Po zápasoch mal na nohách modriny, lebo si s ním súperi nevedeli poradiť. Karol Jokl dostal prezývku podľa Baťovian

2

Nemal ani osemnásť rokov, keď sa ocitol v tíme s najlepšími futbalistami svojej doby. Vyhliadol si ho tréner Leopold ,,Jim“ Šťastný a urobil dobre. Hneď vo svojom prvom zápase za Slovan Bratislava strelil gól. Trikrát vyhral ligu, dvakrát pohár a v roku 1969 aj najcennejšiu klubovú trofej, Pohár víťazov pohárov.

Možno vám je jeho meno známe, pretože je po ňom pomenovaný futbalový štadión v Partizánskom. O niečo staršie ročníky na neho spomínajú ako na súčasť výnimočnej futbalovej generácie, kde hral Karol Jokl v spoločnosti Masopusta, Pluskala alebo Adamca. Futbaloví velikáni o ňom hovoria ako o básnikovi s loptou a spomínajú na jeho milimetrové prihrávky a skvelú techniku.

Kopýtko podľa Baťovian

Prezývka Kopýtko však nemala nič spoločné s jeho futbalovou technikou. Tréner Slovana Bratislava Leopold ,,Jim“ Šťastný, ktorý Jokla objavil, mu ju vymyslel jednoducho podľa jeho rodiska – Baťovian. Vychádzal najmä z toho, že v tom čase bolo dnešné Partizánske známe kvôli výrobe obuvi. Karol Jokl sa narodil tesne po vojne, na prvé výročie SNP, 29. augusta 1945. Už keď mal šestnásť rokov, nastupoval za A-tým rodnej Iskry Partizánske.

Štadión futbalového klubu Tempo Partizánske (predtým Iskra Partizánske), ktorý dostal pomenovanie po Joklovi.

Raketová kariéra a najmladší hráč v histórii

Po prestupe do Slovana Bratislava, vtedy klubu európskeho formátu, sa rýchlo ukázalo o aký výnimočný talent na futbalovej scéne ide. Hneď vo svojom debute, zápase Československého pohára proti Dukle Praha, strelil gól. Netrvalo dlho, prišla aj premiéra v najvyššej lige a to Karol Jokl stále nemá osemnásť rokov. V druhom ligovom zápase proti Sparte Sokolovo (dnes Sparta Praha, pozn. redaktora) strelil svoj prvý ligový gól.

Talent futbalistu z Partizánskeho neušiel ani funkcionárom reprezentácie a v novembri 1963 ho povolali na priateľský zápas do Záhrebu proti Juhoslávii. Reprezentácia ČSSR vtedy vôbec nebola samozrejmosť. Bol to predsa tím, ktorý rok predtým z MS 1962 v Čile, doniesol striebornú medailu. Aj napriek tomu Jokla vybrali a stal sa historicky najmladším Slovákom v Československej reprezentácii. Okrem iného bol aj v základnej zostave pamätného zápasu ČSSR proti Brázílii na bratislavskom Tehelnom poli. ČSSR vtedy porazilo Brazíliu 3:2 pred 60 tisíc divákmi.

Barcelona nemala hráča, ktorý by sa mu mohol rovnať

V Slovane Bratislava Karol Jokl odohral dvanásť sezón. Nastúpil do 246 zápasov, v ktorých sa mu podarilo streliť 68 gólov a na ďalšie nespočetné množstvo prihrať. Tri víťazstvá v lige, štyri v pohári. Už tieto úvodné štatistiky sú úctyhodné, ale predsa nad nimi ešte jedna kraľuje. V roku 1969 sa Slovan dostal až do finále Pohára víťazov pohárov. Matador Púchov s Barcelonou v roku 2003 senzačne remizoval, Slovan ju tridsaťštyri rokov predtým porazil. V základnej zostave nechýbala útočná opora s číslom desať. Karol Jokl pred 22 tisíc divákmi vo švajčiarskom Bazileji predviedol životný výkon. Viacero komentátorov sa po zápase zhodlo, že rodák z Partizánskeho bol hráčom večera. Za všetko hovoria slová španielskeho denníka Marca: 
,,Slovan mal vo svojich radoch hráča večera, Jokla. Futbalistu, akého ťažko nájdeme na španielskych ihriskách. Barcelona rozhodne nemala hráča, ktorý by sa mu mohol rovnať.” 

Historicky najväčší úspech Slovana Bratislava sa odohral vo švajčiarskom Bazileji. Karol Jokl bol kľúčovým hráčom večera.

Príliš skoro

Aj v súčasnosti sa slová uznania na futbalistu z Baťovian čítajú dobre. Karol Jokl bol bezpochyby hráč svetového formátu. Nebyť uzavretej doby, ktorej súčasťou Československo bolo, mohol Karol Jokl a mnohí hráči tejto výnimočnej generácie ukázať ešte viac a tešiť futbalom celý svet. Po skončení kariéry v Slovane Bratislava strávil ešte jednu sezónu v Baníku Prievidza a následne zavesil kopačky na klinec. V najlepšom, ale ako mnohí hovoria, príliš skoro. Dal sa na trénerskú dráhu na Slovensku aj v Rakúsku a začiatkom 90. rokov sa vrátil do Slovana Bratislava ako asistent vtedajšieho trénera Dušana Galisa. Príliš skoro sa pri Karolovi Joklovi nehovorí len v súvislosti s koncom jeho kariéry, ale aj s jeho odchodom do večnosti. Zomrel 28. októbra 1996, keď mal len 51 rokov. V ankete o najlepšieho futbalistu 20.storočia sa umiestnil na 5. mieste v luxusnej spoločnosti Jána Popluhára, Jozefa Adamca, Karola Dobiaša a Petra Dubovského.

Zdroje:

Tomáš Černák: Karol Jokl (edícia Belasé legendy)

www.skslovan.com