čase bol Zlín dvojtisícovým mestečkom správcov vlašských panstiev a drobných remeselníkov ako obuvníkov, hrnčiarov a súkenníkov. V meste nebol vodovod, chýbala aj kanalizácia a kúrilo sa iba drevom.  Mladosť strávil Tomáš Baťa v Uherskom Hradišti, no keď sa v roku 1894 rozhodol spolu s bratom Antonínom a sestrou Annou osamostatniť, svoju živnosť založili práve v rodnom Zlíne. Aj keď to bolo rozhodnutie, ako sa po rokoch vyjadril samotný Tomáš Baťa, na základe citu a nie rozumu. – Zlín totiž vôbec nemal pre veľkú továreň vyhovujúce podmienky. Tomáš si asi len ťažko vedeli predstaviť, ako sa o pár rokov jeho podnik i mesto rozrastú.

Areál továrne bol a stále je ohromujúco rozsiahly, Foto: Flickr – sludgegulper

Baťovský Zlín

Tomášovi Baťovi sa podaril nevídaný úspech. Z pôvodného domu na námestí Zlína dostal svoju živnosť až do továrne s komínmi. Tento progres mu predpovedal už jeho otec. Živoriace remeslo, ponižované a nepodstatné dostal na prvé miesto priemyslu Prvej republiky. Aj keď počas prvých rokov musel ustáť niekoľko desivých krízových situácií, vybudoval prosperujúcu firmu, ktorá sa rýchlo rozrastala. Po jeho návšteve v USA bola v roku 1906 postavená prvá moderná trojposchodová továrenská budova inšpirovaná práve tými za oceánom. Vznikli tak typické baťovské etážovky.

Baťovská etážovka – železobetónovú konštrukciu vypĺňa murivo a okná, Foto: Peter Pribula

Do mesta prichádzalo mnoho nových obyvateľov. Na celú túto situáciu firma reagovala. Po roku 1926 sa Zlín stal moderným mestským centrom plným funkcionalistickej architektúry. Už na prvý pohľad mestu dominuje premyslený a ucelený urbanizmus. Jeho základy položil prvý regulačný plán architekta Jana Kotěru, na ktorý nadviazal František Lydie Gahura a neskôr Jiří Voženílek. Rástli tu kolónie typických baťovských stavieb – rodinných domov, v ktorých vyniká jednotná tehličková architektúra, nám dobre známa z Červenej ulice. Verejné budovy, ako továrenské priestory, administratívne budovy, školy, internáty a nemocnice, sú modulovými stavbami so železobetónovým skeletom a tehlovou výmurovkou. Dnes už môžeme tieto stavby pokladať za pamätihodnosti. Či už je to Obchodný dom, Baťova vila a aj samotný areál továrne. Najznámejšou budovou je pravdepodobne mrakodrap v Zlíne, známa „Dvadsaťjednotka“. Ten dal postaviť Jan Antonín Baťa podľa amerického vzoru a svojho času bol najvyššou budovou v Čechách a druhou najvyššou necirkevnou budovou v Európe. Mrakodrap, v ktorom v súčasnosti sídli krajský a finančný úrad zaujme aj originálnym prvkom – dodnes funkčným výťahom, ktorý mal slúžiť ako pohyblivá kancelária šéfa firmy. V Zlíne boli založené aj filmové ateliéry, v ktorých Baťa nakrúcal reklamu na  svoje produkty. Ďalším „naj“ tých čias bolo najväčšie kino v Európe, ktoré sa nachádzalo práve Zlíne a ponúkalo 2580 miest na sedenie.

Najznámejšou stavbou je mrakodrap, ktorý dal postaviť J.A.Baťa, foto: Peter Pribula

Priemyselné záhradné mesto

Baťa ponúkal viac ako len prácu. Pre prichádzajúcich zamestnancov zabezpečoval aj bývanie. Riadil sa myšlienkou „Pracovať kolektívne, ale žiť individuálne“, a tak v roku 1912 vznikajú v meste prvé domy pre zamestnancov v mestskej časti Letná. Urbanistický plán na stavbu prvej robotníckej kolónie vypracoval architekt Jan Kotěra. Baťove domy poskytovali na tú dobu luxusné bývanie. Dvojpodlažné murované stavby niekoľkých základných typov majú veľmi jednoduchý, funkcionalistický charakter. Stoja uprostred zelene, kde pozemky neboli oddelené plotmi a záhrady prechádzali do voľnej prírody. Postupne vznikali ďalšie kolónie – Podvesná, Zálešná, Lesní čtvrť, Díly a Nad Ovčírnou. Aj tieto lukratívne možnosti bývania zaiste pomohli pri rozrastaní Zlína. Bolo tu postavených cez 2200 tehlových domov. Okrem bývania sa myslelo aj na občiansku vybavenosť. Stavali sa školy, škôlky, priestory pre služby.  Kontrast industriálneho rázu mesta a zelene pôsobí podmanivo. Napriek tomu, že Zlín je priemyselným mestom, je to mesto zelene. Dokonca má lesný cintorín, kde bol v roku 1932 po tragickej nehode pochovaný Tomáš Baťa, iniciátor jeho založenia.

Vrchol fenoménu baťovskej architektúry a vzácna pamiatka zlínskeho konštruktivizmu je pamätník Tomáša Baťu. Slúži pripomienke jeho života a diela. Autorom je architekt Gahura, ktorý použil baťovský oporný systém, ale vynechal murovku, ktorú nahradil odhmotnený kryštál. Interiéru dominuje maketa lietadla, v ktorom slávny podnikateľ havaroval.

Typické tehlové domky dodali Zlínu novú, charakteristickú tvár, Foto: Flickr – sludgegulper

Starosta Zlína

Aj keď Tomášovi Baťovi nebola politika blízka, v roku 1923 sa stal starostom mesta a úrad zastával až do svojej smrti. Bol to najjednoduchší spôsob ako vybudovať moderné mesto.  Nesústredil sa len na svoju továreň a bývanie pre robotníkov. Zahájil reformu verejného školstva, podporoval rozvoj podnikania v meste, rozširoval obchodnú a dopravnú sieť, služby, podporoval kultúrne a športové vyžitie obyvateľov. Dal postaviť veľkú nemocnicu. Mesto začal budovať ako záhradné. Zlín bol sídlom Baťovej obuvníckej ríše, hlavným mestom ríše, ktorá sa postupne rozmáhala do ďalších a ďalších štátov Európy, Afriky, Ázie i Ameriky. V roku 1938 Baťova firma zamestnávala viac ako 65 000  ľudí. Expanziu firmy i Zlína však zastavila nemecká okupácia. V roku 1944 počas amerického bombardovania bola zničená veľká časť továrenských budov. Rok na to boli Baťove závody znárodnené a pokračovali vo výrobe obuvi pod názvom Svit. Mesto Zlín, bolo premenované na Gottwaldov na počesť prvého komunistického prezidenta.

Baťa sa staral o spokojnosť svojich zamestnancov, ale aj obyvateľov Zlína, Foto: Flickr – sludgegulper

Zlín dnes

V roku 1989 navštívil Gottwaldov Tomáš Baťa mladší, syn Tomáša Baťu. Mesto sa vrátilo k pôvodnému názvu Zlín a dnes má cez 72 000 obyvateľov. Je to mesto dizajnu, filmu, športu a študentov. V roku 2001 tu bola založená Univerzita Tomáša Baťu. V areáli továrne to stále žije. Okrem menších firiem môžeme v budovách nájsť aj kaviarne, fitnesscentrá, bistrá, múzeum obuvníctva a galérie.  Prechádzka rozsiahlym areálom, prípadne výhľad z „Dvadsaťjednotky“ len umocní rešpekt voči dobám, keď v tomto areáli pracovalo viac ako 29 000 zamestnancov.

Mnohé budovy továrne sú využívané a areál je príjemným miestom plným života, Foto: Peter Pribula

Malé Zlíny vo svete:

Zdroje:

  • Tomáš Baťa: Úvahy a projevy
  • František Valach: Fenomén Baťa
  • sk.wikipedia.org/wiki/Zlín
  • http://www.ic-zlin.cz/24959-batuv-zlin
  • http://tomasbata.org/
  • batastory.net
  • https://www.zlin.eu/
  • https://www.seznamzpravy.cz/clanek/unikatni-batovo-mesto-cim-udivuji-jeho-skvosty