Reportáže zvonku: Z Brodzian k prvej rozhľadni v okrese Partizánske

16

V našich končinách sú pre jún čoraz typickejšie obdobia tropických horúčav, počas ktorých denná teplota dosahuje hodnoty nad 30 °C. Existuje viacero možností, kam sa ukryť pred únavnými slnečnými lúčmi. Asi každému ihneď napadne, že takéto horúce dni sa dajú najlepšie prežiť v blízkosti vody. No aj hlboké lesy ponúkajú príjemne chladivé ovzdušie a na horských lúkach väčšinou povieva osviežujúci vetrík. V tejto reportáži spoločne strávime sparný deň v lesoch nad Brodzanmi.

Séria článkov Reportáže zvonku zachytáva turistické dobrodružstvá od výmyslu sveta, ktoré sú situované do regiónu Horná Nitra. Táto séria vznikla vďaka dobrým ľuďom, ktorí hrdinsky odložili domáce papuče, nabalili si ťažký turistický batoh a vyrazili spolu s autorom do divočiny. Upozornenie: Niektoré reportáže sa v matnom svetle displeja môžu javiť dramatickejšími, než v skutočnosti boli.

19. jún 2022

Cesta za príjemnejšími teplotami

Do Brodzian vyrážame skoro ráno. Auto nechávame ďalej za dedinou v lokalite Šariny, kde sa brodziansky potok Geradza rozlieva a vytvára zaujímavé mokrade. V týchto miestach zároveň začína rozsiahla lúka. V hornej časti lúky stoja zvyšky chaty Ondrej. Hoci je málo hodín, slnko začína poriadne piecť. Pri potoku je však vynikajúci vzduch.

príjemné osvieženie pri potoku Geradza, foto: Jozef Števula

Plánujeme vystúpiť na Kolianovú a odtiaľ sa po hrebeni presunúť pod vrch Kopanica k rozhľadni na vyvýšenine Chotenovec. Okruh by sme chceli dokončiť prechodom cez Hlboké a chatu Ondrej k zaparkovanému autu. Celá trasa by nám nemala zabrať viac ako štyri hodiny. Uvidíme, či nás nezmorí to teplo. Batohy máme na chrbte a v nich veľa vody. Turistika môže začať.

V bludisku lesných ciest

Od potoka sa púšťame západným smerom a po peknej širokej zvážnici obchádzame Veľkú horu. Cesta sa postupne dvíha, ubieha nám však príjemne. Približne po dvadsiatich minútach rýchlej chôdze sa dostávame na rozsiahlu križovatku. Vyberáme si ďalšiu krásne vychodenú a vyjazdenú spojnicu, ktorá plynulo nadväzuje na cestu, po ktorej sme prišli ku križovatke. Onedlho prichádzame k inému uzlu lesných zvážnic. Spleť rôznych chodníkov a ciest môže v týchto miestach pôsobiť dosť chaoticky a zmätočne. Postačí však jednoduchá mapa alebo aplikácia v telefóne a turista by nemal mať problém zorientovať sa. My tieto miesta poznáme, a preto bez váhania pokračujeme rovno.

na križovatke lesných ciest, foto: Jozef Števula

Pokojné chvíle na Kolianovej

Zo západnej strany obchádzame nevýrazný vrch s názvom Blatá. Lesná zvážnica má v týchto miestach veľmi priateľský sklon, a preto sa rýchlo približujeme k vrcholu Kolianovej. Vstupujeme na prvú menšiu čistinku, ktorá sa rozprestiera priamo na najvyššom bode. Toto miesto však neponúka žiadne výnimočné výhľady, pretože ho obklopujú vysoké stromy. Vychodená cesta ďalej kopíruje hrebeň a po pár minútach nás privádza k veľkej lúke. Útulné lavičky, drevený stôl a priestor s ohniskom pôsobia mimoriadne lákavo. Podľahneme a sadáme si do tieňa neveľkých stromov. Naskytajú sa nám prvé krásne výhľady na Klátovu Novú Ves a zvlnené krivky pohoria Tribeč.

v tieni pod stromami na Kolianovej, foto: Jozef Števula
výhľady z Kolianovej na pohorie Tribeč, foto: Jozef Števula

Zo sedla Plešovica na Chotenovec

Po krátkom načerpaní nových síl a doplnení energie sa púšťame ďalej po hrebeni. Cestička plynulo klesá do sedla Plešovica. Horúci vzduch z lúky vystriedal príjemný chládok hustého lesa. V sedle Plešovica sa nezdružujeme a ihneď pokračujeme rovno za nosom. Začíname prudšie stúpať na Kopanicu. Jej vrchol však nie je našim ďalším cieľom. Na pravej strane netrpezlivo vyzeráme úzky chodníček, ktorý by nás doviedol priamo k rozhľadni na Chotenovci. Chvíľka neistoty. Napokon rozoznávame v húštine tenučkú cestičku. Po chvíli sa mení na pohodlnú zvážnicu. Putovanie za výhľadmi z vysokej drevenej stavby nám ešte ozvláštni skupina sŕn hľadajúca úkryt pred páľavou v hustom lese.

v diaľke už z lesa vytŕča rozhľadňa na Chotenovci, foto: Jozef Števula

Prichádzame na Chotenovec. Je nedeľné doobedie a nikde nikoho, ale nám to nevadí. Po pohodlnom schodisku stúpame na najvyššie poschodie rozhľadne. Otvárajú sa nám nádherné výhľady na hlavný hrebeň pohoria Tribeč. Jasne rozoznávame Javorový vrch i najvyšší vrch celého horstva, Veľký Tribeč. V diaľke sú pekne vykreslené kopce Považského Inovca a Strážovských vrchov. Vidíme aj lúky na Kolianovej, po ktorých sme prechádzali pred pár desiatkami minút.

prvá rozhľadňa v okrese Partizánske, foto: Jozef Števula
výhľad z rozhľadne na Kolianovú, foto: Jozef Števula

Červená kaplnka

Po tom, čo sme si odľahčili batohy o ďalšie dekagramy jedla a decilitre vody, sa opäť zberáme na cestu. Vrch Kopanica, ktorý obyvatelia okolitých obcí nazývajú aj Skále, obchádzame z južnej strany. A nezostáva nám nič iné, len súhlasiť s tým, že tento druhý názov je pomerne výstižný. Vľavo od nás sa dvíha mohutná a dlhá skalnatá hradba. Zakrátko natrafíme na ďalšiu križovatku, na strome rýchlo rozoznávame symbol znázorňujúci malú sakrálnu stavbu a púšťame sa dolu úzkym chodníčkom, ktorý nás dovedie do sedla medzi Kopanicou a Veľkým Cerkom. Tam na nás už čaká utešená červená kaplnka.

červená kaplnka pod Veľkým Cerkom, foto: Jozef Števula

Naspäť cez turistickú oázu na Hlbokom

Od červenej kaplnky klesáme po modrej cyklotrase. Táto cesta je veľmi krkolomná, pretože ju v minulosti vymleli intenzívne dažde. Stretávame na nej prvého človeka. Po takmer troch hodinách kráčania v samote je to šok. Prehodíme s ním pár slov a pokračujeme v turistike. Vedľa nás začína žblnkotať úzky svieži potôčik, ktorý nám spríjemňuje putovanie. Blíži sa poludnie a je to cítiť aj na stúpajúcej teplote ovzdušia.

Zišli sme pod Hlbokým a pokračujeme žltou turistickou značkou. Tá turistov v podstate prevedie celou osadou. Dostávame sa až k dreveným lavičkám, ktoré sú umiestnené na okraji širokej lúky a ponúka sa z nich pekný pohľad na celé Hlboké. Toto miesto nesie netradičný, no veľmi priliehavý názov „Turistická oáza“. Poskytuje nám príjemný chládok a možnosti na oddych i posledné načerpanie energie. Zakrátko už opäť kráčame po žltej značke vedúcej k lokalite chaty Ondrej. Od bývalej veľmi obľúbenej turistickej chaty klesáme na lúku Štepy, z ktorej je to len kúsok k miestu, kde sme nechali auto. Bola to pekná turistika v príjemnom chládku lesov nad Brodzanmi.

pokojné chvíle v oáze na Hlbokom, foto: Jozef Števula
lesné osvieženie uprostred horúceho dňa, foto: Jozef Števula

Séria článkov Reportáže zvonku: