Súkromný učiteľ Sissi, ale aj majiteľ kaštieľa vo Veľkých Uherciach – gróf Majláth

8

S kaštieľom vo Veľkých Uherciach sa nám prirodzene spája meno Michael Thonet a fakt, že sa tam vďaka nemu začiatkom minulého storočia vyrábali populárne stoličky, tzv. thonetky. Avšak predošlí majitelia kaštieľa majú tiež bohatú a zaujímavú históriu.

Ján Majláth (1786-1855) sa dostal k Veľkým Uherciam dvomi spôsobmi: predchádzajúca majiteľka Juliana Révayová bola veľmi zadlžená, pričom jedným z veriteľov bol minister Majláth, Jánov otec. Ján si zároveň zobral za ženu Julianinu vnučku Annu. Veľkouherský kaštieľ vlastnil v rokoch 1813-1844, následne ho, sužovaný finančnými problémami, predal topoľčianskemu grófovi Keglevichovi.  

Maďarský šľachtic ako podporovateľ štúrovcov

Gróf Majláth bol pozoruhodným človekom. Zaujímal sa o literatúru a históriu. Jeho otec mu pomohol získať miesto v štátnej správe, ale po niekoľkých rokoch kvôli veľkým problémom s očami úradnícku dráhu zanechal. Venoval sa teda politickej a autorskej dráhe. Napísal okrem iného päťzväzkové Dejiny Maďarov a knihy ako Maďarské ságy a rozprávky a Maďarské básne, ktorými chcel nemecky hovoriacim národom priblížiť kultúru Maďarov. V rokoch rastúceho maďarského nacionalizmu sa postavil proti Kossuthovi a maďarizačným tendenciám. Na podnet predsedu vlády kniežaťa Schwarzenberga v revolučnom roku 1848 navrhol nové usporiadanie Uhorska, podľa ktorého malo byť rozdelené na sedem národnostných oblastí, vrátane slovenskej. Sám seba navrhol za vládneho komisára pre Slovensko, orodoval za založenie slovenských novín a za ich redaktora navrhoval Ľudovíta Štúra. Tieto otázky konzultoval aj s obrodeneckými kruhmi, napr. s M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom. Samotný Ľudovít Štúr v jednom zo svojich listov píše: „Majláth nás vyzval, aby sme pred snemom naše slovenské sťažnosti predniesli. Dal som sa teda do práce a spísal som všetko, čo som vedel. Článok som poslal Majláthovi, ktorý bol hneď nato u Kollára a povedal mu, že je veľmi spokojný.“ Maďarskou cenzúrou napokon Štúrov príspevok neprešiel. Význam Majlátha ako maďarského šľachtica a zároveň podporovateľa slovenskej veci v polovici 19. storočia je však nezanedbateľný.

Súkromný učiteľ Sissi

V politických otázkach Majláth napokon neuspel a literatúra s históriou ani v 19. storočí neznamenali cestu k slušnému živobytiu. Majláth sa teda rozhodol vyskúšať šťastie inde a aj s nevydatou dcérou Henriettou odišiel do Bavorska. V tamojších vzdelaneckých kruhoch si musel vyslúžiť skvelé renomé, pretože v roku 1853 dostal životnú príležitosť. Princezná Alžbeta Bavorská sa mala o rok vydávať za cisára Františka Jozefa a ako budúca cisárovná sa potrebovala vzdelať v oblasti rakúskych a uhorských dejín. Gróf Majláth bol priateľom jej otca. Zároveň o ňom bolo známe, že venoval veľa úsilia kultúrnej spolupráci Maďarov a nemecky hovoriacich národov. Bol teda prirodzenou voľbou. Bývalý majiteľ veľkouherského kaštieľa sa tak stal súkromným učiteľom Sissi. Trikrát týždenne sa stretával so svojou študentkou a prednášal jej históriu krajín, ktorým mala už onedlho vládnuť. Bavorská vojvodkyňa Ludovika bola ohromená jeho učenosťou a výnimočnou pamäťou – Majláth totiž prednášal budúcej cisárovnej spamäti! Princezná bola vynikajúco pripravená na svoju úlohu aj vďaka výnimočne vzdelanému učiteľovi.

Ani bavorské dobrodružstvo však nepomohlo Majláthovi finančne sa pozviechať. Vyčerpaný spormi s príbuznými a neustálymi existenčnými problémami, rozhodol sa spolu s Henriettou vziať si život vlastnou rukou. Otec s dcérou si naplnili vrecká kameňmi, tuho sa zviazali jeden k druhému veľkým kusom plátna a skočili do vôd Starnberského jazera.

V životopise Sissi od Marguerite Cunliffe-Owen cisárovná hovorí: „Úbohý gróf Majláth! Vždy si naňho spomínam s pocitom najhlbšieho žiaľu, keď myslím na strašnú smrť, ktorú hľadal spolu so svojou dcérou v Starnberskom jazere!“

V roku 1883 vydal gróf Koloman Majláth v Budapešti brožúru pod názvom Tragédie rodiny Majláthovcov. Opisuje v nej nešťastia a krivdy, ktoré sa prihodili v posledných rokoch jemu i jeho rodine a príkoria, ktorých sa im dostalo od krutého sveta i príbuzných. Koloman bol jediným synom grófa Jána Majlátha. Zomrel bezdetný a chudobný vo veku 79 rokov vo Viedni a s ním vyhasla aj táto vetva Majláthovskej rodiny.

Mohlo by vás zaujímať:

Zdroje:

  • Fraňo Ruttkay – Daniel G. Lichard a slovenské novinárstvo jeho doby
  • Ľudovít Holotík – Dejiny Slovenska
  • Jozef Škultéty – Z dejín slovenskej literatúry
  • Ľudovít Štúr – Listy
  • Marguerite Cunliffe-Owen – Forget Me Not: The True Story of Elisabeth of Austria and the Mysterious Hapsburg Curse