Asi málokedy sa stáva, že rodinnú firmu vedú po sebe traja geniálni riaditelia schopní doviesť ju k nevídaným úspechom. Azda preto má nie každý jasno v tom, ktorý Baťa je ktorý, či ako je spojený s mestom Partizánske a jeho históriou. Jeden firmu založil. Bol dostatočne nadaný a ambiciózny, aby si plnil svoje a plány. Jeho sochu môžeme nájsť v našom meste. Ďalší stál na čele firmy, keď boli založené Baťovany. V tom čase firma expandovala nielen do ďalších miest či zahraničia, ale pribudli jej aj mnohé nové odvetvia. Len jediný Partizánske aj navštívil a počas jeho riadenia sa z firmy stala najväčšia obuvnícka firma vo svete.
Tomáš Baťa starší (1876-1932) “Nájsť správnu rovnováhu medzi opatrnosťou a odvahou je najväčšie umenie.”
Zakladateľ firmy. Tomáš Baťa sa narodil v Zlíne do obuvníckej rodiny Antonína Baťu a jeho prvej manželky Anny Minařikovej. Detstvo prežil v Zlíne, kde aj vychodil štyri ročníky obecnej školy. Po smrti matky sa rodina presťahovala do Uherského Hradište. V škole sa vyučovalo po nemecky, čiže jazykom, ktorý Tomáš neovládal. Navyše pomáhal otcovi so živnosťou, a tak v 14 rokoch ukončil školu a zaúčal sa u otca.
Prvý raz sa pokúsil osamostatniť a začal podnikať vo Viedni. No, neznalosť trhu a jazyka viedli k neúspechu. Vrátil sa k otcovi naberajúc skúsenosti ako predajca. V roku 1894 opäť a definitívne odišiel od otca, vrátil sa do rodného Zlína.
Spolu so starším bratom Antonínom a sestrou Annou založili firmu, neskôr pomenovanú T.&A. Baťa. Súrodenci chceli viesť svoju živnosť moderne. Zaviedli niekoľko inovácii ako presnú pracovnú dobu či týždenné vyplácanie mzdy. Avšak zapáčil sa im pánsky štýl života a po roku samostatnosti im hrozil krach. Bankrotu sa vyhli a táto situácia sa stala životnou lekciou pre Tomáša Baťu. Ako človek aj ako podnikateľ rástol práve prekonávaním kríz.
Tvrdé sebazapieranie a práca dostali firmu z prahu konkurzu. Ďalšiu firemnú krízu prekonali novým typom obuvi – baťovkami – platenými topánkami s koženou podrážkou a špičkou, ktoré boli lacnejšie a veľmi žiadané. Po splatení dlhov sa mohla firma rozvíjať.
Prvá výrobná budova bola postavená v roku 1900. Skúsenosti a vylepšenia bol hľadať Tomáš Baťa v USA. V roku 1910 sa začali stavať v Zlíne prvé domy pre robotníkov, ktorých stále vo firme pribúdalo.
Súkromný život mal Tomáš Baťa tiež komplikovaný, ale nakoniec sa v roku 1912 oženil s Máriou Menčíkovou, dcérou správcu viedenskej dvornej Bibliotéky. Po dvoch rokoch manželstva sa im narodil jediný syn Tomáš Jan.
Pre všetkých náročné vojnové obdobie prekonal vďaka získanej zákazke na výrobu obuvi pre rakúsko-uhorskú armádu. Vďaka tomu aj mnohí muži nemuseli nastúpiť do armády. Povojnovú krízu vyriešil zlacnením topánok o polovicu, a tak vyprázdnil plné sklady.
Tomáš Baťa bol výnimočným podnikateľom aj v tom, že do vedenia obsadzoval odborníkov, ktorí boli v niektorých oblastiach lepší ako on. Nemusel sa báť na nich spoľahnúť a dôverovať im. Aj keď sa mnoho raz sklamal, nemienil zatrpknúť. Zároveň si vedel priznať aj svoje chyby a ospravedlniť sa.
Firma začala otvárať vlastné predajne v Zlíne i ďalších mestách. V roku 1923 sa stal starostom Zlína. Ako starosta zásadne ovplyvnil architektúru mesta. Zavedením pasovej výroby sa zvýšila produktivita, ale rástol i počet zamestnancov. Rovnako, koncern Baťa pre jednoduchšie a lacnejšie riešenie dodávok materiálov začal podnikať aj v ďalších sférach priemyslu a vyrábať sa začalo aj v ďalších mestách ČSR – medzi inými aj v Bošanoch a Nových Zámkoch.
Firma prenikala na zahraničné trhy, kde taktiež vznikali nové továrne. Avšak prišiel ťažký a tragický rok 1932 – súkromné lietadlo s Tomášom Baťom na palube havarovalo. Tomáš Baťa bol jedným z najväčších a najznámejších podnikateľov svojej doby. Zaviedol originálne metódy riadenia výroby a obchodu. Jeho sústava riadenia ovplyvnila množstvo budúcich ekonómov. Tomáš Baťa sa právom stál fenoménom, a napriek jeho nedostatočnému vzdelaniu sú jeho postupy používané ako príklady top manažmentu. Z nerozvinutého Zlína dokázal vytvoriť priemyselné moderné mesto. Z malej živnosti nadnárodnú spoločnosť. A aj keď Baťovany boli založené šesť rokov po jeho smrti, jeho socha má v našom meste zaslúžené miesto.
Jan Antonín Baťa (1898-1965) „Verte sebe a verte práci. Choďte za svojou prácou bezohľadne.“
Jan Karol Baťa, ktorý si neskôr zmenil prostredné meno na Antonín, bol mladším nevlastným bratom Tomáša Baťu, synom Antonína Baťu a jeho druhej manželky Ludmily Hruščákovej. Otec mu zomrel, keď mal sedem rokov.
Hlavou rodiny sa stal Tomáš Baťa, ktorý chcel, aby boli mladší súrodenci vzdelávaní v Zlíne. A tak sa v 10 rokoch sťahuje Janík za bratom do mesta. O 22 rokov starší Tomáš bol pre neho vzorom a akiste mu v mnohom nahrádzal otca.
Popri škole mal Janík povinnosti aj v továrni. Rovnako ako starší brat, v 14 rokoch opustil školu a stal sa zamestnancom baťových závodov na plný úväzok. Prax bol získavať v Nemecku, o pár rokov neskôr aj v USA. Jan bol veľmi kreatívny (nechal si zaregistrovať 100 patentov), navrhoval nové postupy, ale mal aj manažérske cítenie. Oproti staršiemu bratovi mu vraj chýbala pokora a skromnosť (ale nakoniec, týmto vlastnostiam sa Tomáš tiež naučil až po tvrdých skúškach na začiatku svojho podnikania).
V roku 1920 sa Jan oženil s Máriou Gerbecovou. Mali spolu päť detí. Jan mal po nadobudnutí skúsenosti na starosti predaj, nákup, vzory, dizajn, prijímanie návštev, podnikovú stratégiu, strojárne, dopravu, logistiku, atď. Pred hrozbou blížiacej sa vojny, navrhol expanziu firmy do zahraničia a zakladanie nových továrni i celých miest.
V roku 1932 po smrti svojho staršieho brata, Jan prevzal vedenie spoločnosti Baťa. Aj keď firmu viedol relatívne krátko a v ťažkom období, dokázal ju viesť k úspechom. Firma expandovala do celého sveta, ale taktiež vznikali nové odvetvia podnikania. Úspešne kráčal v stopách svojho brata.
Počas jeho sedemročného vedenia firma počet továrni, zamestnancov i predajni zvýšila asi päťnásobne. Jan taktiež absolvoval obchodnú cestu okolo sveta. Mal mnohé vízie a videl veľmi optimisticky budúcnosť Československa. A vedel k tomu ponúknuť aj konkrétne plány.
Pred blížiacou sa vojnou sa pokračovalo v zakladaní továrni po celom svete. Okrem iného v roku 1938 aj v Baťovanoch, kde mala na území ničoho vzniknúť továreň na výrobu bicyklov a obuvníckych strojov. Jan vo veľkom podporoval aj kultúru, umenie či školstvo.
Avšak v roku 1939 musel emigrovať, najskôr do USA, kde chcel založiť nový Zlín, neskôr do Brazílie, kde taktiež založil šesť miest. Aj keď sa firmu snažil riadiť naďalej i zo zahraničia, mnohé továrne fungovali samostatne. Po vojne sa pre falošné obvinenie z kolaborácie nemohol do Čiech vrátiť. Továreň v Zlíne bola znárodnená. Po dlhých rokoch súdov s Tomášom Baťom mladším, sa Jan vzdal a okrem brazílskych, mu boli všetky zvyšné zahraničné továrne prisúdené. Jan Baťa aj v Brazílii viedol tvorivý podnikateľský život. Domov sa nevrátil a ani sa nedožil očistenia mena. V roku 1965 zomrel v São Paule. Rehabilitácie sa dočkali až jeho potomkovia v roku 2007.
Tomáš Baťa mladší (1914-2008) „Za najpozoruhodnejší rys podniku som považoval duch jeho zamestnancov, zreteľnú hrdosť na to, že sa podieľajú na niečom, čo prinieslo skutočný úspech.“
Tomáš Jan Baťa bol jediným dieťaťom Tomáša Baťu a jeho manželky Márie. Aj keď by sa dalo očakávať, že ho to predurčovalo ku krásnemu a bezstarostnému životu, nebolo to tak. Jeho otec tvrdil, že ak druhému človeku čokoľvek uľahčíte a dáte niečo zdarma, prerušíte jeho osobnostný rozvoj. A aj keď bol Tomík jediným a milovaným dieťaťom, vychovávaný a vedený bol prísne, aby bol pripravený na život a vedenie firmy.
A naozaj mu to pomohlo zvládať úspešne neľahké situácie, ktorým bol vystavený. Od útleho detstva sa musel vzdelávať v jazykoch, ale aj učiť sa hospodáriť so svojimi malými zárobkami. Už v 13 rokoch odišiel študovať do zahraničia.
Nemal ani 18 rokov, keď sa po otcovej nehode stal polosirotou. Pred hroziacou vojnou emigroval s matkou. V priemyselne ešte zaostalej Kanade založil novú továreň i mesto Batawa. Matka sa však musela vrátiť do nacistami okupovanej továrne v Zlíne.
Po vypuknutí vojny sa továreň v Batawe zapojila do zbrojárskeho priemyslu a Tomáš Baťa mladší nastúpil do armády. K tejto časti života sa v rozhovoroch nevracal, rovnako ako jeho otec, nemal potrebu rozoberať negatívne záležitosti.
Po ukončení vojny prišla firma Baťa o väčšiu časť podnikov, ktoré boli v Európe znárodnené. Medzi inými aj bez nároku na kompenzáciu továreň v Zlíne, ale aj závody v Baťovanoch, premenovaných na Partizánske (firma znárodnením prišla o ¾ podnikov). Taktiež viedol niekoľkoročný súd so svojím strýkom Janom Baťom o zvyšné továrne vo svete. Rovnako je to záležitosť, ktorú nerád preberal na verejnosti.
No, Jan Baťa sa nakoniec vzdal, a Tomáš Baťa sa stal riaditeľom všetkých pobočiek firmy Baťa, okrem brazílskych. Napriek značnej oklieštenosti Tomáš Baťa mladší dokázal firmu viesť, zveľaďovať, inovovať a prispôsobovať potrebám trhu až natoľko, že sa stala svetovou obuvníckou veľmocou. Ale stále zostávali pre neho prioritou zamestnanci a svoju prácu bral ako službu.
Po novembri 1989 sa mohol po dlhých rokoch opäť vrátiť do Zlína a navštívil aj Partizánske. Do nášho mesta sa vrátil aj v roku 1995 a bol pri odhalení sochy svojho otca.
V Dolnom Němčí boli sprevádzkované výrobné linky a je to jediné výrobné miesto obuvi Baťa na území Českej republiky.
Tomáš Baťa mladší sa dokázal vysporiadať s náročnými životnými situáciami. Na rodnú Moravu nezabudol, a napriek všetkému nezatrpkol. Naďalej pomáhal a aj keď sa snažil o kompenzáciu za znárodnený majetok, chcel to využiť pre rozvoj kultúry, školstva či priemyslu v krajine. Jeho manželkou bola – Sonja Ingrid Wettstein a spolu mali štyri deti. Firmu po ňom viedol jeho syn Thomas G. Bata. Dnes má firma generálneho riaditeľa mimo rodiny.
Zdroje:
- F.Valach: Fenomén Baťa
- T.Baťa: Úvahy a projevy
- M.Ivanov: Sága o živote a smrti Jana Bati a jeho bratra Tomáše
- sk.wikipedia.org/wiki/Tomáš_Baťa
- https://citaty.net
- https://batastory.net/
- https://www.bata.sk/historia-spolocnosti.html
- podnikajte.sk/domace-pribehy/osobnost-tomasa-batu
Radovan Števula
Katarína Janíčková