Reportáže zvonku: Jesenné putovanie najkrajším hrebeňom pohoria Vtáčnik

28

Je vôbec možné v súvislosti s prírodou a turistikou písať o najkrajších miestach? To, čo jeden človek považuje za nádherné, môže byť pre iného všedné. Dvojnásobne to platí o pohorí Vtáčnik, ktoré ukrýva nespočetné množstvo krásnych a jedinečných zákutí. Viacerí milovníci prírody a nadšenci pre turistiku sa však zhodujú, že z krajinkárskeho hľadiska je najatraktívnejším miestom tohto pohoria jeden z jeho bočných hrebeňov. Spomínaná rázsocha sa tiahne západným smerom od hlavnej línie horstva Vtáčnik a jej najvyššie partie zdobia ikonické vrcholy Buchlov, Sladná skala a Žarnov.

Séria článkov Reportáže zvonku zachytáva turistické dobrodružstvá od výmyslu sveta, ktoré sú situované do regiónu Horná Nitra. Táto séria vznikla vďaka dobrým ľuďom, ktorí hrdinsky odložili domáce papuče, nabalili si ťažký turistický batoh a vyrazili spolu s autorom do divočiny. Upozornenie: Niektoré reportáže sa v matnom svetle displeja môžu javiť dramatickejšími, než v skutočnosti boli.

8. október 2022

Čaro Bystričianskej doliny

V miestach, kde rozsiahle polia a pasienky, ktoré dotvárajú krajinu v okolí Bystričian a Kamenca pod Vtáčnikom, ustupujú hustým lesom pohoria Vtáčnik, leží v nadmorskej výške 424 metrov lokalita s názvom Sekaniny. Nachádza sa tu príjemné turistické zázemie, zopár lavičiek, priestranné parkovisko a dva smerovníky s pešími i cyklistickými trasami. Sekaniny sú tiež vstupnou bránou do Bystričianskej doliny. Práve na tomto mieste začínajú naše pešie potulky za prírodnými krásami chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.

Rezkým krokom sa púšťame po modrej značke. Nekonečná Bystričianska dolina, ktorá sa do pohoria Vtáčnik zarezáva najskôr južným a následne aj juhovýchodným smerom, si v miestnych turistických kruhoch vyslúžila prezývku „Zubačka“. Vraj treba len zaťať zuby a šliapať po asfalte. Takéto bezduché pochodovanie by však bolo obrovskou chybou. Ide totižto o najkrajšiu dolinu Hornej Nitry.

jesenná romantika v Bystričianskej doline, foto: Jozef Števula

Vysoko nad našimi hlavami sa ukazujú monumentálne skalné útvary, neodmysliteľná súčasť Bystričianskej doliny. Najskôr zazrieme Dvanásť apoštolov, alebo ak chcete Dvanásť princezničiek, panien či mníchov, krásne zoradených v lúčoch predpoludňajšieho slnka. O chvíľku sa spoza farebných korún stromov vynorí masív Veľkej skaly a následne sa ukáže aj výrazná skalná ihla s názvom Dračí zub. Skutočne ohromujúce pohľady! A to nie je všetko. Pre dolinu je charakteristický neustály hukot potoka Bystrica, ktorý tu vytvára ďalšie čarovné zátišia. Vďaka týmto krásam nám putovanie Bystričianskou dolinou ubieha veľmi príjemne.

skalný útvar Dvanásť apoštolov nad Bystričianskou dolinou, foto: Jozef Števula

Zadná lúka s impozantným Buchlovom

Prichádzame k turistickému smerovníku. Modré značenie, ktoré pokračuje ďalej na Horný dom, vymieňame za zelenú odbočku k Zadnej lúke. Drevený mostík nám pomáha prekonať dravý potok. Začíname stúpať lesnou cestou v jednej z bočných vetiev Bystričianskej doliny. Sklon terénu je síce prudší, ale kráča sa nám dobre. Vo vyšších polohách musíme prekročiť alebo obísť viacero popadaných stromov. Chodník medzi Bystričianskou dolinou a Zadnou lúkou nie je veľmi frekventovaný. Okolitá príroda na nás pôsobí divokým, neporušeným dojmom. Akoby sme putovali starým pralesom.

výstup na Zadnú lúku, foto: Jozef Števula

Zadnú lúku zalievajú teplé lúče jesenného slnka. Všetko okolo nás žiari farbami. Obchádzame malú studničku a pomaly stúpame k hornému okraju toho nádherného sedla v juhozápadnej časti pohoria Vtáčnik. Z lúky sa nám naskytá jedinečný pohľad na veľkolepé bralá vrchu Buchlov vytŕčajúce z pestrofarebného lesa. Po krátkom oddychu odhodlane vykročíme na chodník, ktorý sa ťahá západným smerom. Hrebeňom Buchlova, Sladnej skaly a Žarnova nás prevedie žlté turistické značenie.

Zadná lúka zaliata lúčmi jesenného slnka, foto: Jozef Števula
masívne bralá vrchu Buchlov pri pohľade zo Zadnej lúky, foto: Jozef Števula

Medzi Zadnou lúkou a Buchlovom prekonávame azda najťažšie stúpanie na trase našej dnešnej turistiky. Počas krátkej chvíle musíme zdolať takmer 150 výškových metrov. Niektoré úseky sú skutočne veľmi prudké a záverečná pasáž výstupu vedie úzkou štrbinou medzi mohutnými skalami. Nachádzajú sa tu aj hrdzavé rebríky, ktoré nám pomáhajú zvládnuť posledné metre výstupu, hoci najlepšie časy majú už dávno za sebou.

K vrcholovému dvojkrížu prichádzame poriadne zadýchaní. Buchlov sa nám však za vynaloženú námahu rýchlo odmení. Kruhový výhľad je obzvlášť v tomto ročnom období obdivuhodný. Bezchybné počasie len podčiarkuje prekrásnu scenériu pestrofarebných lesov, z ktorých vytŕčajú skaliská Hrádku, Veľkej skaly i Jaseňovej skaly. Popri výhľadoch si na vyhriatych bralách Buchlova v pokoji vychutnávame aj náš turistický obed.

výhľad z vrchu Buchlov plný pestrých farieb, foto: Jozef Števula

Drobné poklady lesov pohoria Vtáčnik

Oddychovať na tomto výnimočnom mieste by sme vydržali donekonečna. Musíme však pokračovať ďalej, aby sme sa stihli vrátiť k autu do zotmenia. Zdvíhame teda odľahčené batohy, lúčime sa s Buchlovom a vyrážame v ústrety Sladnej skale. Prekvapí nás pomerne strmý a poriadne dlhý zostup do neoznačeného sedla medzi obomi vrcholmi. Našu pozornosť si na chvíľku ukradne starý jaseň, ktorý sa majestátne týči do výšky práve v tejto časti hrebeňa. Ide o chránený strom s úctyhodným vekom 250 rokov.

majestátny jaseň pod Buchlovom, foto: Jozef Števula

Sladná skala sa rozhodla, že nám nič nedaruje zadarmo. Jej východný svah má obzvlášť príkry sklon a viacerých členov našej malej výpravy poriadne vytrápi. Lenže krásny výhľad zo skaly má bleskový regeneračný účinok a po krátkom občerstvení môžeme pokračovať ďalej žltou značkou, ktorá nás prevádza kostrbatým hrebeňom pomedzi bizarné skalné útvary.

putovanie hrebeňom Sladnej skaly, foto: Jozef Števula

Zakrátko medzi stromami zazrieme turistický smerovník označujúci Sedlo pod Žarnovom. Všetci si uvedomujeme, že tretí a zároveň posledný vrch v tomto horskom hrebeni máme na dosah ruky. Starý známy Žarnov nás privíta prekvapivým tichom. Hore sme úplne sami a toto súkromie na ľahko prístupnom kopci považujeme za malý zázrak. Pokojnú chvíľku využívame na oddych a posledné doplnenie energie pred záverečným zostupom z hrebeňa.

Žarnov, posledný z trojice vrchov v najkrajšom hrebeni pohoria Vtáčnik, foto: Lenka Vanková

Dobrodružstvá v spleti horských ciest

Na jednom strome v Sedle pod Žarnovom zbadáme panáčika namaľovaného výraznou oranžovou farbou. Nad ním svieti nápis „Fančová“. Pomocou tejto netradičnej značky by sme chceli zostúpiť k starej ceste, ktorá sa vinie podhorím Vtáčnika a prepája Ľubianku s Kamencom. Na mapách je cesta vyznačená ako cyklotrasa. Kráčame teda od jedného stromu k druhému a hľadáme panáčikov. Tí ďalší sú však veľmi vyblednutí a postupne značku úplne strácame. Vo vzduchu cítiť závan nečakaného dobrodružstva.

lokálne turistické značenie prepájajúce Fančovú a Sedlo pod Žarnovom, foto: Jozef Števula

Bezradne sa motáme hustým lesom. Nikde ani stopy po cestičke, horskom chodníku alebo oranžovom panáčikovi. Púšťame sa smerom na sever a dúfame, že sa táto nepríjemná situácia rýchlo vyrieši. Zanedlho s radosťou natrafíme na širokú lesnú zvážnicu. A čuduj sa svete, na strome vedľa cesty zazrieme oranžového panáčika. S úľavou si vydýchneme a bez váhania pokračujeme ďalej. Miestami sa nám otvárajú netradičné pohľady na vrch Žarnov.

pohľad na vrch Žarnov zo severnej strany, foto: Jozef Števula

Značenie s panáčikmi nás privádza až na rozsiahlu križovatku lesných ciest. Odbáčame vpravo a kráčame zvážnicou, ktorá sa kľukatí severnými svahmi Sladnej skaly až k lokalite Dolné Žiare. Z cesty je pekne vidieť ďalší andezitový bralný útvar s názvom Červená skala a blízko nás počujeme príjemný zurkot Žiarneho potoka. Čoskoro sa naša zvážnica napojí na spomínanú cyklotrasu. Ide o starú, rozpadnutú asfaltku, ktorá nás spoľahlivo vyprevadí k autu zaparkovanému na Sekaninách. Sme síce poriadne unavení, ale na tvárach vidno úsmevy. Jesenné putovanie najkrajším hrebeňom pohoria Vtáčnik bolo pre nás jedinečným zážitkom.

útvar Červená skala v zajatí farebných stromov, foto: Jozef Števula

Séria článkov Reportáže zvonku: