Putovaním za „malými Zlínmi“, mestami založenými firmou Baťa s typickou architektúrou, by sme mohli prejsť celý svet. Nájdeme ich v Ázii, Afrike, Amerike, ale aj vo Švajčiarsku, Anglicku, Chorvátsku či Poľsku. Areál podobný závodom v Zlíne alebo v našom Partizánskom a celé štvrte príbuzné Červenej ulici sú síce po celom svete, ale občas netreba ísť až tak ďaleko. Baťove domčeky môžeme vidieť aj v neďalekých Bošanoch, prípadne vzdialenejšom Svite, ktorého „vykúkajúce etážovky“ zaujmú už z diaľnice. Na území Slovenska je ešte jedno mesto, kde tiež badať stopy baťovskej architektúry. Mesto Nové Zámky.
Koncern Baťa so svojím systémom podnikania a modernými podmienkami predstavoval pre – v tom čase prevažne agrárne Slovensko – prínos pokroku a industrializácie. V podstate môžeme firmu považovať za jedného z hlavných hýbateľov modernizácie Slovenska. Okrem toho firma mala vplyv aj na spoločenský a kultúrny život. Industrializáciu a rozvoj priniesol príchod firmy aj do historického mesta na južnom Slovensku. Počiatok jej záujmov v Nových Zámkoch spadá do začiatku 30. rokov 20. storočia, kedy sa začalo s výstavbou obchodného domu Baťa, ktorý dodnes existuje pod názvom Zámčan. Po hospodárskej kríze, rovnako ako v Bošanoch, tak aj v Nových Zámkoch, odkúpila firma továreň na výrobu usní, ktorá bola v úpadku. Zastarané stroje boli vymenené za nové a továreň rozšírená. Okrem jej modernizácie bolo vybudované aj sídlisko pre zamestnancov, nové obchody, ale i letisko a ďalšie aktivity, ako to už poznáme z iných baťovských satelitov. Môžeme tu nájsť aj predchodcu podnikových novín na Slovensku – rubrika Baťove zvesti z južného Slovenska v periodiku Slovenský juh informovala o dianí v novozámockých závodoch. V modernej fabrike sa okrem dovtedajších polotovarov v roku 1936 začali vyrábať aj topánky. Nové Zámky boli v tom čase štvrtým najväčším mestom Slovenska a na tu vyrobené „baťovky“ bol razený erb mesta, ako symbol kvality výrobku. (V roku 1935 na svetovej výstave v San Franciscu získali novozámocké kože zlatú medailu).
Druhá svetová vojna zasiahla aj do existencie novozámockej baťovej továrne. Jan Antonín Baťa v tom čase už síce emigroval, no napriek tomu odolával snahám zlikvidovať továreň. Tá bola premenovaná v roku 1938 na Cikta, a. s.. Výroba bola prenesená do maďarského Martfű, taktiež baťovského satelitu. Na konci vojny zasiahlo Nové Zámky a aj továreň bombardovanie. Boli jedným z najviac zničených miest na našom území. Veľa toho nezostalo. Na baťovských ideách odchovaní zamestnanci sa nevzdali a výroba usní a neskôr i obuvi bola obnovená a továreň zrekonštruovaná. V tých rokoch fungovala intenzívna spolupráca s Baťovými závodmi u nás, v Partizánskom. Obdobie Baťu v Nových Zámkoch končí v roku 1950. Po zoštátnení jednej z najväčších firiem na južnom Slovensku, bola továreň zmenená na závod na výrobu svietidiel. Aj keď možno nie dlhé, v porovnaní s bohatou históriou mesta, no intenzívne obdobie pôsobenia firmy Baťa v Nových Zámkoch zasiahlo do vzhľadu a napredovania mesta. Stále sa nájdu tí, ktorí na toto obdobie pozitívne spomínajú.
Nové Zámky síce nie sú úplne „malým Zlínom“, tak ako to môžeme povedať o mestách Svit a Partizánske, ktoré boli firmou Baťa založené. Napriek tomu je príchod firmy do tohto mesta dôležitým míľnikom jeho modernej histórie. Na území Slovenska môžeme nájsť ešte mnoho rôznorodých aktivít Baťovho koncernu. Drevospracujúce továrne, potravinárske podniky, v Liptovskom Mikuláši bola založená spoločnosť Darina, výroba stavebného materiálu (napríklad: mramorové lomy v obci Tuhár), lesné hospodárstvo či energetika (baňa na hnedé uhlie v obci Obyce), samozrejme doprava (letiská, Kotva import – export Bratislava) a zaujímavosťou je, že pod firmu Baťa patrili aj kúpele a zámok v Bojniciach. Aby boli všetky tieto slovenské podniky zlúčené, bola v roku 1939 založená spoločnosť Baťa slovenská účastinná spoločnosť. Po vojne a znárodnení sa z nej stáva firma Baťa – Baťovany, národný podnik so sídlom v Partizánskom. Nebola to len modernizácia a pracovné príležitosti, pre ktoré je tak významné pôsobenie firmy Baťa na našom území, ale aj pre dané obdobie vzácny prístup. Môžeme povedať, že vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi v období 1. ČSR neboli len pozitívne, a práve preto, bolo veľmi cenené, že v novozaložených továrňach na našom území boli zamestnaní miestni robotníci a nie baťovci zo Zlína a rovnako aj to, že v Baťových podnikoch na Slovensku bola slovenčina nariadeným jazykom.
Zdroje:
- https://batastory.net/cs/stopa/pusobeni-firmy-bata-na-slovensku-a-jeho-ohlasy-v-tisku
- Ladislav Kočiš: Nové Zámky v minulosti a súčasnosti, 1967
- sk.wikipedia.org/wiki/Nové_Zámky
- Martin Skladan – Zo Zlína do sveta – Príbeh Tomáša Baťu, dostupné na internete: https://www.novezamky.sk/Cn/2008/2008-37s/bata.htm
Fotografie:
- Novozámocký fotoalbum o.z., nzalbum.sk
Radovan Števula
Katarína Janíčková