Síce nie najvyšším, ale určite najvýraznejším kopcom nad mestom Partizánske je vrch Šípok. Týči sa prevažne nad Malými Uhercami, zboku hľadí na Veľké Uherce a Kolačno. Z každej strany sa prezentuje iným spôsobom. Z Partizánskeho je to výrazný špicatý kopec, z Malých Uheriec predstavuje skôr prevrátený stôl s pomerne rozložitým vrcholom a od Kolačna sa ukazuje ako mierny kopček. Aj toto je vrch Šípok.
Vrch patrí k pohoriu Tribeč k celku Kolačianska vrchovina. S nadmorskou výškou 464 m n.m. v prvom momente veľmi neohúri, ale od Malých Uheriec a od sídliska Šípok je tak výrazný, že nie je možné si ho nevšimnúť. Možno aj práve z tohto dôvodu dal pomenovanie najmladšiemu mestskému sídlisku – sídlisku Šípok. Človek nemusí oplývať veľkou predstavivosťou a dovtípi sa, podľa čoho je tento vrch pomenovaný. S pravdepodobnosťou hraničiacou s určitosťou, museli v čase, keď ho začali nazývať Šípkom, rásť na ňom tieto malé červené plody. A zrejme ich bolo skutočne veľa, keď podľa nich kopec dostal pomenovanie. Rovnako ako Osečný aj Šípok sa prvýkrát spomína v listine z roku 1321 ako Sypheg. Dnes šípok na Šípku nájdeme pomenej, ale v názve zostali.
Zaujímavosťou kopca je aj to, že naň nevedie žiadna turistická značka. Napriek tomu je jeho vrchol poriadne označený. Za to môžeme vďačiť členom TK Horec Partizánske, ktorí sem v roku 2001 umiestnili označenie vrcholu spolu s vrcholovou knihou.
Ako sa teda dostať na Šípok? Ciest je samozrejme viacej. Popíšem tú, ktorá ponúka aj nejaké tie bonusy. Stačí sa vydať do Malých Uheriec a ulicou Viničky vystúpať až k lesu. Tu sa začína aj značenie miestnych dobrovoľníkov ku skale. Práve tá je prvým bonusom na našom výstupe. Skala nad Malými Uhercami ponúka veľmi pekné výhľady na široké okolie. Cestičkou, ktorá je označená drevenými tabuľkami na stromoch sa dá pohodlne prejsť k bralu. Momentálne je na ceste jedna prekážka a to v podobe výmeny stožiarov s vysokým napätím. S dodržaním všetkých zásad opatrnosti prejdeme okolo novostojaceho stožiara a napojíme sa na chodníček, ktorým sme šli. Tabuľka na strome nás upozorní na to, že pokiaľ sa chceme potešiť výhľadmi zo skaly, musíme odbočiť vľavo. Po upravenej cestičke prejdeme až k bralu so spomínaným výhľadom do okolia.
Cieľom nášho putovania má byť však vrch Šípok, preto sa zo skaly vrátime na chodníček, ktorým budeme stúpať až na vrchol kopca. Táto cesta nám ponúka veľa pekných miest, pretože sa dostaneme na hrebeň, ktorý je najmä teraz v jeseni naozaj čarovný. Cesta nie je náročná a s niekoľkými prestávkami sa dá s prehľadom zvládnuť. Turisti, ktorí budú potichu možno zbadajú aj niečo z fauny Šípku. Človek sa musí správať v lese ako na návšteve a príroda sa mu odvďačí.
Po tom, ako prestaneme stúpať a dostaneme sa na rovinu v lese, musíme si dávať pozor, lebo samotný vrchol je veľmi ľahko prehliadnuteľný. Tu pomôže aj aplikácia alebo len dobrý pohľad, pretože na pravej strane je dobre viditeľné označenie vrcholu. Nechýba vrcholová kniha, ani drevená tabuľka na strome. Pre spestrenie prechádzky vieme pokračovať ďalej po hrebeni a cez veľmi pekný les zostúpime až ku kaplnke, ktorá ukončuje kalváriu vo Veľkých Uherciach. Späť do Malých Uheriec sa vieme vrátiť tak, že na lúke so zastaveniami krížovej cesty zabočíme vľavo do lesa na širokú lesnú cestičku lemujúcu pole.
Aj takúto peknú prechádzku vieme absolvovať v našom okolí. A vrch Šípok sa naozaj nemá za čo hanbiť, vie ponúknuť krás viac než dosť.
Radovan Števula
Katarína Janíčková