Nemal ani osemnásť rokov, keď sa ocitol v tíme s najlepšími futbalistami svojej doby. Vyhliadol si ho tréner Leopold ,,Jim“ Šťastný a urobil dobre. Hneď vo svojom prvom zápase za Slovan Bratislava strelil gól. Trikrát vyhral ligu, dvakrát pohár a v roku 1969 aj najcennejšiu klubovú trofej, Pohár víťazov pohárov.
Možno vám je jeho meno známe, pretože je po ňom pomenovaný futbalový štadión v Partizánskom. O niečo staršie ročníky na neho spomínajú ako na súčasť výnimočnej futbalovej generácie, kde hral Karol Jokl v spoločnosti Masopusta, Pluskala alebo Adamca. Futbaloví velikáni o ňom hovoria ako o básnikovi s loptou a spomínajú na jeho milimetrové prihrávky a skvelú techniku.
Kopýtko podľa Baťovian
Prezývka Kopýtko však nemala nič spoločné s jeho futbalovou technikou. Tréner Slovana Bratislava Leopold ,,Jim“ Šťastný, ktorý Jokla objavil, mu ju vymyslel jednoducho podľa jeho rodiska – Baťovian. Vychádzal najmä z toho, že v tom čase bolo dnešné Partizánske známe kvôli výrobe obuvi. Karol Jokl sa narodil tesne po vojne, na prvé výročie SNP, 29. augusta 1945. Už keď mal šestnásť rokov, nastupoval za A-tým rodnej Iskry Partizánske.
Raketová kariéra a najmladší hráč v histórii
Po prestupe do Slovana Bratislava, vtedy klubu európskeho formátu, sa rýchlo ukázalo o aký výnimočný talent na futbalovej scéne ide. Hneď vo svojom debute, zápase Československého pohára proti Dukle Praha, strelil gól. Netrvalo dlho, prišla aj premiéra v najvyššej lige a to Karol Jokl stále nemá osemnásť rokov. V druhom ligovom zápase proti Sparte Sokolovo (dnes Sparta Praha, pozn. redaktora) strelil svoj prvý ligový gól.
Talent futbalistu z Partizánskeho neušiel ani funkcionárom reprezentácie a v novembri 1963 ho povolali na priateľský zápas do Záhrebu proti Juhoslávii. Reprezentácia ČSSR vtedy vôbec nebola samozrejmosť. Bol to predsa tím, ktorý rok predtým z MS 1962 v Čile, doniesol striebornú medailu. Aj napriek tomu Jokla vybrali a stal sa historicky najmladším Slovákom v Československej reprezentácii. Okrem iného bol aj v základnej zostave pamätného zápasu ČSSR proti Brázílii na bratislavskom Tehelnom poli. ČSSR vtedy porazilo Brazíliu 3:2 pred 60 tisíc divákmi.
Barcelona nemala hráča, ktorý by sa mu mohol rovnať
V Slovane Bratislava Karol Jokl odohral dvanásť sezón. Nastúpil do 246 zápasov, v ktorých sa mu podarilo streliť 68 gólov a na ďalšie nespočetné množstvo prihrať. Tri víťazstvá v lige, štyri v pohári. Už tieto úvodné štatistiky sú úctyhodné, ale predsa nad nimi ešte jedna kraľuje. V roku 1969 sa Slovan dostal až do finále Pohára víťazov pohárov. Matador Púchov s Barcelonou v roku 2003 senzačne remizoval, Slovan ju tridsaťštyri rokov predtým porazil. V základnej zostave nechýbala útočná opora s číslom desať. Karol Jokl pred 22 tisíc divákmi vo švajčiarskom Bazileji predviedol životný výkon. Viacero komentátorov sa po zápase zhodlo, že rodák z Partizánskeho bol hráčom večera. Za všetko hovoria slová španielskeho denníka Marca:
,,Slovan mal vo svojich radoch hráča večera, Jokla. Futbalistu, akého ťažko nájdeme na španielskych ihriskách. Barcelona rozhodne nemala hráča, ktorý by sa mu mohol rovnať.”
Príliš skoro
Aj v súčasnosti sa slová uznania na futbalistu z Baťovian čítajú dobre. Karol Jokl bol bezpochyby hráč svetového formátu. Nebyť uzavretej doby, ktorej súčasťou Československo bolo, mohol Karol Jokl a mnohí hráči tejto výnimočnej generácie ukázať ešte viac a tešiť futbalom celý svet. Po skončení kariéry v Slovane Bratislava strávil ešte jednu sezónu v Baníku Prievidza a následne zavesil kopačky na klinec. V najlepšom, ale ako mnohí hovoria, príliš skoro. Dal sa na trénerskú dráhu na Slovensku aj v Rakúsku a začiatkom 90. rokov sa vrátil do Slovana Bratislava ako asistent vtedajšieho trénera Dušana Galisa. Príliš skoro sa pri Karolovi Joklovi nehovorí len v súvislosti s koncom jeho kariéry, ale aj s jeho odchodom do večnosti. Zomrel 28. októbra 1996, keď mal len 51 rokov. V ankete o najlepšieho futbalistu 20.storočia sa umiestnil na 5. mieste v luxusnej spoločnosti Jána Popluhára, Jozefa Adamca, Karola Dobiaša a Petra Dubovského.
Zdroje:
Tomáš Černák: Karol Jokl (edícia Belasé legendy)
www.skslovan.com
Radovan Števula
Katarína Janíčková