Na miesta v okolí Partizánskeho, z ktorých sa vám naskytne skvelý výhľad, sme upozorňovali už vo viacerých článkoch. Či vybehnete na Žarnov, Veľký alebo Oselný vrch, na vrchole vždy čaká odmena v podobe okolitej krajiny. V nasledujúcich riadkoch vám predstavíme miesto, kde vychádzka do prírody trvá len pár minút, no obdivovanie výhľadu na vrchole môžete spojiť s nasávaním historickej atmosféry ruín jedného kostolíka.
Reč je o Hôrke, miestnej časti Horných Vesteníc, na ktorej sa nachádzajú zakonzervované základy renesančnej kaplnky. Hoci výstup trvá z obce skutočne len niekoľko minút, z vrcholu je vidno doďaleka. Hôrka sa nemusí hanbiť pred žiadnym z okolitých kopcov, dovidíte z nej na poriadny kus Vestenickej doliny, protiľahlú Nitricu a kopce nad ňou, ale aj komíny Vegumu a Dolné Vestenice. Miesto s takým rozhľadom by veru v minulosti vyhovovalo stavbe hradu. Hrad tu však nestál. Naši slovanskí predkovia si tu, podľa dostupných výskumov niekedy v 10. – 11. storočí, postavili strážne stanovisko. Po slovanskom objekte v súčasnosti niet ani chýru ani slychu, preto si predstavíme stavbu, ktorá tu bola vybudovaná neskôr – pôvodne zrejme gotický kostol sv. Petra.
Nejasná minulosť kostolíka
Presné datovanie vzniku gotickej sakrálnej stavby na Hôrke nie je známe. Vo všeobecnosti je história kostolíka veľmi nejasná, dokonca pôsobí zmätok aj medzi odborníkmi, čo vidno najmä v starších literárnych prameňoch. Niektoré ho zaraďujú do románskeho i gotického obdobia, no nájdu sa aj zdroje, kde sa uvádza ako protestantmi postavená kaplnka zo 16. – 17. storočia. Ťažko povedať, kde je pravda. Na jej odhalenie by snáď boli potrebné ďalšie výskumy. Dostupné informácie nám však dovoľujú urobiť si aspoň približný obraz o jeho dejinách.
Písomne sa prvýkrát nepriamo spomína v roku 1332 v záznamoch pápežských zberateľov. Títo zberatelia boli poverení svätou stolicou vyberaním príspevkov na križiacke vojny. Ktovie s akým optimistickým plánom prišli na horné Ponitrie, každopádne príliš nepochodili. Mikuláš, farár u sv. Petra (Vestenice), im odprisahal, že má veľmi malý dôchodok. Odovzdal ledva 7 grošov a poslal úradníkov kadeľahšie.
Kostolík sa nepriamo spomína v 14. storočí ešte raz v súvislosti s vyberaním desiatkov. Tie odvádzali obce príslušným farnostiam, môžeme teda predpokladať, že kostolík stál už v tomto období. Postavili ho teda zrejme niekedy v 13. storočí.
Išlo o priestorovo neveľkú sakrálnu stavbu postavenú z kameňov – lokálne dostupného materiálu. Objekt mal len jednu loď – hlavnú sieň – v tvare obdĺžnika. Práve táto jednoduchosť tvaru stavby privádza niektorých odborníkov k predpokladu, že kostolík na Hôrke má gotický, ba možno i románsky pôvod. Pôdorysne zaujímavá bola prístavba kostolíka, ktorá slúžila ako svätyňa. Bola postavená v tvare lichobežníka.
História aj výhľady
V 15. storočí Kostol sv. Petra rozšírili a neskôr prestavali na kaplnku v renesančnom štýle. Pomerne nevšednou zaujímavosťou je, že túto kaplnku, ktovie prečo, zasvätili sv. Michalovi Archanjelovi, čím zrušili pôvodné patrocínium sv. Petra. Hody sa v obci od tých čias slávia na Michala. Tradícia Michalských hodov tu pretrváva dodnes, napriek tomu, že v obci od 16. storočia stojí nový, veľký kostol zasvätený sv. Petrovi a Pavlovi.
Každopádne sa výstavba nového väčšieho kostola v dedine opäť stala osudnou pre pôvodný kostolík na Hôrke. Ten ešte pár rokov slúžil ako modlitebňa, ale postupne pustol a chátral, až z neho ostalo len torzo vysoké sotva 130 cm. Takto tu kostolík čakal na známeho slovenského archeológa, prof. Vojtecha Budinského-Kričku, ktorý stavbu v roku 1942 preskúmal. Okrem vyššie spomenutých faktov tu odhalil aj zachované zvyšky pôvodných malieb.
Lokalita spočiatku neupútala veľkú pozornosť. Raz darmo, ľudia sa v čase jej skúmania zaoberali omnoho vážnejšími problémami, než nejakým zdevastovaným kostolom na kopčeku nad obcou. Išlo o pekný priestor, vhodný na víkendové leňošenie uprostred slnkom zaliatej lúky, či na opekanie s priateľmi a kochanie sa výhľadom. To si pred zhruba dvadsiatimi rokmi uvedomili i zástupcovia obce a rozhodli sa lokalitu obnoviť. Rekonštrukčné práce boli dokončené v roku 2002 a pekne upravené miesto následne slávnostne sprístupnili verejnosti.
Základy Kostola sv. Michala sú prístupné dodnes, hoci trochu problematicky, pretože nie je nijako značený. My vám však poradíme. Auto odstavte pri súčasnom Kostole sv. Petra a Pavla a peši sa vydajte akoby späť dolu kopcom po ceste. Po ľavej strane budete mať návršie, to už je spomínaná „Hôrka“. Asi v polovici klesania je vľavo strmo hore vyšliapaná cestička, ktorá vás spoľahlivo dovedie až k ruinám kostolíka.
Zdroje:
Oficiálne stránky obce Horné Vestenice: https://hornevestenice.sk/obec/sucasnost/pamatihodnosti/
KOCR Trenčín región: https://www.trencinregion.sk/90214/zvysky-renesancnej-kaplnky-zo-16-storocia
Apsida.sk – encyklopédia stredovekých kostolíkov na Slovensku: https://apsida.sk/c/4658/horne-vestenice
Radovan Števula
Katarína Janíčková