PODCAST – Denis Blaho a Peter Wiesner odhalili tragický príbeh z brehu rieky Nitry

13

Zvláštny sen ich priviedol k pátraniu po tragédii, ktorá sa stala počas druhej svetovej vojny v Baťovanoch pri rieke Nitre. Chladná poprava tridsiatky Židov bola dlhé roky zamlčanou udalosťou. Nespomínala sa v žiadnej literatúre a báli sa o nej hovoriť aj pamätníci. Denis Blaho a Peter Wiesner začali odkrývať príbeh, ktorý poznačil mladé mesto Baťovany.

Článok vychádza pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu, ktorý si celý svet každoročne pripomína 27. januára. Táto významná spomienka na utrpenie miliónov Židov, ktorí boli obeťami nacistického besnenia počas druhej svetovej vojny, nám má pomôcť uvedomiť si smutný rozsah tragédie holokaustu, ktorá sa nikdy nesmie zopakovať. Medzinárodný deň vyhlásilo Valné zhromaždenia OSN na počesť výročia oslobodenia najväčšieho nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau (Osvienčim).

Prinášame vám krátky úryvok z rozhovoru s Denisom Blahom a Petrom Wiesnerom. Viac informácií si môžete vypočuť v podcaste, ktorý nájdete na konci článku.

Denis, Peter, ani jeden z vás nie je historik, nie ste ani nejakými nadšencami, ktorí by sa prehrabávali stovkami kníh. Skúste nám teda priblížiť, ako si vás táto téma našla? Prečo ste začali odkrývať tento tragický príbeh?

Denis Blaho: (…) Tak som sa začal pýtať ľudí vo svojom okruhu, či mi vedia povedať niečo o krivde, ktorá sa udiala na židovskom obyvateľstve v Baťovanoch. Hovorili mi, že nie, že tu nič také nebolo. Keď som aj hľadal v knihách o histórii Šimonovian a Partizánskeho, našiel som iba informácie, že Židia zo Šimonovian boli deportovaní do vyhladzovacích táborov alebo sa pred deportovaním stihli zachrániť emigráciou do zahraničia. To boli informácie, ktoré som našiel v knihách, nič viac som sa nedopátral.

Denis Blaho, Foto: Katarína Janíčková

Peter, ty si vedel niečo o tejto veci. Alebo ako sa k tebe dostala táto téma?

Peter Wiesner: Dostala sa tak, že Denis raz prišiel ku nám bledý a pýtal sa ma, či viem niečo o tom, že tu v Partizánskom bola nejaká židovská komunita a že sa im stalo niečo zlé. Ja som absolútne nič nevedel. Nie som Partizánčan, ja som sa sem priženil. Nevedel som skrátka o ničom a ani nikto v okruhu mojich známych.

Peter Wiesner, Foto: Katarína Janíčková

Potom ste teda spoločne začali túto tému odkrývať a začali sa pred vašimi očami objavovať prvé náznaky a stopy o tom, že v Baťovanoch skutočne došlo k nejakej tragédii na židovskom obyvateľstve.

Denis Blaho: Ja som to vtedy na pár rokov odložil ako neúspešné pátranie. Následne sa nám stala veľmi zvláštna vec. Naša jedna známa, ktorá v Topoľčanoch organizovala spomienkovú tryznu na židovskom cintoríne, nám povedala, že pozná jedného veľmi zaujímavého kňaza, ktorý žije v Hainburgu. Odporučila nám, aby sme ho navštívili. (…) Vďaka nej sme sa teda ocitli v Hainburgu u kňaza Petra Hockena, ktorý bol vplyvným človekom a roky budoval vzťahy medzi kresťanmi a židmi. (…) Prišli sme k nemu a on sa nás pri kávičke spýtal, či sme tiež z Topoľčian. My sme mu odpovedali, že sme s mesta Partizánske. On sa na nás zahľadel, chvíľku bol ticho a zrazu povedal, že to je strašne čudné meno, ako keby to vaše mesto malo chorú identitu. Spýtal sa nás, či neboli v našom meste nejakí Židia. (…) Povedal nám, aby sme pátrali po tom, či sme tam nemali nejakých Židov. To bol pre mňa pokyn, aby som sa nevzdával.

Peter Wiesner: V tých Topoľčanoch sa mohla uskutočniť tryzna alebo rozlúčková slávnosť slávnosť, pretože sa študentom strednej školy a ich učiteľom podarilo dohľadať všetky mená popravených Židov. Aj toto bol pre nás impulz, aby sme pokračovali v pátraní…

Denis Blaho: Raz prišla k mojej svokre na návštevu jej kamarátka, s ktorou sa dlho nevideli. Ja som úplne náhodou započul ich rozhovor. Tá kamarátka hovorila, že nikdy nezabudne na to, ako pri rieke Nitre zabili miestnych Židov. Okamžite som išiel za ňou a prosil som ju, aby mi niečo o tom porozprávala…

Denis Blaho a Peter Wiesner, Foto: Katarína Janíčková

Teraz by ste našim čitateľom a poslucháčom mohli opísať tú tragickú udalosť, ku ktorej vás pátranie priviedlo. O akej udalosti teda hovoríme? Ako ju vieme opísať?

Denis Blaho: (…) My sme viackrát navštívili túto pani (svokrinu kamarátku, pozn. redaktora) a prosili sme ju, aby nám nahrala svedeckú výpoveď. Roky odolávala, mala z toho obrovský strach, hrôzu. Až po pár rokoch nakoniec súhlasila, že nám ten rozhovor poskytne. Čo teda vieme od nej? (…) Povedala nám, že jej ocko robil recepčného na hoteli Baťovan a priatelil sa s tlmočníkom, ktorý tlmočil pre gestapo. Raz večer prišiel vytrasený domov, že gestapo berie Židov. Zobratých bolo asi tridsať osôb. Zmestili sa do jedného autobusu. Muži, ženy a deti zo Šimonovian a blízkeho okolia boli dovezení do stredu námestia pred hotel. Tam celý deň autobus stál bez toho, aby tým ľuďom dal niekto jesť alebo piť. Večer boli odvedení k starému meandru rieky Nitry, kde ich gestapo postrieľalo a plytko ich zahrabali do hliny…

Exhumácia masového hrobu v Baťovanoch,

Celý rozhovor s Denisom Blahom a Petrom Wiesnerom si môžete vypočuť vo forme podcastu. S hosťami sa rozprávali redaktori nášho portálu Katarína Janíčková a Radovan Števula.

Mohlo by vás zaujímať: