S hradmi sa často spája množstvo záhad, nejasností a tajomstiev. Ak však hľadáte ten najzáhadnejší hrad v okolí Partizánskeho – na hornej Nitre – gratulujeme. Práve ste ho našli. O Prievidzskom hrade sa toho vie až žalostne málo. Je však pravda, že sa do histórie ani príliš zapísať nestihol. Napriek snahám odborníkov hrad v Prievidzi možno bez akéhokoľvek pátosu nazvať jednou z najväčších nedoriešených záhad Prievidze.
Prievidza aj v minulosti ležala na križovatke obchodných diaľkových ciest. Práve jej poloha napovedá, že hrad neplnil obrannú funkciu, bol skôr správnym centrom určitého panstva. Predpokladaná poloha hradu úzko súvisí s jeho možnou podobou a tá je zas prepojená s obdobím, kedy hrad existoval. Tak teda po poriadku. Hrad pravdepodobne stál na tzv. Mariánskom vŕšku – skalistom kopci v centre mesta. Prvá písomná zmienka o hrade v Prievidzi sa nachádza v listine Ladislava IV. (Kumánskeho) z roku 1276. Ide o tzv. donačnú (darovaciu) listinu, ktorá bola vyhotovená „pod hradom Prievidza“. Táto zmienka však nedatuje samotný vznik hradu, je z nej skôr zrejmé, že tu hrad už nejaký čas stál.
Prievidzský hrad zrejme vyzeral veľmi podobne ako jeho známejší kolegovia – Spišský či Ľubovniansky hrad. Ak vezmeme do úvahy obdobie, kedy hrad existoval (cca 13. – 14. storočie), tak prídeme na to, že ani monumentálne slovenské hrady v tej dobe neboli iné. Zväčša ich tvorila jedna obytná veža s obrannou funkciou obohnaná nejakou priekopou, maximálne sa v jej blízkosti nachádzala malá osada – predhradie s hospodárskou alebo sakrálnou funkciou.
V prípade hradu v Prievidzi išlo o kamennú vežu kužeľovitého tvaru z vonkajšej strany obkolesenú drevenou palisádou, priekopou a obranným valom. Súčasťou hradného areálu bol zrejme aj románsky kostol (dnes Kostol Nanebovzatia Panny Márie). Cesta na hrad viedla z podhradia (tzv. starej Prievidze) na vrch Mariánskeho vŕšku. Pozostatky tejto cesty sú dodnes stále viditeľné.
K hradom všeobecne však patrilo nejaké panstvo. V čase existencie hradu v Prievidzi k nemu patrila takmer polovica súčasného prievidzského okresu. Kto tu však „panoval“? V stredoveku bola Prievidzská kotlina dŕžavou rozvetveného a známeho rodu Hunt-Poznanovcov. Prvým významnejším vlastníkom bol Kazimír. V rámci deľby dedičstva medzi Kazimírovými synmi sa majetky na hornej Nitre rozdelili na dve polovice (východnú a západnú), pričom východná spadala práve pod prievidzské centrum a zdedil ju Peter. Tento Peter je v historických prameňoch uvádzaný ako prvý comes (špán) Prievidze.
V prípade comesa Petra sa už nachádzame v období vlády Ladislava IV. (koniec 13. storočia), charakteristickým rozmachom oligarchie v krajine. Mnohé silné rody sa stavali kráľovi na odpor a patrili k nim aj Hunt-Poznanovci. Listina z roku 1289 je toho dôkazom, spomína sa v nej istý Damián (prívrženec kráľa), ktorý udatne bojoval pri obliehaní pod hradom Prievidza. Damián akciu takmer neprežil, no za svoju udatnosť bol odmenený – od zvolenského župana získal majetky na Liptove.
Keď na hornonitriansku scénu vstupuje známa osobnosť – Pán Váhu a Tatier, nad Prievidzským hradom sa už pomaly zmráka. Hunt-Poznanovci sa na konci 13. storočia stávajú spojencami Matúša Čáka Trenčianskeho a spoločne plienia najmä majetky cirkvi. Spojenectvo vydržalo až do roku 1299, kedy Matúš Čák prepadol majetky svojich spojencov a začlenil ich do svojho teritória. Hunt-Poznanovci sa nechceli vzdať bez odvety, preto prezliekli kabát a hor´ sa medzi spojencov kráľa (v tom čase už Ondreja III.) dobýjať dŕžavy späť.
Tieto snahy však boli zmarené v roku 1301, kedy na uhorský trón nastupuje Ladislav V. (s výraznou podporou Matúša Čáka). Nový kráľ Čákovi opätovne udelil titul palatína a v roku 1302 dostáva Pán Váhu a Tatier celú Nitriansku a Trenčiansku župu, so všetkými hradmi (aj Prievidzou), mestami, majetkami a príjmami. V tomto období mala Prievidza aj jediného známeho kastelána (správcu) – Ladislava Pecha. Pech podľa jednej z povestí, ktoré sa k hradu Prievidza viažu, zradil Matúša Čáka a potajomky o ňom podával správy kráľovi. Po bitke pri Rozhanovciach (1312), ktorá Čákovi ale že vôbec nevyšla, otvorene prešiel do kráľovho tábora. Čák však jeho zradu odhalil a Pecha stihol trest v podobe mučenia a zajatia, z ktorého ho kráľ napokon musel vykúpiť.
Jedna z posledných zmienok o majetkových pomeroch hradu Prievidza pochádza z roku 1321, keď po Čákovej smrti šopronský župan Omodej vrátil hrad kráľovi. Z panstiev Prievidza a Bojnice sa tak stávajú kráľovské majetky s dosadeným správcom – bánom Giletom, ktorý sa nechal titulovať „comes de Baymocz et Preuge“.
Hrad v Prievidzi zrejme zanikol krátko po spojení panstiev Bojnice a Prievidza. Poslednou zmienkou o hrade je tá z roku 1341, kedy sa ako jeho kasteláni uvádzajú synovia bána Gileta, Ján a Mikuláš. Už skôr v inej listine sa však títo dvaja iba odvolávajú na titul svojho otca a sami seba titulujú kastelánmi Bojníc.
Dôvodov na zánik bolo niekoľko, tým najprozaickejším bol zrejme fakt, že dve správne centrá tak blízko seba (hrad Bojnice a Prievidza) boli zbytočné – neefektívne umiestnené v rámci panstva. Tento dôvod podporuje aj fakt, že v priebehu rokov 1341 – 1352 bol juhovýchodne od Prievidze postavený nový gotický hrad – Sivý kameň.
Presný dátum zániku Prievidzského hradu teda nepoznáme, hrad zmizol z dejiska histórie rovnako záhadne ako sa na ňom objavil. Priestranstvo, kde hrad Prievidza kedysi stál, je dnes voľne prístupné. Na Mariánskom vŕšku ste z centra mesta do 15 minút, ak sa vyberiete priamo z „podhradia“ tak vám to nebude trvať ani 10. Tam, kde zrejme pôvodne stála veža hradu, sa nachádza vyhliadka s informačnou tabuľou, kde sa na vlastné oči môžete presvedčiť, že to bolo miesto pre hrad ako stvorené. Výhľady do ďaleka, rovinatý vrchol kopca a pod ním učupených zopár domov „starej Prievidze“. Ak zavriete oči, s trochou fantázie si určite budete vedieť predstaviť ako tu v minulosti Damián bojoval za kráľa a jeho česť. Alebo uvidíte Ladislava Pecha ako sa nepokojne prechádza sem a tam plánujúc zradu Pána Váhu a Tatier.
Zdroje:
LUKAČKA, J. (2013). Prievidza v stredoveku. In J. Lukačka, Prievidza – monografa mesta (s. 50 – 57)
MIŠÍK, M. (1971). Prievidzský hrad a hradné špánstvo. In M. Mišík, Prievidza (s. 17 – 24). Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo.
VINGÁRIK, J. (26. Január 2017). Prievidzský hrad – nové poznatky. (M. Pátková, Autor interview)
VINGÁRIK, J. (2012). Tajomstvá Prievidzského hradu. Prievidzský občasník , 6 – 7.
Prečítajte si aj:
Radovan Števula
Katarína Janíčková