Vášnivý hazardný hráč Štefan Keglevič vyrobil prvú uhorskú vodku a vlastnil kaštieľ vo Veľkých Uherciach

12

Keglevičovci, šľachtici pôvodom z Chorvátska, sa v Uhorsku vyznamenali na viacerých poliach. Každá rodina však musí mať aj takú svoju čiernu ovcu, ktorá sa vymyká tradičným predstavám a svojimi činmi provokuje okolie. Často práve tieto čierne ovce majú najzaujímavejšie, farbisté životy. Ako Štefan Keglevič. 

Narodil sa v roku 1840 vo Viedni ako prvorodený syn Jána Kegleviča, úradníka na cisárskom dvore. Ján bol druhýkrát ženatý, z prvého vzťahu nemal deti a otcom sa stal až vo veku 54 rokov. Okrem Štefana mal ešte syna Františka, ktorý však umrel pred dovŕšením prvého roku života. Práve jeho narodenie malo byť impulzom pre kúpu veľkouherského panstva od grófa Majlátha. 

Hazard, návrat ku smotánke a prvá uhorská vodka

Ale späť k Štefanovi. Po ukončení vojenskej akadémie sa stal vo veku 21 rokov najmladším poslancom uhorského snemu. O pár rokov sa kresla vzdal a začal sa venovať podnikaniu. Úspech mu to však neprinieslo. Bol posledným keglevičovským majiteľom Topoľčianok aj Veľkých Uheriec – obe panstvá stratil po krachu na viedenskej burze v roku 1873. Podľa jednej verzie bol vášnivým hazardným hráčom a okrem burzového krachu k strate panstiev prispela aj táto jeho neresť. Dokonca vraj pri hre s ľuďmi neznalými pomerov ručil majetkom, ktorý mu nepatril.

Osobný život Štefana bol tiež mimoriadne pestrý. Vo veku 19 rokov sa oženil so šľachtičnou z jedného z najvýznamnejších uhorských rodov, s Angelikou Esterházy. Mal s ňou tri deti, synov Imricha, Jozefa (zomrel v detskom veku) a Júliusa. Ani jeden z nich sa nedožil vysokého veku, nepriniesli tiež pokračovanie rodu Keglevič… Ako sme už písali, Keglevičovci boli mecenáši a priatelia umenia. Toto platilo aj pre Štefana, ktorý sa v osemdesiatych rokoch 19. storočia hospodársky pozviechal a opäť sa zaradil medzi uhorskú smotánku. V roku 1886 sa stal na rok správcom budapeštianskeho Národného divadla a Kráľovskej opery. Do tejto pozície v divadle sa opäť na niekoľko rokov vrátil v roku 1898. V divadle sa zahľadel do herečky Ilky Lánczy, mladšej o dvadsať rokov. Porodila mu dcéru Margit, ktorá sa tiež stala známou maďarskou divadelnou herečkou. V maďarskom národnom divadle stvárnila napr. postavu Júlie.

So Štefanom Keglevičom a jeho podnikateľskými pokusmi sa tiež spája unikátna receptúra na prvú rakúsko-uhorskú vodku. Vodku Keglevich začal Štefan na základe vlastnej receptúry produkovať v roku 1882. Stala sa tak konkurenciou pre populárne ruské a poľské vodky. Vyrába sa dodnes, jej emblémom je keglevičovský rodový znak. Je najpopulárnejšou vodkou v Taliansku. 

Život ako film

Aj koniec života grófa Štefana je mimoriadne zaujímavý. Po ekonomickom zmŕtvychvstaní sa stal opäť liberálnym poslancom uhorského snemu, kde bol známy výrečnosťou a rôznymi iniciatívami. V rámci jednej diskusie sa dostal do sporu s poslancom katolíckej ľudovej strany Karolom Hentzom. Známy slovenský literát Ivan Stodola spomína, že v priebehu hádky nazval Keglevič Hentza hovädom. Hentz kontroval urážkou „korunovaný vôl“. Samozrejme, páni poslanci požadovali satisfakciu, ktorou bol šabľový súboj. Stodola píše: „V súboji vletel Keglevich Heinczovi do šable. Táto mu prepichla srdce a vybehla na chrbte. Nás vtedy už uvažujúcich o štúdiu medicíny zaujalo, že Keglevich nepocítil ťažké pichnutie do hrudného koša, ale sa obzrel na chrbát, kde ho zabolela. (…) Udalosť vyvolala veľké vzrušenie v maďarskej šľachtickej spoločnosti a viedla napokon k zákazu súbojov ako prostriedku na vyrovnávanie nedorozumení v oblasti dotýkajúcej sa ochrany panskej cti.“ Takto bol gróf Keglevič ešte aj po smrti zdrojom zákonodarnej iniciatívy.

Život ako film: bohatý syn cisárskeho dvorana, skrachovaný špekulant a kartár, autor našej prvej vodky, milenec krásnej herečky a účastník súboja o česť, ktorý ho stál život. Keď na to hľadíme prozaickejšie, strata Topoľčianok aj Uheriec, zrada rodiny, smrť mladých detí bez potomstva a vlastná smrť v nezmyselnom súboji. 

Štefanom Keglevičom končia dejiny rodu v našej oblasti. V Topoľčiankach sa objavujú Habsburgovci, v Uherciach Thonet. Nové kapitoly dejín nášho regiónu, ku ktorým sa určite dostaneme. 

Zdroje:

  • Ivan Stodola: Bolo ako bolo
  • Edward John Byng: Of the Meek and the Mighty
  • Aurel Kolnai: Political Memoirs
  • www.parktopolcianky.sk/stefan-keglevich/

Za titulnú fotku ďakujeme skupine Veľké Uherce – kaštieľ a ľudia