Naše kaštiele: Brodzany sú vďaka nemu spojené s Puškinom, zažili zlatú éru a bohatý kultúrny život

7

V prvom článku zo série o kaštieľoch v okolí Partizánskeho sme vám predstavili jeden z najstarších dodnes stojacich kaštieľov na Slovensku. Dnes sa posunieme na opačnú stranu od Partizánskeho, do jeho niekdajšej mestskej časti – Brodzian. O tunajšom parku ste si na našom webe už mohli prečítať. Čo však markantná stavba, ktorá stojí v jeho centre?

Na úvod trochu z histórie obce Brodzany. Tá je pomerne stará, siaha zrejme až do obdobia pred vznikom Uhorského kráľovstva na prelome tisícročí. Už od prvej písomnej zmienky v roku 1293 sa s ňou ťahá aj názov, ktorý je odvodený z jej umiestnenia pri brode cez rieku Nitru. Miestni šľachtici, ktorí obec získali donáciou niekedy v polovici 13. storočia, si podľa názvu utvorili aj svoj titul – de Baragyan (Broďáni).

Šľachtické rody a vznik kaštieľa v 16. storočí

Broďániovci v obci postavili tri šľachtické kúrie, no postupne sa dostali do finančných ťažkostí a boli nútení svoj majetok zálohovať. To následne využili príslušníci cudzích šľachtických rodov – Forgáčovci, Medveckí a Kvašajovci. Cudzia šľachta Broďániovcov časom vytlačila z domovských majetkov, v polovici 18. storočia bol najväčším zemepánom Karol Kvašaj. Práve Kvašajovci sa zaslúžili o vybudovanie kaštieľa v Brodzanoch do podoby, v akej ho poznáme dnes.

Kaštieľ v Brodzanoch je aktuálne v rekonštrukcii, Foto: Katarína Janíčková

Brodziansky kaštieľ bol pôvodne postavený v renesančnom slohu. Začali ho budovať už v šestnástom storočí, dokončený však bol až v sedemnástom. Mal dve podlažia a trojpriestorový pôdorys. Ten na nárožiach zvýrazňovali predstupujúce hranolové bašty so strieľňami na prízemí. Neskôr ho barokovo upravili, opevnili a vyzdobili sgrafitovou výzdobou. Napokon pribudla aj arkádová lodžia a moderné zastrešenie manzardovou strechou.

Zlatá éra Brodzian vďaka viedenským bankárom

Aj Kvašajovcov však postihol podobný osud ako Broďániovcov – finančná situácia ich donútila vzdať sa majetku v obci. Brodziansky kaštieľ sa tak v polovici 40. rokov 19. storočia dostáva do rúk Friesenhofovcov – bankárov z Viedne. Túto kúpu môžeme na základe ďalších udalostí právom označiť za to najlepšie, čo sa Brodzanom mohlo stať. Obdobie, keď Friesenhofovci a ich potomkovia obývali kaštieľ, možno bez pátosu nazvať zlatou érou Brodzian.

Novobarokové krídlo kaštieľa postavené v 19. storočí, Foto: Katarína Janíčková

Gustáv Vogel von Friesenhof teda kúpil brodzianske panstvo v roku 1846. V tomto čase mal kaštieľ dve poschodia a patrili k nemu hospodárske budovy, park a poľnohospodárska pôda. Spoločne s jeho prvou manželkou sa mu v Brodzanoch zapáčilo – spravili si z nich svoje letné sídlo. Spomenutá prvá manželka, Natália Ivanovna, si však ponitrianske prostredie príliš neužila, v roku 1850 po chorobe zomrela. Friesenhof sa však druhý raz oženil, s Alexandrou Gončarovovou. Táto dáma je aj dôvodom, prečo sa Brodzany spájajú s menom slávneho básnika A. S. Puškina. Bola totiž sestrou jeho manželky.

Alexandra do obce priniesla aj pomerne silný závan ruskej kultúry, viedla tu život, na aký bola zvyknutá aj doma v Petrohrade. Často vítala návštevy priateľov zo svojej vlasti a v kuchyni sa varili hlavne jedlá ruskej kuchyne. S A. S. Puškinom sa osobne poznala, niektoré zdroje dokonca naznačujú až ich údajný intímny vzťah. Puškin jej tesne pred smrťou daroval prsteň a počas života s ňou udržiaval písomný kontakt. Táto korešpondencia sa, žiaľ, nezachovala, keďže ju sama Alexandra dala zničiť. Je to pochopiteľné, hoci ide o pikantnú záležitosť zaváňajúcu senzáciou, pre Friesenhofovcov bola kompromitujúca.

V parku sa nachádzajú busty slovenských a ruských spisovateľov, Foto: Katarína Janíčková

Vzdelaní potomkovia Friesenhofovcov

Friesenhofovci v Brodzanoch vychovávali aj svoje deti – Gregora z prvého manželstva a Natáliu, dcéru Alexandry. Gregora pramene opisujú ako pomerne utiahnutého, samotárskeho človeka. Pravdou však je, že bol veľmi vzdelaný, hlavne v oblasti prírodných vied a poľnohospodárstva. V našom regióne sa mu páčilo, čo dokazuje skutočnosť, že sa usadil v obci Krásno. Bol členom Uhorskej prírodovednej spoločnosti a svoje výskumy veru neskrýval. Poznatky šíril okrem iného aj medzi miestnymi sedliakmi a gazdami a svoje správy publikoval okrem vtedy bežne používaných jazykov aj v slovenčine. Nemal slovenský pôvod, no osud Slovákov mu nebol ľahostajný, keďže sa stal jedným zo spoluzakladateľov Matice slovenskej.

Na osud a život kaštieľa v Brodzanoch však mala významnejší dosah Gregorova nevlastná sestra Natália. Bola veľmi vzdelaná a rozhľadená – milovala poéziu, literatúru, hudbu, divadlo, sama maľovala a písala básne, ovládala päť cudzích jazykov. Po matke zdedila lásku ku koňom a psom, v Brodzanoch za jej éry existoval psí a konský cintorín s náhrobnými kameňmi s menami zvierat. Neďaleko kaštieľa dala postaviť letohrádok Babylon, kde rada trávila čas už ako staršia dáma.

Letohrádok Babylon, Foto: Hana Vanková

Bohatý kultúrny život Brodzian a morganatický sobáš Natálie

Našla spoločnú reč aj s bratom Gregorom, a to napriek istej neférovosti v ich výchove, keď bola Alexandrou uprednostňovaná. Spoločne organizovali vzdelávacie prednášky pre miestnych. Usporadúvala aj večerné koncerty, divadelné predstavenia či dokonca majálesy pre mládež. Natália bola veľkou ľudomilkou, v obci dala postaviť nemocnicu i dievčenskú školu, pričom sama mala nevyliečiteľne chorú dcéru Friederiku.

Zaujímavé bolo aj manželstvo, ktoré uzavrela s vojvodom Elimarom von Oldenburg. Išlo o tzv. morganatický sobáš – medzi snúbencami existovala spoločenská nerovnosť. Tento stav odmietala prijať vojvodova rodina, preto deti, ktoré sa z manželstva narodili, nesmeli nosiť ich šľachtický titul a meno. Natáliini potomkovia preto neskôr získali tituly grófa a grófky z Welsburgu. Meno Welsburgovcov je zároveň posledným, ktoré sa spomína v súvislosti s kaštieľom.

Informačná tabuľa umiestnená pri vstupe do parku, Foto: Katarína Janíčková

Na konci druhej svetovej vojny šľachtici Brodzany opustili a po jej skončení prešiel do vlastníctva štátu. Stavba postupne chátrala až do jej obnovy v 70. rokoch 20. storočia. Tá mu prinavrátila renesančnú podobu, dispozične ho tvoria štyri krídla a tri podlažia. Čiastočne sa zachovala aj sgrafitová výzdoba a renesančné strieľne. Po ukončení rekonštrukcie v roku 1979 sem umiestnili Slovanské múzeum A. S. Puškina, ktorého expozície sú venované životu Friesenhofovcov, ako aj literatúre A. S. Puškina tu možno obdivovať dodnes.  

Tento článok vznikol vďaka podpore Nadačného fondu Dell.

Zdroje:

  • KOLEKTÍV, 2007. Slovanské múzeum A. S. Puškina Brodzany – sprievodca po expozícii. Martin: Slovenská národná knižnica.
  • BÓNA, M. – LUKAČKA, J., 2015. Kultúrno-historické pamiatky stredného Ponitria. Topoľčany: Regionálne združenie obcí Stredné Ponitrie.
  • MARÁKY, P. – KOLLÁR, D. – ORŠULOVÁ, J., 2017. Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava: Slovart.