Divočina na dosah ruky. Množstvo skalných útvarov, komínov, hríbov, skalných morí a do toho všetkého stará bučina. Drsnosť a divokosť Vtáčnika sa nedajú len tak uchopiť a už vôbec sa ich nedá nabažiť. Prichádza jeseň, pre turistiku snáď najkrajšie obdobie, tak nie je čas váhať a treba čo najskôr vyraziť na potulky.
Tentokrát sa vyberieme na Končitú, Čertove chodníky a Hrádok. Končitá je bralnatá krásavica, ktorá sa v roku 1974 stala Prírodnou pamiatkou a jej územie je jasne vymedzené a platí v ňom V. stupeň ochrany. K tejto 30 m vysokej andezitovej veži sa dá dostať veľmi jednoducho od chaty Hrádok. Tam, na priľahlom parkovisku, môžeme zanechať auto a prejsť po moste, ktorý vedie ponad potok a napojiť sa na vychodený chodníček po pravej strane. Po stúpaní, ktoré však netrvá dlho, narazíme na kamenné útvary nachádzajúce sa opäť vpravo a vyberieme sa priamo k nim. Pokiaľ ku Končitej kráčame v období, kedy všadeprítomné stromy ešte nemajú listy, ukáže sa nám v plnej kráse. V lete je takmer celá zahalená do zeleného plášťa a iba s dobrou predstavivosťou si môžeme vychutnať jej majestátnosť.
Čertovými chodníkmi na nezvyčajne pekné miesta
Ak sa cestou od Končitej necháme viesť hrebeňom, natrafíme na Čertove chodníky. Množstvo skalných útvarov, ktoré sú hodné preskúmania. Skalné vežičky lákajú svojou krásou a cez vyšliapaný chodník sa nimi dá prechádzať. Treba si dávať pozor, pretože nestabilné andezitové bralá sa vedia niekedy priamo pod nohami drobiť a rozpadať. Obrovské balvany sú pokryté machom a pôsobia až rozprávkovo. Na niektorých miestach nám ponúkajú skalnaté bralá aj pekné výhľady na Makovište nad Gepniarovou dolinou. Pokiaľ nás chodníčky zlákajú, prechádzame cez naozaj krásne miesta. Cez skaly s kamennými oknami, cez úzke „tiesňavy“. Práca počasia a sila prírody vytvorila v kamenných útvaroch kamenné okná a komíny. Ak si človek myslí, že takáto prechádzka mu bude trvať krátko, mýli sa. Fotogenickosť miest vedia turistu dosť zdržať. Preto treba tieto miesta cestou na dlhšiu turistiku radšej obísť. Zaujímavosťou je, že cestou ku Končitej sú na stromoch zatreté značky. Naznačuje to, že kedysi tadiaľto viedla oficiálna turistická značka, teraz je to už len cesta k prírodnej pamiatke.
Orientovať sa medzi skalnými útvarmi je niekedy ťažšie, pretože sa ich tu nachádza toľko, že nie je problém k niektorému odbehnúť a zrazu sa človek môže zatúlať. Je preto vhodné, mať so sebou smartfón a v ňom turistickú aplikáciu, ktorá nám pomôže s orientáciou. Z Čertových chodníkov sa dá dostať k miestu, ktoré využívajú turisti, ktorí tu bivakujú. Na väčšej rovinatej ploche sa tu nachádza ohnisko, miesto vhodné na bivakovanie a na drevenej tabuli odkaz pre turistov. Všímavejší turista si všimne stromy označené bielymi bodkami. Keď sa vyberie po ich stopách tiahnuc sa vpravo, tak o malú chvíľu natrafí na značený chodník vedúci na Vtáčnik. My sme sa dali chodníkom zlákať a vyšli sme si na Hrádok, o ktorom sme tu už písali. Lezenie na Hrádku bolo v plnom prúde, september je pre lezcov ako stvorený.
Raj pre boulderov
Bouldering z anglického boulder (balvan) je lezenie na skalné útvary bez použitia lana a istenia na výškovo nízke steny. Lezie sa len do výšky 4,5 m. Bouldering je nenáročný na vybavenie a skúsenosti a kedysi tvoril tréningovú zložku pre lezcov. Je aj jednou z disciplín športového lezenia. Lezci si so sebou nosia bouldermatku (hrubšia a pružná žinenka) na dopady.
Práve Vtáčnik a okolie Končitej sú s množstvom balvanov výborným miestom pre bouldristov. Tí sem pravidelne chodia a trénujú. Nie je nič výnimočné, keď ich tu stretnete. Aj na balvanoch vidno biele miesta od magnézia, ktoré lezci používajú.
Aj tu sa ukazuje všestrannosť pohoria Vtáčnik. Na svoje si tu vie prísť naozaj každý milovník prírody.
Prečítajte si aj ostatné články zo série Poklady Vtáčnika:
Foto: Hana Vanková
Radovan Števula
Katarína Janíčková