Grófka, ktorú miloval Beethoven

Predstavujem si, ako sa ozve zaklopanie na dvere a mladé dievča zavolá: „Prosím, vstúpte!“ Otvoria sa dvere a do izby nenáhlivo, sebavedome vstupuje mladý muž. Spod nočnej čiapky mu trčí štica neposlušných čiernych vlasov, oblečený má župan, na nohách papuče. Dievča sa mu ľahko ukloní a sadne si ku klavíru. Čas: koniec osemnásteho storočia. Miesto: Bratislava, Panská ulica. Obsadenie: šestnásťročná grófka Anna Lujza Barbara Keglevič a o desať rokov starší švihák Ludwig van Beethoven.

Mladá Babette, ako na ňu blízki hovorili, pochádzala zo šľachtického rodu chorvátskeho pôvodu (Keglević, Keglevits, Keglevich). Jej otec Karol bol vysoký dvorský úradník, rodina preto prebývala najmä v Bratislave a Viedni, no zároveň spoluvlastnili panstvo Topoľčianky. O polstoročie neskôr po beethovenovských udalostiach jej o 16 rokov mladší brat Ján kúpil kaštieľ vo Veľkých Uherciach a dal ho prestavať do dnešnej podoby, o tom však inokedy.

Keglevičovci boli známi podporovatelia umenia. Viedli napríklad, popri svojich štátnických povinnostiach, divadlo Burgtheater založené Máriou Teréziou vo Viedni v polovici 18. storočia. Vo Viedni sa Karol zoznámil s Beethovenom, ktorý tam vtedy pôsobil a jeho hviezdna dráha bola na začiatku. Prijal Babettu za svoju žiačku už keď mala trinásť rokov. Okrem svojich učiteľských rád jej podľa niektorých životopiscov venoval neskôr aj zvláštnu pozornosť – vraj bol do nej tajne zaľúbený! Veď klavírna sonáta Es-dur, ktorú jej venoval (Grand sonáta, patrí medzi najdlhšie), mala pôvodne titul „Die Verliebte“. Prvý Beethovenov biograf Thayer uvádza spomienku jeho žiaka Carla Czernyho (klaviristi si pamätajú, ako sa potili pri jeho etudách), ktorý mu o zamilovaní Beethovena do mladej grófky povedal. Okrem nádhernej klavírnej sonáty venoval Beethoven svojej krásnej, šikovnej žiačke aj svoj prvý klavírny koncert a ďalšie dve menej známe skladby. Veľkú sonátu Es-dur pritom napísal počas svojho pobytu v keglevičovskom paláci v Bratislave. Z tohto obdobia pochádza aj spomienka na nonšalantný odev viedenskej celebrity počas výučby v Bratislave, ktorú zachytil Babettin synovec.

Ako je známe, Beethoven nepremenil túto svoju zamilovanosť na perspektívny vzťah. Podobne tomu bolo aj pri iných príležitostiach, keď cítil v hrudi Amorov šíp. Ako poznamenal Beethovenov priateľ Wegeler, „pokiaľ viem, vždy sa zamiloval do osoby z vyšších spoločenských sfér,“ a v tej dobe to bola bariéra, ktorá sa prekonať nedala.

Babette musela byť výnimočná a talentovaná klaviristka, inak by sa jej Beethoven neujal. Podľa profesora Nováčka, dlhoročného riaditeľa bratislavského konzervatória, bola zrejme najväčšou znalkyňou Beethovenovho diela vBratislave. Jej umelecké angažovanie sa však skončilo vroku 1801, keď sa znej stala kňažná – vydala sa za knieža Inocenta Erba – Odescalchiho, ktorého rodine sa tiež budeme v budúcnosti venovať. Kňažná Anna Lujza Barbara Odescalchi v priebehu dvanástich rokov manželstva porodila Inocentovi osem detí. Beethovenova tajná láska, vynikajúca klaviristka a znalkyňa umenia zomrela mladá, tridsaťtriročná, vo Viedni dňa 18.4.1813. Pochovaná je v rodinnej hrobke Keglevičovcov v kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Topoľčiankach, ktorý dal postaviť jej otec Karol a jeho brat biskup Žigmund.

Keglevičovci sa zapísali do dejín rôznymi spôsobmi (niektorým sa ešte budeme venovať), no nesmrteľnú slávu dosiahla vďaka svojmu hudobnému talentu a snáď aj kráse práve Babette. Diela s podtitulom „Der Gräfin Babette von Keglevics gewidmet“ sa totiž budú hrať v koncertných sálach po celom svete dovtedy, kým budú mať ľudia záujem o krásnu Beethovenovu hudbu.