Zdravotné strediská, preventívne prehliadky a najmodernejšie vybavenie zvyšovali úroveň života a práce spolupracovníkov firmy Baťa a obyvateliek a obyvateľov jeho miest. Prevencia, hygiena a zdravá strava sa stávali súčasťou ich životov. Zdravie bolo veľkou a dôležitou témou vo firme Baťa.
Na úvod je dôležité uvedomiť si, že v prvej polovici 20. storočia nebola zdravotná starostlivosť dostupná a vnímaná tak, ako dnes. Choroba bola súkromnou záležitosťou, priam tabu témou. Prevencii voči chorobám sa nevenovala dostatočná pozornosť. Tomáša Baťu hneval aj postoj štátu, ktorý považoval za neorganizovaný. Raz sa na túto tému kriticky vyjadril: …Nie je však niekto, kto by na tieto zdravotné problémy kraja myslel, nie je úrad, ktorý by ich sledoval a riešil ich v celku a súvislostiach… (Človek a práce)
Firma kládla veľký dôraz na prevenciu a snažila sa o osvetu v tejto téme, aby choroba nebola tabu, ale súčasť ľudského života, ktorej sa dá predchádzať. Uvedomovala si vzťah hygieny a zdravia, preto sa neustále snažila zlepšovať hygienické zázemie svojich miest. Rovnako hygiena bola témou, v ktorej firma podnikala osvetu. V neposlednom rade, chorobnosť vplýva na výrobný proces, prináša mu problémy spojené s výpadkom pracovníkov. Zlepšenie zdravotného stavu zamestnancov, tak pomohlo zastabilizovať aj výrobu.
V brožúrke, ktorú dostávali noví zamestnanci firmy Baťa, sa píše: Dobrá strava, čistý vzduch, svetlo, voda, uprataný byt, denná práca, ušľachtilá zábava a pohyb Vaše zdravie upevní. V starostlivosti o zdravie vám pomáha závod v každom smere a bude Vám len prospievať, ak jeho služby využijete čo najviac. (Do Nové práce, 1927)
Na zdravie zamestnancov a obyvateľov svojich miest vynakladala firma nemalé prostriedky. V Zlíne postupne sprístupnila dostupné preventívne a bezplatné poradne v mnohých oblastiach – pracovné lekárstvo, tuberkulóza, pohlavné choroby, prevencia zdravia detí a mladistvých, ortopedická prevencia, telovýchovné lekárstvo, protiepidemiologická starostlivosť, prevencia alkoholizmu, kardiovaskulárna prevencia a ďalšie oblasti. Všetky preventívne poradne financoval Baťov podporný fond.
Aj v Baťovanoch bola starostlivosť o zdravie veľmi dôležitá. V roku 1940 bola otvorená prvá ambulancia, ktorú viedol MUDr. Alexander Papp. Každý zamestnanec pri prijímacom procese prešiel zdravotnou prehliadkou a bola mu založená zdravotná karta. Prvým dentistom v Baťovanoch bol Daniel Gejdoška.
Vzhľadom k tomu, aká dôležitá bola pre firmu Baťa starostlivosť o zdravie, aj výstavba Baťovian počítala s budovou, ktorá ju pre svojich zamestnancov poskytne. V júni 1944 bol otvorený Dom zdravia, ktorý mal 35 lôžok. Viedol ho internista MUDr. Alexander Papp a chirurg MUDr. Ľudovít Holénia. V čase svojho otvorenia nebol plne zariadený, tlačilo sa na jeho otvorenie, aby mohol poskytovať pomoc pre ranených povstalcov.
Dom zdravia sa prirodzene rozširoval a časom sa premenil na zdravotnícke zariadenie lôžkového typu. Možno ste zachytili, že ho ešte aj dnes niekto nazve “stará nemocnica”. Na internom oddelení bolo miesto pre 30-40 pacientov, na chirurgickom 20-30 a na zubnom dokonca až 60. Vybavenie baťovských nemocníc patrilo k tým najmodernejším v celej ČSR. Dom zdravia v Baťovanoch disponoval röntgenovým aparátom, horskými slnkami, kroghovým metabolimetrom (zisťoval základné výmeny látok), či prístrojom k trvalej vnútrožilnej inštalácii.
V roku 1948 pracovalo v Dome zdravia 5 lekárov – MUDr. Alexander Papp (interné oddelenie), Dr. Ľudovít Holénia (chirurgia), Dr Nappel (závodná ambulancia), Dr. Šeffer (detský odborný lekár), Dr. Matula (zubné oddelenie).
Veľký nápor zažil Dom zdravia na jar v roku 1946, kedy Baťovany postihla epidémia črevnej chrípky. Tú spôsobila nekvalitná pitná voda a zlé zásobovanie vodou, s ktorým sa mesto trápilo už od jeho vzniku. Na margo toho sa v tlači objavila aj úsmevná poznámka – obyvatelia satelitu boli dlhodobo nútení piť pivo alebo sifon čudného pôvodu. Problém s vodou sa podarilo vyriešiť až po vojne, keď severne od mesta objavili vhodný zdroj vody. Vodovod začali stavať v roku 1949.
Dom zdravia si zachoval svoju funkciu dodnes. Stále je zdravotným strediskom, ktoré spolu s neďalekými budovami polikliniky, ktoré pribudli v 60. rokoch, poskytuje zdravotnú starostlivosť obyvateľom svojho mesta.
Mohlo by vás zaujímať:
- Baťove domy v Partizánskom nie sú len na Červenej ulici
- Spoločenský dom – centrum kultúrneho života a moderného mesta
- 7 tipov, čo si všímať na prechádzke Baťovanmi
Zdroje:
- MARKO, V 2015: Šimonovany – Baťovany (1939-1949), Partizánske: Spolu sme slovensko, občianske združenie
- JEMELKA M, ŠEVEČEK O, 2016: Továrni města Baťova koncernu, Praha: Academia
- KAPUSTA P, 1964: Partizánske v bojoch a budovaní, Bratislava: Osveta
- POKLUDA Z, 2015: Člověk a Práce, Zlín: Nadace Tomáše Bati a Univerzita Tomáše Bati ve Zlíne
Radovan Števula