Za posledným zo skupinky zabudnutých kostolíkov v okolí Partizánskeho sa budeme musieť vrátiť v čase. Čítate dobre, na túto cestu však nebudete potrebovať stroj času, ale svoje spomienky. Kostolík, ktorý uzavrie túto sériu článkov sa totiž nachádza len kúsok od toho, ktorý sme spomínali pred pár dňami. Tí, čo čítajú naše články pravidelne, už vedia. Ak ste v mysli zablúdili na Vrchhoru, uvažujete správne. Tento raz však za históriou nepôjdeme do kopcov, ostaneme pekne v dedine, hoci budeme musieť prekonať strach. Posledný zabudnutý kostolík stojí totiž na cintoríne. Kostolík sv. Michala archanjela sa nachádza na okraji Klížskeho Hradišťa, časti obce Veľký Klíž.
Na to, že Veľký Klíž-Klížske Hradište je v podstate malá dedinka krčiaca sa na úpätí svahov Tribeča, ukrýva netradičné množstvo pamätihodností. Románsky kostol, pútnický kostol, neďaleko neho zvyšky Michalovho hradu a pozostatky benediktínskeho kláštora. Núti nás to zamyslieť sa, aké tajomstvá táto obec a jej história ukrývajú? Zrejme ich všetky nikdy neodhalíme. Poďme sa však pozrieť na starší zo spomínaných kostolíkov, no paradoxne ten lepšie zachovaný.
Dotiahol to až na poštovú známku
Kostolík, ktorý sa dostal až na slovenskú poštovú známku, získal patrocínium sv. Michala podľa názorov niektorých odborníkov na základe skutočnosti, že neďalekú Ješkovu Ves vlastnil príslušník rodu Hunt-Poznanovcov, istý Michal. Dohady logicky spájajú miestne názvy Michalov vrch i zasvätenie kostolíka práve s týmto šľachticom. S istotou to však tvrdiť nemôžme. Každopádne však išlo o pomerne obľúbené patrocínium, ktoré sa v období výstavby kostolíka hojne využívalo.
Kostolík postavili v druhej tretine 12. storočia ako zemepanský, čo dokazuje existencia empory – pôvodne dreveného chórusu, ktorý sa nachádzal práve v kostoloch budovaných pod taktovkou mecenášov – zemepánov. Na empore mala počas bohoslužieb vyhradené miesto panská rodina. V prípade klížskeho kostola bola empora pomerne veľká, siahala údajne až do polovice lode.
Niektoré pramene spájajú kostolík aj s klížskym benediktínskym opátstvom a tvrdia o ňom, že plnil funkciu kláštorného kostola. Tieto dohady však popiera veľkosť kostolíka, pre potreby opátstva bol jednoducho príliš malý. Napokon, posúďte sami. Skladal sa z jednej lode o rozlohe 5,3 x 3,9 metra a apsidy v tvare polkruhu. Aj keby malo opátstvo v tom čase len, povedzme, 10 – 12 obyvateľov, bol by kostolík počas ich modlitieb prepchatý.
Architektonické zaujímavosti
Nevyužívali ho síce mnísi, no aj tak má ešte viacero architektonických nevšedností, ktoré stoja za zmienku. V prvom rade ide o jeho valcovitú vežu. Vzhľadom k lodi kostola je umiestnená asymetricky doľava. Môžete prejsť všetky takéto kostolíky na celom Slovensku, no my vám garantujeme, že podobný nenájdete. Práve netradičné pripojenie veže ku kostolu mu zaručilo unikátnosť. Vo vnútri veže sa nachádza vretenovité schodisko ústiace na spomínanej empore.
Druhú zaujímavosť ukrýva interiér kostolíka. Je ňou oltárna menza (stôl), ktorá stojí dodnes. Zámerne ju vybudovali mierne vyosenú smerom doprava, symbolizuje tak hlavu Krista na kríži sklonenú na pravú stranu.
Kostolík sv. Michala bol postavený v románskom slohu a do súčasnosti sa zachoval v rekonštrukcii jeho pôvodnej podoby. Dodnes zachované sú pôvodné štrbinové okná, neomietané kamenné murivo, fragmenty vstupného portálu i zvyšky fresiek v apside. Treba poznamenať, že zásluhu na súčasnom stave objektu má najmä Václav Mencl, známy historik umenia a pamiatkar z 30. rokov 20. storočia. Ten sa ujal výskumu i rekonštrukcie kostola v roku 1936 a stavbu zachránil pred úplnou skazou.
Nahradili ho, pretože bol príliš malý
Kostolík sa využíval až do začiatku 19. storočia, kedy doplatil na svoju veľkosť. V rokoch 1801 – 1803 v obci postavili nový väčší kostol a tento pôvodný sa prestal využívať. Napriek tomu ho listiny ešte v roku 1828 uvádzajú ako stavbu v dobrom stave. Postupne však chátral a v 30. rokoch 20. storočia už nemal strechu. Tu však na scénu prišiel V. Mencl, ktorý rozbehol iniciatívu miestneho rodáka J. Hodála a začal kostolík skúmať a rekonštruovať.
Stavba získala nové zastrešenie, plochý strop a znovu bola vybudovaná aj drevená empora. V pláne bolo aj obnovenie interiérovej freskovej výzdoby kostola pod vedením Ľudovíta Fullu, no k tej napokon nedošlo. Zasiahli udalosti rokov 1938 – 1939 a V. Mencl, ako hlavný mentor rekonštrukčných prác, bol nútený Slovensko opustiť.
Kostolík sv. Michala archanjela však stihol zachrániť, a tak ho môžeme obdivovať aj dnes. Nájdete ho pomerne ľahko, nachádza sa na cintoríne nad v súčasnosti využívaným farským kostolom. Bohoslužby sa tu síce nekonajú, no verejnosti je prístupný na požiadanie Obecného úradu. Návštevu vám odporúčame spojiť s výletom na spomínanú Vrchhoru či Michalov hrad.
V sérii o zabudnutých kostolíkoch sme vám predstavili čriepky našej regionálnej histórie i tipy na rodinné výlety do prírody. Je to však len malá časť možností ako tráviť voľný čas, či obohatiť svoje vedomosti o miestach, kde žijeme. Preto objavujte aj ďalej, hoci aj v rámci aktuálnych obmedzení. Nikdy predsa neviete kedy „zakopnete“ o niečo nové.
Prečítajte si aj ostatné články zo série Zabudnuté kostolíky:
- Chrám nad Krásnom z 11. storočia ponúka výhľady a bohatú históriu
- V Skačanoch objavili kostol, ktorý zanikol, pretože bol na kopci
- Hôrka nad Hornými Vestenicami ponúka výhľady aj bez náročnej turistiky
- Záhadný chrám na Vrchhore s nejasnou minulosťou
Zdroje:
- Apsida.sk – https://apsida.sk/c/2770/velky-kliz-klizske-hradiste
- JANÍČKOVÁ, K. Kostol sv. Michala na Klíži. Dostupné online: https://militesnobiles.sk/dvor-velmoza/vsedny-zivot/umenie-romanske/kliz.html
Radovan Števula
Katarína Janíčková