Zabudnuté, opustené, nepovšimnuté. Takéto slová zväčša sedia na opis lokalít, kde sa nachádzajú zvyšky zaniknutých sakrálnych stavieb. Aj v okolí Partizánskeho možno nájsť viacero kostolíkov, ktorých história zahŕňa niekoľko storočí a ukrýva množstvo zaujímavých príbehov, no v dnešnej dobe sú z nich len ruiny. Pokúsime sa vás presvedčiť, že tieto miesta sa oplatí navštíviť nielen kvôli spestreniu voľných dní pobytom na čerstvom vzduchu, ale tiež kvôli unikátnym hodnotám a svedectvám, ktoré ponúkajú.
Prvým a najstarším kostolíkom, ktorý vám predstavíme, je bývalý farský Kostol Povýšenia svätého Kríža v obci Krásno. Jeho základy sa nachádzajú na vyvýšenine Chríb nad obcou, len na skok od v súčasnosti využívaného farského kostola. Ako sa však svet dozvedel o existencii staršej stavby v pomerne malej dedinke?
Viac ako 1600 hrobov
Môžeme si spoločne predstaviť nasledujúcu situáciu. Je začiatok roku 1945. Druhá svetová vojna sa blíži ku koncu. To však vy, ako súčasník, samozrejme neviete. Poslali vás kopať zákopy pre vojakov na Chríb, kam ste sa kedysi chodili hrávať s Jožkom od susedov. A tak kopete a kopete. Zrazu krompáč o čosi zavadí. Zohnete sa v úmysle odstrániť si prekážku z cesty a zistíte, že v ruke držíte kus ľudskej kosti.
Takto nejako to mohlo vyzerať, keď na Chríbe prvýkrát objavili osem hrobov starého cintorína. V tej dobe sa tomu vážnosť neprikladala, no o náleze sa v 50. rokoch dozvedel amatérsky archeológ z Bošian, Oldrich Krupica, ktorý záujem o lokalitu naštartoval. Výskumy, ktoré prebiehali v rokoch 1952 – 1955, odhalili existenciu rozsiahleho cintorína s viac ako 1600 hrobmi a zvyškov kostola. Odkryté základy ranorománskeho kostolíka sa datovali do konca 11. storočia. Dovtedy bol označovaný „len“ ako stredoveký. Písomne sa kostol v Krásne prvý raz nepriamo spomína až v 14. storočí.
Kostolík pravdepodobne plnil významnú funkciu v rámci vznikajúcej cirkevnej organizácie ranouhorského štátu. Svedčí o tom nielen veľký počet hrobov, no aj fakt, že viac než stovka z nich bola prekrytá kamennými platňami, čo bolo pomerne nezvyčajné.
Turecké expanzie, požiar a nepostačujúca veľkosť
Pôvodná ranorománska stavba bola architektonicky jednoduchá. Pozdĺžna loď s polkruhovou apsidou, nič zvláštne na dané obdobie, presne tak ranostredoveké kostoly vyzerali. Ten v Krásne postavili zo zeleného kremenca, lokálneho materiálu z neďalekej obce Krnča. Kostolík neskôr prešiel prestavbami. V 15. storočí k nemu z kapacitných dôvodov pristavili ďalšiu, tentokrát gotickú loď v tvare obdĺžnika zakončeného polkruhom. V tomto čase vznikla tiež murovaná predsieň a vybudovali aj valcovú vežu pristavenú k západnému priečeliu stavby.
Tu sa už časovo nachádzame na začiatku 16. storočia, ktoré bolo z historického hľadiska, jemne povedané, búrlivé. Najvýraznejšou hrozbou bola turecká expanzia. Kostolík teda dostal ohradný múr – opevnenie, čím sa zároveň vymedzila plocha pre novodobý cintorín. Na tomto cintoríne sa pochovávalo od 16. do 18. storočia.
Hoci v priebehu 16. storočia kostol zachvátil požiar, miestni si ho opravili a využívali ho naďalej. Ešte v polovici 18. storočia tu sídlilo Bratstvo františkánov, ktoré sa o kostol staralo. V tomto čase mal chrám murovaný chór s organom, drevenú kazateľnicu, dva oltáre a pod povrchom vyhĺbenú kryptu na pochovávanie miestnych zemepánov. O tom, či tu boli pochovaní aj niektorí príslušníci rodu Keglevičovcov, ktorí obec Krásno vlastnili práve koncom 18. storočia, však nemáme správy.
18. storočie bolo žiaľ aj posledným, kedy Kostol Povýšenia svätého Kríža slúžil svojmu účelu. Napriek starostlivosti františkánskych mníchov kostolík pustol. Dôvodom jeho úplného zániku bola zrejme potreba výstavby priestrannejšieho chrámu, ktorý by bol bližšie k obci. Jej obyvatelia si v rokoch 1800 – 1801 začali stavať nový farský kostol a ranorománsky kostolík využili ako zdroj stavebného materiálu. Nový farský kostol prevzal pôvodné patrocínium Povýšenia svätého Kríža a na starobylý kostolík na kopci povyše sa takmer zabudlo.
Návšteva tohto miesta stojí za to aj v súčasnosti. Dostať sa tam dá veľmi jednoducho. Z hlavnej cesty v obci treba odbočiť smerom ku kostolu (prudká odbočka vľavo v smere z Partizánskeho). Tam odstavíte auto a pešou chôdzou ste do piatich minút priamo na Chríbe.
Výhľady na všetky strany
Opevnený areál kostola je udržiavaný, tak ako aj zvyšné priestranstvo na kopci. Priamo k nemu vedie štrková cestička a z vrcholu sa vám naskytne krásny výhľad na dolinu stredného Ponitria a Topoľčany na západe alebo scenériu pohoria Tribeč na východnej strane. Stále to však nie je všetko, čo Krásno ponúka.
Samotné zvyšky ranorománskeho kostolíka totiž nie sú jedinými pozostatkami nachádzajúcimi sa na Chríbe. V opevnenom areáli nájdete aj zvyšky základov ďalšej stavby bezprostredne súvisiacej s kostolom a jeho históriou. Len pár metrov od neho bola v 16. storočí vybudovaná kostnica štvoruholníkového pôdorysu s menšou, mladšou prístavbou.
Kostnice, ako z názvu vyplýva, slúžili na uloženie kostí zomrelých na cintorínoch. Kde kapacita cintorína nepostačovala na kopanie nových „klasických“ hrobových miest v zemi, tam bola vybudovaná kostnica (označovaná aj ako karner). V prípade Krásna došlo k takejto situácii v spomínanom 16. storočí, kedy bol kostol opevnený a plocha priľahlého cintorína sa zmenšila. Kosti zo starých hrobov museli byť vhodne premiestnené, a tak sa pristúpilo ku stavbe kostnice. Tá bola taktiež murovaná a zrejme ju stihol rovnaký osud ako samotný kostolík – povrchový materiál z nej bol využitý pri stavbe nového chrámu.
Zdroje:
Oficiálna webová stránka obce Krásno: https://www.obeckrasno.sk/p/5941/historia-obce.html
GOGOVÁ, S. – TIRPÁK, J., 2014. Výskum základov stredovekého kostola a cintorína v Krásne nedeštruktívnymi metódami. In: Študijné zvesti. roč. 55. Nitra: Archeologický ústav SAV. s. 131 – 140. Dostupné online: http://www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/SZ_55.pdf
Radovan Števula
Katarína Janíčková