Ráno po svadbe sa zobudila sama, lebo Tomáš Baťa išiel do práce. Prvá dáma Zlína, Marie Baťová

5

Hovorí sa, že za každým úspešným mužom stojí žena. Mnohokrát vidíme prosperujúcich mužov, ktorí vedú biznis a je o nich počuť, no nie vždy sa poukazuje aj na to, čo alebo lepšie povedané kto, stojí za ich úspechom. Staré francúzske príslovie „Cherchez la femme“, teda „hľadaj ženu“ sa totiž potvrdzuje v mnohých prípadoch. Samotní úspešní muži tvrdia, že bez svojich žien by nedosiahli taký úspech.

Marie Menčíková, neskôr Baťová, pochádzala z dobre zabezpečenej rodiny. Jej otec bol správca cisárskej bibliotéky vo Viedni. Dostalo sa jej dobrého jazykového a hudobného vzdelania. Ovládala plynule češtinu, nemčinu a francúzštinu, neskôr sa naučila aj po anglicky. Ako dievča zo strednej vrstvy vedela perfektne hrať na klavíri a bola aj výbornou kuchárkou, ktorej recepty oceňujú mnohí aj dnes.

Tomáša Baťu spoznala ako devätnásťročná na viedenskom plese Slovanskej besedy. On mal vtedy 35 rokov a zamiloval sa do nej na prvý pohľad. Celkom zaujímavou udalosťou pred svadbou bolo uzavretie predmanželskej zmluvy, kde sa v jednej z klauzúl písalo aj o tom, že Marie musí dať Tomášovi potomka. V opačnom prípade je zmluva vypovedaná. Baťa totiž túžil po veľkej rodine. Svadba sa konala vo Viedni v júli 1912 a Zlín privítal novomanželov slávnostnými zdravicami. Ich svadobná cesta bola známa ako najdlhšia neobchodná cesta, ktorú kedy Tomáš Baťa podnikol.

Život s Baťom však nebol jednoduchý, keďže bol známy svojím workoholizmom. To Marie pochopila hneď po svadobnej noci, kedy sa zobudila v posteli sama. Baťa skoro ráno vstal a išiel do práce. Keď ho prišla pozrieť do továrne, poslal ju do dielne, aby s robotníčkami prešívala mašličky. Po rokoch si uvedomovala, že práca je jeho „druhá láska“, a nebojovala proti tomu. Jej vplyv na činnosť firmy a obchodu bol často neviditeľný, ale veľmi silný.

Marie Baťová bola vždy po boku Tomáša. Jej znalosť angličtiny pokročila tak, že v prvých rokoch manželstva mu pomáhala v obchodných stykoch s anglickými klientmi. Okrem toho denne čítala noviny, aby ho informovala o zaujímavostiach, ktoré mu mohli pomôcť v jeho podnikaní. Taktiež ho prepájala s ľuďmi z okolia, aby tak mohol udržiavať neustále kontakty. Tomáš si veľmi vážil, že Marie bola jeho oporou a takisto bola tvorcom rodinnej pohody. Taktiež mnoho zamestnancov Baťovej firmy na ňu spomínalo ako na vľúdnu ženu, ktorá nikdy neodmietla pomôcť. Neskôr sa teda stala nielen „Baťovou manželkou“, ale aj ženou so silným charakterom a inteligenciou, ktorú si vážili mnohí. Stala sa tak súčasťou Baťovej firmy a posilou, ktorú si samotný Baťa veľmi cenil.

Marie, Tomáš Baťa a ich syn Tomáš v roku 1928.
foto: Repro z knihy Marie Baťová

V roku 1914 sa im narodil syn Tomáš, ktorý bol ich jediným dieťaťom. Marie mala ťažké komplikácie pri pôrode a preto nemohli mať ďaľšie deti, čo bolo pre oboch obrovskou ranou. Tomášovým mottom bolo „mať veľkú rodinu s veľa deťmi, ktoré by som naučil pracovať.“ Preto mnohí hovorili o tom, že založením Baťovej školy práce, kde vychoval behom rokov tisíce mladých žien a mužov, si nahrádzal výchovu vlastných detí. Manželstvo a život Baťovcov bol jednoduchý a bez luxusu. Radi však vítali veľké množstvo priateľov a zahraničných partnerov, preto nebola nikdy núdza o spoločnosť.

V júli 1932 Marie nečakane ovdovela. Tomáš Baťa zahynul pri leteckej nehode, keď vo svojom lietadle Junkers F 13 letel do Švajčiarska, aby sa zúčastnil otvorenia novej pobočky v mestečku Möhlin na brehu Rýna.

Na Marii je pozoruhodné aj to, že v ťažkých časoch myslela na dobro firmy a bojovala vždy za to, aby naďalej prosperovala. V roku 1939 bolo Československo obsadené nacistickým Nemeckom, preto utiekla do Kanady, no zakrátko sa vrátila, aby závody uchránila pred prevzatím nacistami. Marie však o svojich životných tragédiách, či už išlo o smrť jej manžela, alebo o okupáciu, nikdy nehovorila.

Zvyšné roky svojho života strávila v Kanade, v USA a na cestách, počas ktorých pomáhala svojmu synovi Tomášovi v obnove priemyselnej organizácie v novom slobodnom svete. V roku 1952 jej humanistickú celoživotnú prácu uznala aj samotná cirkev. Pápež Pius XII. jej udelil vyznamenanie „Pro Ecclesia et Pontifice“.

Marie Baťová s Janom Antonínom Baťom (nevlastným bratom svojho manžela) a synom.
foto: MAFRA

Marie zomrela ako šesťdesiatdvaročná v Bermudách v roku 1954. Na jej pohrebe na cintoríne „Gate of Heaven“ v New Yorku povedal jej priateľ Doktor Ladislav Feierabend nasledovné: „Dnes pochovávame na tomto mieste kus veľkej českej histórie. Možno práve príklad Marie Baťovej niekedy v budúcnosti prispeje k obnove lepšieho života v jej starej vlasti.“

Jej pozostatky preniesol do Zlína jej syn Tomáš. Hrob Marie Baťovej sa nachádza na Lesnom cintoríne. Tu odpočíva v rodinnej hrobke vedľa svojho manžela.

Zdroje:

  • idnes.cz
  • www.zlin.estranky.cz
  • kniha Marie Baťová: První dáma Zlína (pdf)