Poklady Vtáčnika / Divoké Makovište, ktoré ukrývalo partizánov

9

Andezitové pohorie Vtáčnik ukrýva naozajstné skvosty, často skryté pred očami rekreačných turistov. Na mnohých miestach si Vtáčnik zachoval svoju prirodzenú divokosť, neporaziteľnosť prírody a kus divočiny. Krásne skaly sú častokrát ukryté, nie sú prvoplánovou súčasťou chodníčkov a poznajú ich azda len skalolezci, pre ktorých ponúkajú kamenné útvary, skaly a previsy priestor pre ich koníček. Ak niekto hľadá krásne lokality obohatené výhľadmi a bez množstva ľudí, je na správnom mieste.

Južná časť pohoria Vtáčnik je Národnou prírodnou rezerváciou zasahujúcou do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Tá bola vyhlásená v roku 1985. V pohorí Vtáčnik sa nachádzajú aj maloplošné územia, ktoré sú chránené. Mnohé z nich boli vyhlásené ešte pred vznikom CHKO Ponitrie. Sú tu dve národné prírodné rezervácie a to Vtáčnik a Veľká skala, prírodné rezervácie Buchlov, Makovište a prírodné pamiatky Končitá, Ostrovica a chránený areál Ivanov salaš. Sú to všetko územia európskeho významu. V tomto článku sa povenujem málo známej prírodnej rezervácii Makovište.

Prírodná rezervácia Makovište / www.mapy.cz

Prírodná rezervácia Makovište bola vyhlásená v roku 1973. Platí v nej V. stupeň ochrany. Pred turistami sa šikovne skrýva, pretože na ňu nevedie značený chodník. Stačí si však nainštalovať do mobilu aplikáciu mapy.cz a nechať sa viesť zariadením, ale ide to aj s intuíciou. Auto vieme nechať na parkovisku pri chate Hrádok, prípadne pri chate Končitá. Obe parkoviská sú dosť veľké a ponúkajú výborný štart pre viacero turistík a okruhov v tejto časti Vtáčnika. Od chaty Hrádok sa môžeme nechať zlákať asfaltovou cestou do Gepňárovej doliny a hľadať Makovište po nej, ale odporúčam zísť k Bystričianskemu potoku a lemovať ho až k malej vodnej elektrárni. Tu sa dá kolmo vystúpať na cestu. O malú chvíľku sa nám ukáže studnička, blízko nej informačná tabuľa o prírodnej rezervácii Makovište a aj pomník SNP. Opäť odkaz na to, že pohorie Vtáčnika bolo svedkom činnosti mnohých partizánskych skupín. Vyššie od tohto miesta vieme prekročiť potok a nasledovať vyšliapaný chodníček, ktorý síce nie je značený, ale s istotou nás privedie na hornú časť Makovišťa.

Potok, ktorý môžeme lemovať na ceste k Makovišťu
Studnička popri ceste
Jedna z tabúľ označujúcich prírodnú rezefváciu
Pomník s textom: V tomto priestore pôsobili v období od 14.11.1944 do 18.3.1945 partizánske skupiny pod velením kpt. Ivanova a Ján Holubicu.

Miesto s atmosférou

Starý bukový les so svojimi často pokrútenými a počasím ošľahanými stromami má svoju neopakovateľnú a jedinečnú atmosféru. Umocňujú ju aj viaceré skalné vyhliadky, ktoré lemujú vrchnú časť prírodnej rezervácie. Môžeme z nich sledovať Veľkú skalu, Dvanásť apoštolov /rad skalných bášt nad Bystričianskou dolinou/, ale aj samotný najvyšší vrchol pohoria – Vtáčnik s nadmorskou výškou 1346 m. Určite sa oplatí trochu tu blúdiť a hľadať krásne zákutia, ktoré sú málo navštevované. Ak budeme hornú časť Makovišťa lemovať popri skalných stenách, dôjdeme aj k jednej, ktorá je prístupná len skalolezcom a má názov Medvedia skala. Práve na na nej sa nachádza aj malý železný kríž s vrcholovou knihou, do ktorej sa zapíšu naozaj len tí, ktorí skalu pokoria lezením. Z tohto miesta je aj pekný výhľad do širokého okolia.

Jeden zo starých strážcov lesa skúšaný prírodou
Jeden z pohľadov na Vtáčnik zo skalného brala
Veľká skala a Dvanásť apoštolov
Medvedia skala / foto: Radovan Števula

Cesta späť

Z prírodnej rezervácie sa dá ľahko aj dostať. Buď sa vrátime cestou, ktorou sme prišli, alebo zídeme kolmo dole cez les a určite natrafíme na asfaltovú cestu, ktorá nás po odbočení vľavo spoľahlivo privedie k východiskovému bodu našej prechádzky. Ak hľadá človek krásne miesta pre nekomerčnú turistiku, bez množstva turistov, Vtáčnik je ideálny. Aj ten ukrýva miesta, ktoré sú navštevované viac a ktoré sú navštevované menej. Makovište je skôr druhým prípadom.