Dvadsiate a tridsiate roky 20. storočia boli obdobím prudkého rozmachu kinematografie a filmu. Obchodníci a výrobcovia veľmi rýchlo zistili, že vďaka pohyblivým obrázkom môžu lepšie propagovať svoje výrobky a pôsobiť na potenciálnych zákazníkov. Nezaváhal ani Tomáš Baťa, ktorý vo filmovej reklame okamžite uvidel obrovský propagačný potenciál.
V prvých rokoch bola výroba propagačných filmov zadávaná osvedčeným pražským spoločnostiam AB či Host. Tieto reklamné šoty premietané v kinách pred začiatkom filmu veľmi jednoduchým spôsobom propagovali sezónny tovar firmy Baťa a v radoch konkurencie ničím konkrétnym nevynikali. Nebolo to ani možné, keďže všetky filmové reklamy v Československej republike vznikali v spomínaných pražských spoločnostiach.
Vlastný filmový ateliér
V roku 1927 bola v rámci Reklamného oddelenia firmy Baťa založená aj filmová sekcia. Spočiatku bolo jedinou úlohou filmového oddelenia vytváranie kópií propagačných šotov, ktoré vznikli v Prahe. Vlastné filmy zatiaľ nevyrábalo. Sekcia sa od Reklamného oddelenia odčlenila až v polovici 30. rokov 20. storočia. Osamostatnenie sa súviselo s výstavbou vlastných firemných ateliérov.
Výrazný posun zaznamenala filmová tvorba firmy Baťa práve v 30. rokoch 20. storočia. Významne k tomu prispelo rozhodnutie vybudovať vlastné filmové ateliéry. Pre vybudovanie nového štúdia bola vybratá obec Kudlov, ktorá leží asi 2,5 km južne od Zlína. V roku 1935 začali v uvedenej obci vznikať podľa návrhu architekta Vladimíra Karfíka najmenšie ateliéry v Československu, ktoré si pre svoje miniatúrne rozmery vyslúžili prezývku Kudlovská stodola. Spolu s ateliérmi vznikla aj slávna značka FAB (Filmové ateliéry Baťa).
Spolu s výstavbou nového štúdia sa v Zlíne udiali aj viaceré kľúčové personálne zmeny. Skupinu zamestnancov filmového oddelenia rozšírili traja profesionáli. Producent Ladislav Kolda, kameraman Alexandr Hackenschmied a režisér Elmar Klos, ktorého neskôr preslávil oscarový film Obchod na korze. Aj tieto mená naznačili, že sa firma Baťa rozhodla preniknúť do sféry filmovej reklamy s plnou vážnosťou.
Vtipná a inteligentná reklama
Spomínaná trojica profesionálnych filmárov sa spolu s ostatnými kolegami z filmového oddelenia zaslúžila o vznik špecifického zlínskeho reklamného štýlu. Vtedajšie reklamy pozostávali z hraných scénok a prekvapivého odhalenia propagovaného výrobku. Zlínski tvorcovia sa tento zaužívaný postup pokúsili zmeniť. Prestali skrývať, že ide o reklamu, a dôraz kládli na vtip, originálny nápad a profesionálne technické prevedenie.
Typickými príkladmi originálnej tvorby Filmových ateliérov Baťa sú snímky Podzimní rozmary, Nová píseň, Dýchej zhluboka a Tři muži na silnici. Hoci budú mať tieto diela čoskoro deväťdesiat rokov, stále pôsobia na diváka sviežim a veselým dojmom.
Toto bol posledný článok série Reklama firmy Baťa. Ak vás téma zaujala, môžete sa vrátiť k predchádzajúcim článkom o Modernom reklamnom oddelení firmy Baťa, o Plagátoch, heslách a novinách firmy Baťa a o Geniálnom ťahu kráľa obuvi.
Zdroje:
- BROŽ, Ivan. Sága rodu Baťovcov. Bratislava, 1990.
- BUBENÍKOVÁ, Ľuba. Odkaz Tomáša Baťu – zakladateľa. Partizánske, 2000.
- HAVIAR, Tomáš. Baťovská architektúra na Slovensku. Martin, 2012.
- HLOUCHOVÁ, Kateřina. Filmová reklama firmy Baťa do roku 1938. Brno, 2009.
- LEŠINGROVÁ, Romana. Baťova soustava řízení. Uherské Hradiště, 2007.
- ORAVOVÁ, Monika. Reklama a propagace firmy Baťa ve Zlíne (1894-1945). In: Zlínsko od minulosti k současnosti. Zlín, 2002.
- POKLUDA, Zdeněk. Baťa – Inspirace pro Československo. Zlín, 2018.
- POKLUDA, Zdeněk. Člověk a práce z ekonomických principů a vizí Tomáše Bati. Zlín, 2015.
Katarína Janíčková