Reportáže zvonku: Nádherné lúky pod Veľkým Inovcom

21

Najbližším horským susedom bratov Tribeča a Vtáčnika je určite Pohronský Inovec. Toto rozlohou nie príliš veľké pohorie leží medzi mestami Zlaté Moravce a Nová Baňa. Jeho severná časť sa nazýva Lehotská planina a tvorí ju krajinkársky veľmi príťažlivá mierne zvlnená náhorná plošina s rozptýleným osídlením a rozľahlými pasienkami. Južná časť pohoria je pokrytá listnatými lesmi a prudko padá do Hronskej pahorkatiny. Najvyšším bodom Pohronského Inovca je vrch Veľký Inovec s nadmorskou výškou 901 m, ktorý patrí aj vďaka slávnej turistickej chate medzi obľúbené ciele mnohých milovníkov prírody.

Séria článkov Reportáže zvonku zachytáva turistické dobrodružstvá od výmyslu sveta, ktoré sú situované do regiónu Horná Nitra. Táto séria vznikla vďaka dobrým ľuďom, ktorí hrdinsky odložili domáce papuče, nabalili si ťažký turistický batoh a vyrazili spolu s autorom do divočiny. Upozornenie: Niektoré reportáže sa v matnom svetle displeja môžu javiť dramatickejšími, než v skutočnosti boli.

14. apríl 2022

V hlbokej doline Starohutského potoka

Po zdolaní horského priesmyku Veľké Pole sa autom blížime k Novej Bani zo severnej strany. Kataster tohto starobylého banského mestečka je veľmi rozsiahly. K mestu patrí aj veľké množstvo menších osád a rozľahlých chotárnych častí. Typickou črtou sú roztrúsené usadlosti, ktoré sa v tejto časti Slovenska nazývajú štále.

V centre mesta odbáčame na západ a následne stúpame cez miestnu časť Stará Huta. Domčeky sú z oboch strán roztrúsené okolo potoka, ktorý si trpezlivo razí cestu úzkou dolinou z oboch strán lemovanou strmými svahmi. Z auta vystupujeme na priestranstve pri autobusovej zastávke Stará Huta, Drozdovo. Neďaleko autobusovej zastávky sa nachádza menšia vodná nádrž zasadená do malebného horského prostredia. Na tomto mieste začína naša pešia turistika na Veľký Inovec.

Po zelenej turistickej značke na Loksovú lúku

Občerstvíme sa a odhodlane vykročíme na lesnú zvážnicu. Úvodné kilometre trasy nás sprevádza zelená značka vedúca na Loksovú lúku. Cesta je príjemná. Striedajú sa miernejšie úseky so strmšími, prechádzame lesom i neveľkými rúbaniskami a pár metrov pod nami pôvabne žblnkoce malý horský potok. Na ľavej strane sa svah prudko dvíha a hore je korunovaný početnými skalnými útvarmi. Ide o archeologickú lokalitu Zámčisko. Pred mnohými stáročiami tu stálo hradisko s obrannými valmi a priekopami.

malý horský potok pod lokalitou Zámčisko, foto: Jozef Števula

Miesta, kde čas plynie pomalšie

Loksová lúka nás okamžite očarí svojou veľkosťou a krásou. Rozsiahle trávnaté porasty dopĺňajú osamotené ihličnaté alebo listnaté stromy. Z hornej časti lúky sa nám naskytá výhľad na Lehotskú planinu s rozptýlenými usadlosťami a početnými pasienkami. Náhornú plošinu jemne uzatvára holý chrbát vrchu Vojšín. V diaľke rozoznávame masív Vtáčnika s dominantnou pyramídou Buchlova. Na Loksovej lúke je nám dobre, čas tu plynie akosi pomalšie. Musíme sa však pohnúť ďalej. Opúšťame zelenú turistickú značku a vymieňame ju za červenú Rudnú magistrálu, ktorá nás privedie priamo na vrchol Veľkého Inovca.

krásne zátišia Loksovej lúky, foto: Jozef Števula

Andezitové bralá Veľkého Inovca

K najvyššiemu bodu našej trasy stúpame z východnej strany. Lesy so štíhlymi a vysokánskymi bukmi z času na čas vystriedajú ďalšie menšie lúky. Pri jednom z prechodov medzi lesom a lúkou vybehne z kríkov neďaleko od nás srnka. Inak putujeme úplne sami. Od začiatku výstupu sme nikoho nestretli.

Zhruba po tridsiatich minútach chôdze od Loksovej lúky vstupujeme na vymedzené územie prírodnej pamiatky Veľký Inovec, ktoré je v správe štátnej ochrany prírody Ponitrie. Tabuľka nás informuje, že predmetom ochrany tejto lokality sú andezitové prúdy, vulkanické štruktúry a zachovalé rastlinné i živočíšne spoločenstvá podhorského až horského stupňa na vulkanickom podloží.

Po prekročení hranice prírodnej pamiatky nás čaká už len krátky záverečný výstup a sme hore. Samotný vrchol Veľkého Inovca tvoria masívne andezitové bralá, ktoré ponúkajú výhľady juhovýchodným a východným smerom. Scenérii dominuje silueta bájneho vrchu Sitno na východe. Popri obdivovaní okolitej prírody dopĺňame energiu. Spoločnosť nám robia jašterice spokojne sa vyhrievajúce na jarnom slniečku. Pridávame sa k nim, usadíme sa na pohodlné lavičky a oddychujeme. Sú to veľmi príjemné chvíle.

masívne andezitové bralá na vrchole Veľkého Inovca, medzi stromami vykúka vrch Sitno, foto: Jozef Števula

Na spiatočnej ceste cez ďalšie nádherné lúky

Nazad k autu sa neplánujeme vrátiť po rovnakej trase. Vybrali sme si cestu okolo turistickej chaty na Veľkom Inovci cez Inovecké sedlo do Drozdova, ktorou dokončíme krásny okruh. K chate je to z vrcholu po červenej značke len kúsok. Ako útočisko pre turistov slúži na tomto mieste od roku 1947. Otvorená je vždy počas víkendov a ponúka viacero možností na zasýtenie prázdneho turistického žalúdka alebo uhasenie smädu unaveného pútnika. Chata stojí na okraji ďalšej priestrannej lúky trojuholníkového tvaru.

plánovanie spiatočnej cesty na lúke pri turistickej chate, foto: Jozef Števula
cez neveľký lesík do Inoveckého sedla, foto: Jozef Števula

Od turistickej chaty pokračujeme po značke červenej farby do Inoveckého sedla. Kráča sa nám dobre, pretože turistické značenie v týchto miestach kopíruje líniu starej rozpadnutej asfaltky, ktorá tvorí spojnicu medzi chatou a civilizáciou. Po kratučkom prechode cez menší les sa dostávame do širokého lúčneho sedla medzi Veľkých a Malým Inovcom. Uprostred tejto malebnej lúky je vybudovaná malá studnička.

pôvabné lúčne sedlo medzi Veľkým a Malým Inovcom, foto: Jozef Števula

Z Inoveckého sedla pokračujeme po modrej a žltej turistickej značke k rázcestiu pod Malým Inovcom. V tomto bode sa značky rozdeľujú. My si vyberáme modrú, ktorá nás privedie do Drozdova. Hustý ihličnatý les po krátkom čase vystrieda ďalšia nádherná lúka vyzdobená samotárskymi drevinami. Lúky pod Veľkým Inovcom sú skutočne jedinečné a očarujúce.

Počas klesania do Drozdova sa nám otvárajú krásne výhľady na pohorie Tribeč. Jasne rozoznávame Zobor s ikonickou pyramídou a Žibricu zjazvenú obrovským kameňolomom. Neskôr sa ukážu aj Javorový vrch a Veľký Tribeč. Pri lyžiarskom stredisku Drozdovo opúšťame turistické značenie a prašnou cestou sa dostávame k autu.

výhľad z ďalšej lúky na Veľký Tribeč a Javorový vrch, foto: Jozef Števula

Historické a prírodné poklady Starej Huty

Cestu domov si spríjemňujeme zastávkou v Starej Hute, ktorá je dnes súčasťou Novej Bane. Dejiny osady sa spájajú s výrobou skla. Sklárska tradícia sa odzrkadľuje aj v miestnej architektúre. Hneď pri hlavnej ceste stojí zrekonštruovaný sklársky domček. Okrem historických zaujímavostí však Stará Huta ponúka aj jedinečné prírodné krásy. Po zhruba piatich minútach ľahkej chôdze po značkách náučného chodníka Vojšín sa dostávame k Starohutskému vodopádu. Počas jari je impozantný. Voda Starohutského potoka tu s hukotom prepadáva cez andezitovú skalu z výšky päť metrov. Osvieženie pri Starohutskom vodopáde príjemne uzatvára naše spoznávanie prekrásnej krajiny Pohronského Inovca.

sklársky domček v Starej Hute, foto: Jozef Števula
Starohutský vodopád je perlou Pohronského Inovca, foto: Jozef Števula

Séria článkov Reportáže zvonku: