Trénera ukryl pred nacistami a do Baťovian priniesol zlato z olympiády

6

Životný príbeh Júliusa Tormu nie je len o boxe, ale aj o ľudskosti a vďake. Vďační môžeme byť aj my, pretože jeho boxerská cesta viedla aj cez Baťovany. Práve v čase, keď tu pôsobil, získal aj svoju jedinú zlatú medailu na olympijských hrách v Londýne 1948.

Začiatok príbehu sa píše v Budapešti v roku 1922. Tu sa narodil Július Torma, avšak jeho rodičia Maďari neboli. Prisťahovali sa sem za prácou, pôvodne pochádzali z Komjatíc pri Nitre a odtiaľ cez Štúrovo prešli až do metropoly našich južných susedov.

Trénera ukryl pred nacistami

Zsigmond Adler tvrdil, že nikdy nevidel taký talent ako je Torma. Reč je o jeho prvom trénerovi, ktorý ho objavil a pod ktorého vedením už ako 19 ročný získal prvý titul majstra Maďarska. Adler okrem toho tvrdil aj to, že Torma mohol dokázať ešte viac, ale bránil mu v tom jeho búrlivý spôsob života.

Príbeh tejto dvojice, rovnako ako mnohé iné, skomplikoval nástup nacistov. Zsigmondovi Adlerovi pripli na kabát žltú hviezdu a vzali ho do zberného tábora. To, čo nasledovalo potom, by obstálo aj ako scéna v dramatickom akčnom filme. Podľa portálu www.vtedy.sk boxer Július Torma pred zberným táborom zinscenoval bitku, aby odpútal pozornosť stráže a vďaka tomu mohol jeho tréner Adler utiecť. Následne zverenec svojho trénera ukrýval až do konca vojny a pravdepodobne mu týmto činom zachránil život.

Príchod do Baťovian a prvé medzinárodné úspechy

Počas repatriácie po druhej svetovej vojne sa Július Torma vracia na Slovensko a cez Bratislavu prichádza priamo do Baťovian. V tomto čase má stále iba 24 rokov, ale nesie so sebou už šesť majstrovských titulov z Maďarska. Box bol v Baťovanoch mimoriadne populárny a na zápasy Športového klubu Baťovany chodilo pravidelne viac ako tisíc divákov. Hneď v roku 1946, už pod hlavičkou ŠK Baťovany, získava Torma svoj prvý titul majstra Československa. Celkovo týchto titulov nazbieral desať, víťazil nepretržite do roku 1956 s jednou prestávkou v roku 1950. Počas vojny a pôsobenia v Maďarsku sa Torma vôbec neprezentoval na medzinárodnej pôde. To sa zmenilo a rok po prvom majstrovskom titule za Baťovany sa zúčastňuje majstrovstiev Európy v Dubline. Mladý, ale v najlepšej forme, si pripisuje prvý medzinárodný úspech, bronzovú medailu za tretie miesto.

V telocvični ZSJ v Partizánskom zaúča olympíjsky víťaz Július Torma, mladého adepta do základov pästiarskej techniky (1951, zdroj: TASR)

Odmietol mu podať ruku, tak ho dvanásťkrát poslal k zemi

Rok 1948 sa spája s najväčším Tormovým kariérnym úspechom. Celkovo sa zúčastnil troch olympiád, ale medailu doniesol iba z jednej. Letnej olympiády v Londýne sa zúčastnilo 4104 športovcov z 59 krajín. Československo získalo celkovo 11 medailí a jednou zlatou prispel práve Torma, v tom čase stále člen ŠK Baťovany.

Vedelo sa o ňom, ale v tom čase mal na konte len jeden medzinárodný úspech. Počas olympiády o sebe dal vedieť všetkým. Nielen, že je skvelý boxer, ale aj principiálny človek, čo najviac pocítil jeho osemfinálový súper Blackburn z Kanady. Blackburn totiž údajne Tormovi v šatni odmietol podať ruku a Tormu to mimoriadne nahnevalo. Mal tú výhodu (a Kanaďan smolu), že súťažili v športe, kde sa za údery netrestá, ale boduje. Torma si to s Blackburnom vydiskutoval v ringu, kde ho poslal k zemi dvanásťkrát a rozhodcovia v druhom kole radšej zápas predčasne ukončili. Počas nakladačky Kanaďanovi si zranil ľavé zápästie, no aj napriek tomu v turnaji ani raz nepadol. Porazil Španiela, Taliana a na záver vo finále aj Američana Herringa, ktorý sa po Tormovom víťazstve ledva držal na nohách. Boxera ŠK Baťovany vyhlásili za najtechnickejšieho na turnaji a neskorší šéf svetového boxu Russel vyhlásil, že nikto na neho neurobil väčší dojem ako Július Torma.

Skvelý športovec aj kamarát

V Baťovanoch pôsobil do roku 1950 a počas toho stihol získať ešte zlato z majstrovstiev Európy. Následne sa presunul do Komárna a zvyšok kariéry strávil v Prahe. Do Baťovian za ním prišiel aj legendárny boxer Ján Zachara, ktorý sa tento rok dožil 92 rokov a z Olympiády v Helsinkách v roku 1952 doniesol zlato. Od Tormu bol o šesť rokov mladší a spoznali sa v Baťovom závode v Bratislave, kde obaja pracovali. Následne Zachara trénoval pod dohľadom Tormu v Baťovanoch. Za všetko hovorí sám Zachara:

,,Nebyť Julka Tormu, olympijské zlato by som nikdy nevyhral. Bol to skvelý človek a kamarát. Je mi cťou, že sa môžem pochváliť, že som poznal Julka Tormu.”

Podľa oficiálnych štatistík Torma boxoval v 996 zápasoch a z toho bol porazený len sedemkrát. Celkovo na medzinárodných turnajoch získal jednu medailu z olympiády a tri medaily z majstrovstiev Európy. Po skončení kariéry zostal žiť v Prahe, kde trénoval v klube Uhelné sklady Praha. Legendárny Zachara vraví, že dar od Boha, ktorý mal Torma, nedosiahli mnohí iní boxeri ani celoživotným tvrdým tréningom. Po páde režimu a pred rozpadom spoločnej republiky Július Torma 23. októbra 1991 zomrel. Narodil sa v Budapešti, zomrel v Prahe a krátku, ale dôležitú časť života strávil v Baťovanoch, na čo môžeme byť patrične hrdí.

Prečítajte si aj článok o výnimočnom futbalistovi Karolovi Joklovi:

Zdroje: