Všetci si s výrobou obuvi na Slovensku spájame najmä Partizánske, niekdajšie Baťovany. Iste, ide o výnimočný projekt Ideálneho priemyselného mesta, ale nesmieme zabúdať na dôležitosť iných miest, ktoré vzniku Baťovian pripravili cestu. Keby sa v histórii udiali veci inak, moderné mesto v záhradách by stálo o pár kilometrov južnejšie. S výrobou obuvi by sme si tak navždy spájali Bošany, ktoré jej 5 intenzívnych rokov skutočne kraľovali.
Bošany zohrali veľmi dôležitú úlohu v budovaní topánkového priemyslu na Slovensku. Stála v nich prvá fabrika, ktorú firma Baťa na našom území kúpila, a teda aj prvá fabrika, v ktorej firma Baťa na Slovensku začala vyrábať. Bolo to v roku 1930, keď kúpila upadajúcu fabriku na spracovanie kože. Tá v Bošanoch fungovala od roku 1857. Položili ju existenčné problémy spôsobené svetovou hospodárskou krízou.
S modernizáciou výroby sa v Bošanoch začalo okamžite. Nové stroje, prestavba starých dielní, stavba nových továrenských budov, komplexné zriadenie modernej výroby tak, ako ňou bola firma Baťa preslávená. Okrem modernizácie fabriky sa začalo aj s výstavbou rodinných domov v dvoch kolóniách, ktoré dostali názov Červená a Biela kolónia. V Bielej stáli domy s omietaným murivom a v Červenej domy s tehličkovou fasádou. Také poznáme zo Zlína a aj z Červenej ulice v Baťovanoch. Tá Baťovianska je všetkým notoricky známa, no na Bošiansku sa často zabúda.
Fabrika sa rozrastala a k spracovaniu kože sa pridružila výroba obuvi. Sídlilo tu riaditeľstvo baťovských podnikov na Slovensku. Bošany mali našliapnuté, aby sa stali “Slovenským Zlínom”. Vedeli to aj lokálni živnostníci, ktorí sa o svoje podnikanie v Bošanoch oprávnene báli. Keď sa teda Baťa pokúšal kúpiť pozemky na výstavbu mesta v okolí Bošian, stretol sa s astronomickými cenami a zamietavým postojom. Takto Bošany prišli o najväčšiu príležitosť vlastného rozvoja na moderné priemyselné mesto.
Práve Bošany navštívil v roku 1939 šéf firmy Baťa, Jan Antonín Baťa. Pri tejto návšteve mu bol predstavený plán výstavby novej osady a bol schválený aj jej názov – Baťovany. Samotné Baťovany Jan Antonín Baťa nikdy nenavštívil.
Po roku 1939 prestávajú Bošany kraľovať topánkovej výrobe na Slovensku. Obuvnícke dielne a riaditeľstvo podniku sa presúva do novoznikajúcej osady Baťovany. V Bošanoch sa zriaďuje gumárenská výroba a v 40. rokoch, ako reakcia na nedostatok obalového materiálu, aj výroba papierenská. Stavebný rozmach postupne ustáva a aj v tomto ohľade sa pozornosť venuje Baťovanom. Bošanom tak zostalo miesto smutného hráča, ktorý umožnil rozmach baťovského továrenského impéria na Slovensku, ale vlastný rozmach, ku ktorému smeroval, nikdy nedosiahol.
Zdroje:
HAVIAR, T. 2012: Baťovská architektúra na Slovensku, Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, s.r.o., 2012.
Radovan Števula