S vdovou po Puškinovi sa v Brodzianskom parku prechádzali aj významní predstavitelia ruskej kultúry

5

Ku koloritu slovenských obcí určite patrili kaštiele, niekdajšie panské sídla, kedysi výkladné skrine bohatej šľachty. Mnohé z nich sú už len v ruinách a ich slávu takmer nič nepripomína. Niektoré však mali to šťastie, že prežili doposiaľ všetky turbulentné časy a výkladnými skriňami sú dodnes. O takomto šťastí môžeme hovoriť aj pri Brodzianskom kaštieli a jeho priľahlom parku.

Brodzany sú s Partizánskym úzko spojené. V rokoch 1976 – 1993 boli jeho mestskou časťou. K tejto starej obci patrí neodmysliteľne kaštieľ, v ktorom sídli štátne Literárne múzeum A. S. Puškina. Prečo práve tu? Brodziansky kaštieľ má s ruskými literátmi čosi spoločné. V kaštieli bývala Puškinova švagriná Alexandra Nikolajevna Gončarovová a navštevovala ju Puškinova manželka Natália s deťmi. Sám Puškin tu nikdy nebol, ale mnohí ruskí predstavitelia kultúry a umenia sa neraz prechádzali v kaštieľnom parku. Na svete sú len dve múzeá, ktoré sa venujú ruskej literárnej tvorbe a nachádzajú sa mimo územia Ruska. Jedno z nich je práve v Brodzanoch.

Tabuľka so základným informáciami pred kaštieľom, Foto: Katarína Janíčková

Problém s vysychajúcim potokom

Ústrednou témou článku momentálne nechce byť kaštieľ a ani jeho obyvatelia, ale park, ktorý ho obkolesuje. Anglický park je natoľko vzácny, že v roku 1984 začal spadať pod štátnu ochranu prírody ako chránený areál. Jeho rozloha je 6,70 ha. Bol založený Natáliou Friesenhofovou koncom 19. storočia a nachádzajú sa v ňom domáce aj cudzokrajné dreviny. V roku 1983 bola ukončená posledná veľká rekonštrukcia parku. Priniesla založenie siete chodníkov, trávnikov a vybudovanie nového vodného systému s vodnými terasami a kaskádami na potoku Geradza, ktorý parkom preteká. S tým súviselo aj vybudovanie drevených mostíkov nad danými vodnými terasami. Potok začal v posledných rokoch vysychať a nedostatok vody sa podpísal aj pod novú smutnejšiu podobu spodnej časti kedysi vodných terás, ktoré sú nateraz zarastené a nie sú až tak pútavé ako v minulosti. Aj drevené mostíky by si po takmer 40-tich rokoch pýtali rozsiahlejšiu opravu. Odhliadnuc od týchto menších nedostatkov je kaštieľny park stále krásny a oplatí sa v ňom poprechádzať.

Informačná tabuľa o chránenom areáli, Foto: Katarína Janíčková
Jeden z drevených mostov cez rozšírenú vodnú terasu potoka Geradza, Foto: Katarína Janíčková
Miesto, kde potok vyschol, začína pripomínať divočinu, Foto: Katarína Janíčková

Busty medzi stromami

Park je výnimočný aj tým, že sa v ňom okrem tunajších a cudzokrajných drevín nachádzajú busty slovenských a ruských literárnych velikánov. Veľké, košaté koruny javorov, líp, platanov, robia tieň desiatim bustám literátov zo Slovenska a Ruska. Nájdeme tu Puškina, Tolstého, Hviezdoslava, Bernoláka, Štúra… Aj do nápisov pod bustami sa zahryzol zub času a miestami chýbajú na podstavcoch písmenká. Park je však vďaka vyobrazeniu týchto literátov jedinečný.

A. S. Puškin ako ústredná socha v jednej z častí parku, Foto: Hana Vanková
Busta A. Bernoláka – slovenského literáta, jazykovedca a dejateľa, umiestnená v parku,
Foto: Hana Vanková
Kmeň rozkošateného platana, Foto: Katarína Janíčková

Ľahký prístup k miestu s edukačným potenciálom

Do parku sa možno dostať cez dve kované brány, ktoré sú majstrovskými dielami. Ani s parkovaním tu nie je problém a park je tak veľmi ľahko dostupný. Park je veľmi dobre viditeľný od hlavnej cesty. Toto miesto môže poslúžiť na oddych, relaxáciu, ale môže pôsobiť aj edukačne a to vďaka vyššie spomínaným bustám literátov, ale aj vďaka podrobným popisom k jednotlivým drevinám, ktoré sa tu nachádzajú. Nie je problém zahliadnuť tu veveričky a aj volavky popolavé.

Zdroje: Daniel Kollár, Kultúrne krásy Slovenska – Kaštiele, DAJAMA, 2008