Reportáže zvonku: Na dvoch kolesách medzi Vtáčnikom a Tribečom

15

Krajina v okolí mesta Partizánske ponúka unikátne možnosti pre potulky na horskom bicykli. Staré asfaltové cesty, cezpoľné skratky, horské zvážnice alebo úzke vyjazdené chodníčky sú poprepájané viacerými cykloturistickými značkami. Priamo cez mesto prechádza červená Ponitrianska cyklomagistrála. Starobylé dediny Brodzany a Oslany sú okrem hlavných ciest spojené aj žltým „céčkom“ prechádzajúcim z južnej strany popod Osečný vrch. Veľké a Malé Kršteňany ležia na trase mimoriadne náročného Bojnického cyklookruhu. A v neďalekých Oslanoch začína i končí cyklookruh Medzihorie. Práve naň zaostríme v nasledujúcej reportáži.

Séria článkov Reportáže zvonku zachytáva turistické dobrodružstvá od výmyslu sveta, ktoré sú situované do regiónu Horná Nitra. Táto séria vznikla vďaka dobrým ľuďom, ktorí hrdinsky odložili domáce papuče, nabalili si ťažký turistický batoh a vyrazili spolu s autorom do divočiny. Upozornenie: Niektoré reportáže sa v matnom svetle displeja môžu javiť dramatickejšími, než v skutočnosti boli.

15. máj 2022

Cyklookruh Medzihorie

Skôr než vyrazíme v ústrety dobrodružstvám, je potrebné sa fyzicky i psychicky pripraviť na to, čo nás čaká. Okruh Medzihorie je v teréne vyznačený zeleným cykloturistickým symbolom. Má takmer 50 kilometrov a cyklisti na ňom nazbierajú bezmála 800 výškových metrov. Okruh prechádza zvlnenou krajinou medzi pohoriami Vtáčnik a Tribeč. Najvyššie položenými miestami sú výškové body Pod Rajtokom (661 m n. m.), Penhýbel (616 m n. m.) a Pod Veľkou Ostrou (673 m n. m.). Prevládajú štrkové cesty a lesné zvážnice, niektoré úseky sú pomerne kamenisté. Tieto parametre zaraďujú cyklookruh Medzihorie k náročnejším trasám pre vytrvalejších vyznávačov horskej cyklistiky.

cyklookruh Medzihorie je v teréne vyznačený zelenou farbou, foto: Jozef Števula

Očarujúce prostredie Ľubianky

Sadáme na bicykle a cez Malé Kršteňany sa presúvame na starú cestu vedúcu do Oslian. Za Pažiťou sa napojíme na cyklookruh Medzihorie, ktorý by sme chceli absolvovať v smere hodinových ručičiek. Prechádzame cez Oslany a zelená značka nás navedie do miestnej časti Ľubianka. Roztratenými usadlosťami pod vrchom Žarnov sa vinie asfaltová cesta, ktorá ihneď v úvode preverí všetkých cyklistov poriadnymi sklonmi. Všade navôkol však vrcholí jar a krajina je tu mimoriadne krásna, takže napriek strmším úsekom cesta ubieha veľmi príjemne.

cyklistický smerovník na Ľubianke, foto: Jozef Števula
očarujúce prostredie Ľubianky, foto: Jozef Števula

Asfalt striedajú lesné cesty

K hlavnej ceste prekonávajúcej horský priesmyk Veľké pole sa zvážame cez lokalitu Rudica, ktorá z chotárneho hľadiska patrí pod Hornú Ves. Následne pokračujeme po značke smerom na Žarnovicu. Krátke stúpanie frekventovanou komunikáciou 512 slúži len na nevyhnutný presun do Hornoveskej doliny. V tejto malebnej doline sa však nezdržujeme a po dvoch zákrutách začíname prudko stúpať zvážnicou smerom k nevýraznému vrchu s názvom Hornoveský Vtáčnik. Asfalt nechávame ďaleko za sebou.

lesná cyklotrasa nad Hornoveskou dolinou, foto: Jozef Števula

Štrkové lesné zvážnice sa na dlhý čas stávajú našimi sprievodkyňami. Pomaly a kľukato nimi stúpame najskôr južným a neskôr juhovýchodným smerom až k výškovému bodu Pod Rajtokom (661 m n. m.). Ku križovatke nad štálom Hvojníkovci je stúpanie pomerne plynulé. Dôležitá je vytrvalosť. Tesne pod Rajtokom však prichádzajú sklony, proti ktorým začínajú naše nohy protestovať. S ťažkosťami napokon zdolávame jeden z najvyšších bodov cyklookruhu a v tieni hustého lesa si vychutnávame chvíľku zaslúženého oddychu.

oddych v tieni hustých lesov v lokalite Pod Rajtokom, foto: Jozef Števula

Krajina pasienkov a štálov

Čaká nás najkrajší úsek cyklotrasy. Cesta zvlneným terénom naprieč starými hájmi, zelenými lúkami a opustenými usadlosťami. Prechod z pohoria Vtáčnik do pohoria Tribeč cez lokalitu Penhýbel. Krátke zjazdy sa striedajú so strmšími stúpaniami. Míňame opustený Ondrášov štál s viacerými malými potôčikmi. Vôbec sa neponáhľame. Vychutnávame si okolitú nádheru a pasienky nám umožňujú aj širšie výhľady na krajinu štálov pod nami. Život tu musí plynúť nádherne pomaly.

krajina nádherných pasienkov a štálov, foto: Jozef Števula
cykloturistická idyla medzi Vtáčnikom a Tribečom, foto: Jozef Števula

V diaľke sa nám občas ukáže aj Veľká Ostrá. Práve k nej nás vedie zelená cykloturistická značka. Najskôr však musíme zdolať ďalší prudký výstup na Penhýbel. Osada s nemecky znejúcim názvom je známa najmä vďaka chovu koní. Leží asi tri kilometre západne od dediny Veľké Pole, ku ktorej aj administratívne patrí.

krajina v okolí usadlosti Penhýbel s dominantnou Veľkou Ostrou uprostred, foto: Jozef Števula

Ponad Müllerov štál

Od cykloturistických tabuliek, ktoré označujú Penhýbel, nás značka opäť otočí na hlavnú cestu spájajúcu Oslany so Žarnovicou. Netrávime však na nej zbytočne veľa času a po krátkej chvíli vymieňame pohodlný asfalt za ďalšiu štrkovú spojnicu. Tá sa kľukatí nad štálom Müller. V tejto lokalite sa nachádza aj starý opustený kameňolom. Práve v jeho blízkosti sa cesta začne dvíhať smerom k Veľkej Ostrej, ktorá dominuje okolitej krajine. Posledné výrazné stúpanie na trase cyklookruhu Medzihorie je celkom rovnomerné a pedále sa nám darí otáčať unavenými nohami v pravidelnom rytme. Zanedlho sa z lesa vynorí žltá tyč s nápisom Pod Veľkou Ostrou (673 m n. m.). Zdolávame najvyšší bod celého okruhu.

najvyšší bod cyklookruhu Medzihorie, foto: Jozef Števula

Dlhočizný zjazd k vodnej nádrži Veľké Uherce

Takmer všetku energiu sme nechali v poslednom stúpavom úseku. Už nevládzeme ani oddychovať. Po rýchlom občerstvení sa púšťame dolu. Pred nami je už len dlhý zjazd do Veľkých Uheriec. Najdôležitejšia výzva spočíva v udržaní pozornosti. Zvážame sa južnými svahmi Hrubého vrchu, najvyššieho kopca v okrese Partizánske. Les sa občas stratí a my letíme cez krásne lúky. Cesta sa vrtí aj okolo Oselného vrchu a privádza nás až na rázcestie pod Dobrotínskymi skalami. Odtiaľ pokračujeme v zjazde do Drahožickej doliny k lokalite Vojtechov. Terén sa vyrovnáva a až k vodnej nádrži Veľké Uherce nás po ľavej strane sprevádza vrtký potok Drahožica.

zákutia vodnej nádrže Veľké Uherce, foto: Jozef Števula

Pri priehrade stretávame množstvo ľudí vychutnávajúcich si májové slnečné lúče. Je to pre nás obrovský kontrast. Uplynulé hodiny sme sa bicyklovali v krásnom tichu po lesných cestách odstrčených ďaleko od civilizácie. Vodnú nádrž obchádzame z pravej strany, spúšťame sa dolu dedinou a celý okruh uzatvárame pri železničnej stanici Veľké Uherce. Potom nás čaká už len návrat do Partizánskeho po starej ceste a dlhé zotavovanie sa z dobrodružstiev, ktoré sme prežili na cyklookruhu Medzihorie.

cyklookruh Medzihorie prechádza nádhernou krajinou medzi Vtáčnikom a Tribečom, foto: Jozef Števula

Séria článkov Reportáže zvonku: