Za oddychom v krásnej prírode neraz cestujeme desiatky, stovky a niekedy aj tisícky kilometrov. Popritom sa nám môže ľahko stať, že si prestaneme uvedomovať hodnotu a malebnosť miesta, odkiaľ pochádzame. Obyvatelia mesta Partizánske majú nádhernú prírodu doslova za oknami svojich príbytkov. V nasledujúcej reportáži teda zostaneme doma a prejdeme sa lesmi nad mladým obuvníckym mestečkom.
Séria článkov Reportáže zvonku zachytáva turistické dobrodružstvá od výmyslu sveta, ktoré sú situované do regiónu Horná Nitra. Táto séria vznikla vďaka dobrým ľuďom, ktorí hrdinsky odložili domáce papuče, nabalili si ťažký turistický batoh a vyrazili spolu s autorom do divočiny. Upozornenie: Niektoré reportáže sa v matnom svetle displeja môžu javiť dramatickejšími, než v skutočnosti boli.
19. november 2022
Vrtochy počasia a nádherný výstup na Osečný vrch
Plány boli pôvodne úplne iné. Zoškrtala ich však nepriaznivá predpoveď počasia, ktorá sľubovala pravú sychravú jeseň s možnosťou drobného sneženia alebo mrholenia. Do takéhoto nečasu sa nám veru vycestovať nechcelo, a tak padlo v predvečer pripravovanej turistiky rozhodnutie. Budeme sa túlať len v okolí Partizánskeho a Malých Uheriec, vystúpime na Osečný vrch a možno aj na vrch Šípok. Z núdze cnosť.
Ráno sa schádzame na sídlisku Šípok piati. Dobrá partia. A, ako to pri predpovediach počasia, rušení a prehodnocovaní plánov býva, víta nás modrá obloha s vyškereným zubatým slnkom. Akoby sa nám vysmievalo za slepú dôveru v prognózy nejakého Aladina zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Nevadí, povieme si a odhodlane vykročíme za dobrodružstvami do lesov nad Partizánskym.
Stúpame lúkou, ktorá sa rozprestiera popri ceste vedúcej na cintorín. Trávnatý povrch rýchlo strieda hora s tučnou vrstvou napadaných listov. Tie nám šuštia pod nohami a dotvárajú príjemnú atmosféru zlatistého rána. Na jednej z križovatiek smerom k hornému pomníku nad mestom sa napojíme na lokálnu turistickú značku žltej farby. Značka bude našou oporou počas výstupu na Osečný a prevedie nás následne aj krkolomným zostupom na Hlboké.
Vo vyšších polohách sa nám pod nohami objavuje jemná srieň, pozostatok nočného mrazu. Stúpanie je miestami poriadne strmé a dáva nám zabrať. Spríjemňujú nám ho však hravé slnečné lúče poľahky prenikajúce obnaženými korunami stromov. Z vyrúbaného pásu lesa pri stožiaroch vysokého napätia sa nám ukazuje v celej svojej nádhere Hornonitrianska kotlina.
Ešte krajšie výhľady nás čakajú o kúsok vyššie v miestach, kde sa dostávame nad jeden z mohutných žľabov v severnej stene Osečného vrchu. Modrá silueta Vtáčnika pôsobí čarokrásne. V jemnej hmle rozoznávame aj jeho najkrajší hrebeň s Buchlovom, Sladnou skalou a Žarnovom. Na severe sa hrdo vyníma hradba Nitrických vrchov, ktoré sú súčasťou Strážovského horstva. Pod nimi si spokojne oddychuje krásne sfarbený Veľký vrch.
Domčeky pod Osečným vrchom
Posledná časť výstupu na Osečný vrch je o vytrvalosti. Sklon terénu sa postupne vyrovnáva a v diaľke medzi kmeňmi vysokánskych stromov rozoznávame náš cieľ. To nás motivuje. Ako sa však približujeme k vrcholu, počasie sa mení. Modrú oblohu zastiera jednoliata sivá oblačnosť. Žeby predpovede počasia nakoniec skutočne vyšli?
Na vrchole Osečného je dobrá nálada. Z batohov vyberáme dobroty a zabávame sa pri čítaní dômyselných zápisov v knihe návštev. Po krátkom čase strávenom na najvyššom bode našej dnešnej trasy nám začína byť poriadna zima. Okolo nás poletujú snehové vločky. Zimu sa snažíme zahnať dúškami horúceho čaju, no nepomáha to. Preto zbalíme všetky veci a odvážne sa pustíme zostupovať smerom k Hlbokému.
Zostup z Osečného vrchu k osade Hlboké je veľmi prudký, ale trvá krátko. Na chvíľku počas neho stratíme správnu cestu a prekvapí nás aj dupot kopýtok kdesi v húštine. Ale inak nemusíme riešiť žiadne problémy. Za pár minút sa pred nami zjavia známe domčeky učupené medzi dvomi rozľahlými lúkami. Turistická oáza Hlboké. Za iných okolností by sme tu iste strávili veľa času, no vrstva oblakov nad našimi hlavami zhustla, a hoci ešte nie je ani poludnie, všetko okolo nás zahaľuje šedivé prítmie.
Rýchlym krokom po magistrále
Na Hlbokom sa trošku občerstvíme a ihneď vykročíme na širokú zvážnicu vedúcu východným smerom. Táto cesta si v miestnych turistických kruhoch vyslúžila pomenovanie „magistrála“. Kráča sa nám po nej naozaj výborne a pohodlne. Tempo je rýchle, ale máme čas aj na rozhovory. Spojnica sa vlní hore-dolu a vyhýba sa bočným hrebienkom Osečného vrchu. Prechod magistrálou z Hlbokého na priestrannú križovatku horských ciest medzi Malými Uhercami a Kolačnom nám zabral približne štyridsať minút. Náš ďalší cieľ však leží o kúsok ďalej. Jednou z ciest pokračujeme k peknému výhľadovému miestu s krížom pod vrchom Šípok.
Výhľadom síce chýba čaro jasnej oblohy, ale to nám nevadí. Toto miesto je pre nás výnimočné a krásne v hocijakom počasí. Oddychujeme a zvažujeme, čo ďalej. Vrch Šípok máme na dosah ruky a bola by veľká škoda, keby sme ho len tak obišli. Napokon sa rozhodneme, že ešte zabojujeme, zdoláme Šípok a cez kalváriu vo Veľkých Uherciach sa dostaneme do Malých Uheriec.
Vrch Šípok a ukončenie turistického okruhu
Na vrchu Šípok sme za pár minút. Hore sa zapisujeme do knihy a našu pozornosť si na chvíľku ukradne aj pracovitý ďateľ. Z vrcholového priestoru pokračujeme východným hrebeňom, ktorý je miestami veľmi úzky a dosť strmý. Krôčik po krôčiku sa približujeme k hornej kaplnke na krížovej ceste vo Veľkých Uherciach. Následne prechádzame kalváriou od zastavení s najvyššími číslami až po tie s najnižšími. Pri zastavení č. 5 zamierime znova do hory na starú lesnú cestu vedúcu popri poliach až do Malých Uheriec.
Náš turistický okruh uzatvárame prechodom cez Malé Uherce na sídlisko Šípok. Kráčame z nohy na nohu, ale únava je pochopiteľná. Potulky po lesoch a kopcoch nad mestom Partizánske nám zabrali takmer šesť hodín, prešli sme viac ako 15 kilometrov a zdolali prevýšenie 585 metrov. Rozhodnutie nevycestovať za vzdialenými krásami prírody a zostať doma však vôbec neľutujeme. Niekedy sa tie najväčšie dobrodružstvá a najveľkolepejšie objavy môžu ukrývať oveľa bližšie, než by sme si pomysleli.
Séria článkov Reportáže zvonku:
- Reportáže zvonku: Vtáčnik vie prekvapiť arktickou náladou
- Reportáže zvonku: Hrebeň tribečských hôrok nad Klátovou Novou Vsou má neobyčajnú atmosféru
- Reportáže zvonku: Veľký vrch a oceán hviezd
- Reportáže zvonku: Nádherné lúky pod Veľkým Inovcom
- Reportáže zvonku: Na dvoch kolesách medzi Vtáčnikom a Tribečom
- Reportáže zvonku: Z Brodzian k prvej rozhľadni v okrese Partizánske
- Reportáže zvonku: Na bicykli krížom-krážom cez Drieňov
- Reportáže zvonku: Po stopách SNP v Kľakovskej doline
- Reportáže zvonku: Jesenné putovanie najkrajším hrebeňom pohoria Vtáčnik
Niektoré miesta z tejto reportáže nájdete aj vo videu:
Katarína Janíčková