Ak ste si pri čítaní predošlých článkov o zabudnutých kostolíkoch mysleli, že ich história je taká záhadná, že to už viac nejde, v našom ďalšom článku vás vyvedieme z omylu. Človek by povedal, že čím starší kostolík je, tým ťažšie bude odhaliť jeho pôvod, vývoj či zánik, že tým menej prameňov bude k dispozícii. Nie je to tak. V nasledujúcich riadkoch vám predstavíme pomerne mladú stavbu, o ktorej mlčia písomné zdroje a z neznámeho dôvodu sa jej výskumu „vyhýbajú“ aj archeológovia či historici.
Ruina kostolíka, o ktorej bude reč tentoraz, sa nachádza v horskom sedle Vrchhora v pohorí Tribeč. Prechádza ním nejedna turistická trasa, cyklotrasa i niekdajšia cesta, ktorá spájala obec Klížske Hradište (v súčasnosti časť Veľkého Klíža) s obcou Skýcov. Málo známa lokalita pred návštevníkmi ukrýva hneď niekoľko tajomstiev. Viac-menej na jednom mieste tu nájdete zaniknutý hrad, ktorý bol svojho času jedným z najväčších na našom území, barokovú kaplnku a v neposlednom rade torzo kostola. Nie je tomu tak dávno, čo sa tu nachádzala aj horáreň (niekde uvádzaná aj ako hájovňa), v dávnejších časoch tu stál aj hostinec.
Vrchhora bola v minulosti nielen významnou spojnicou dvoch regiónov (Ponitrie a Požitavie, resp. Pohronie), ale aj miestom konania trhov. Zdá sa vám zvláštne, že sa také odľahlé miesto stalo trhoviskom? Nuž v období stredoveku (11. – 12. storočie) to nebolo nič nezvyčajné. Trhy sa nekonali v centrách miest či obcí, ale skôr v blízkosti frekventovaných cestných komunikácií. Takou bola aj cesta vedúca cez Vrchhoru.
Alexander Ruttkay, známy archeológ, ktorý svoju prácu sústreďoval do regiónu Hornej Nitry, v rámci svojho výskumu na Vrchhore pripúšťa, že v sedle mohla existovať dokonca stredoveká osada. Ešte v roku 1981, kedy tu uskutočnil výskum, existovala spomínaná horáreň a v jej okolí našiel stopy osídlenia z čias stredoveku a v blízkosti ruiny kostola dokonca náznaky pochovávania. Zrejme išlo o pomerne významné trhové miesto, prislúchajúce k benediktínskemu opátstvu v Klíži. Tradícia trhov následne, podľa Ruttkaya, prispela ku vzniku tradície pútnickej, pretože kostol na Vrchhore slúžil práve tomuto účelu.
Ako sme načrtli už v úvode, k ruine kostola je k dispozícii žalostne málo prameňov. Išlo však o vcelku veľký kostol, o čom sa možno presvedčiť na vlastné oči, keďže do súčasnosti sa zachovalo jeho torzo. Kostol pozostával z jedinej lode, no tá má na dĺžku vyše 24 metrov. Veľkosť kostola, miera jeho zachovanosti i architektonický štýl, ktorý je ľahko identifikovateľný naznačujú, že ho do dnešnej podoby postavili v období renesancie, pravdepodobne v 17. storočí.
Staršie zdroje uvádzajú vznik kostola v roku 1706, novšie ho kladú do roku 1640. Podľa Ruttkaya sú však tieto údaje nepravdepodobné, čo podporuje aj fakt, že pútnické miesto by v 17. – 18. storočí nevzniklo bez starších tradícií viažucich sa k nemu. Spomenutý archeológ nevylučuje aj jeho možný stredoveký pôvod, nakoľko staršie výskumy dokázali existenciu minimálne dvoch stavebných fáz. Na tabuli umiestnenej v bezprostrednej blízkosti kostola však nájdete informáciu, že kostol postavili v 2. tretine 17. storočia. To samozrejme neznamená, že ho nemohli postaviť napríklad na starších základoch, o tom však môžeme iba polemizovať.
Patrocínium kostola nie je známe, no predpokladá sa jeho zasvätenie sv. Michalovi, čo súvisí aj so spomínaným zaniknutým hradom len pár desiatok metrov od sedla Vrchhora. Hrad, označovaný ako Michalov, tu stál približne od 11. do 16. storočia, kedy zrejme stratil svoj význam. K existencii hradu sa taktiež viaže zaujímavý príbeh, zasluhoval by si ale vlastný článok, preto ho zatiaľ necháme pod rúškom tajomstva.
Podľa novších dostupných zdrojov dal pútnický kostol postaviť Štefan Koháry v roku 1640. Z tohto obdobia (druhá polovica 17. storočia) sa zachovali spodné časti muriva a dve okná. V priebehu 18. storočia ho barokovo upravili a zväčšili. Zaujímavosťou je, že vstup do kostola bol možný zo severnej i západnej strany, mal teda dva vchody. Objekt sa celkovo skladal z lode a presbytéria, ktoré malo tvar predĺženej podkovy a výraznejšie nevystupovalo do priestoru vzhľadom ku stenám lode.
Objekt bol postavený zo zmiešaného muriva, konkrétne zo zmesi šedého kremenca a tehál. Materiál bol spájaný maltou z riečneho piesku a vápna, čo bola zmes bežne používaná v období výstavby kostola. Stavba bola omietnutá bielou vápennou omietkou, ktorú dodnes vidno hlavne v západnej fasáde. Barokovú fázu stavby kostola možno vidieť v okne elipsovitého tvaru, ktoré sa nachádza v presbytériu. V západnej časti chrámu bol situovaný drevený chór.
Kostol na Vrchhore sa tešil obľube pútnikov až do 19. storočia, kedy táto jeho funkcia začala upadať. Presný dôvod nepoznáme, spôsobiť to mohlo viacero faktorov. Problematický prístup, nižšia frekvencia využívania medziregionálnej cesty, či nezáujem mecénov o údržbu odľahlej sakrálnej stavby. Opäť sú to však len dohady.
Zaujímavosťou je, že v tesnom susedstve kostola sa nachádza baroková kaplnka zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému, ktorá dokazuje pútnickú tradíciu na Vrchhore. Kaplnka bola postavená približne o sto rokov neskôr ako kostol, no udržiavaná je dodnes. Prečo sa teda zodpovedným ľuďom neráčilo starať aj o vedľa stojaci kostol?
V každom prípade je sedlo Vrchhora obľúbeným cieľom turistov i cykloturistov. Z obce Veľký Klíž sa naň dostanete po modrej turistickej značke príjemným pozvoľným stúpaním, ktoré zvládnu aj deti. Na vychádzku s kočíkom odporúčame vyraziť skôr od obce Skýcov, odkiaľ až hore vedie spevnená cesta. Priamo pri kostole je rozľahlé priestranstvo vhodné na piknik, ohnisko a v čase našej poslednej návštevy tu budovali altánok pre turistov. A ak sa sem už vyberiete, nevynechajte ani desať minút chôdze vzdialený Michalov hrad.
Zo série Zabudnuté kostolíky:
- Hôrka nad Hornými Vestenicami ponúka výhľady aj bez náročnej turistiky
- Pred pár rokmi v Skačanoch objavili kostol, ktorý zanikol, pretože bol na kopci
- Chrám nad Krásnom z 11. storočia ponúka výhľady a bohatú históriu
Zdroje:
Obec Veľký Klíž: Individuálna výročná správa obce Veľký Klíž za rok 2014, Dostupné online: https://www.velky-kliz.sk/samosprava/dokumenty-na-zverejnenie/hospodarenie/vyrocne-spravy/
RUTTKAY, A., 1981. Zaniknutý hrad na Michalovom vrchu medzi Klížskym Hradišťom a Kolačnom, okr. Topoľčanv. In: Archaeologia historica. č. 6. Brno: Masarykova univerzita. s. 407-427. Dostupné online: https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/139363/2_ArchaeologiaHistorica_06-1981-1_29.pdf?sequence=1
ŠTEVÍK, L. 2018. Vrchhora – magickým miestom Tribečského pohoria. Bratislava: Rádio Regina. Dostupné online: https://reginazapad.rtvs.sk/relacie-a-rubriky/obrazky-krajiny/176610/vrchhora-magickym-miestom-tribecskeho-pohoria
Redakcia
Radovan Števula