Stoja na návršiach, odkiaľ je výhľad do širokej krajiny. Svoje slávne časy majú úž dávno za sebou. Niekedy to boli majestátne strážne stavby, ktoré sa nám do dnešných čias zachovali už značne ohlodané časom. Niektoré hrady majú to šťastie, že milovníci histórie vkladajú do záchrany ich ruín veľa úsilia, niektoré zostanú už len kdesi v historických análoch a v našej predstavivosti.
Hrušov – Medzník medzi Požitavím a Ponitrím
V pohorí Tribeč, na ceste od Veľkých Uheriec za Skýcovom, sa nachádza romantická zrúcanina hradu Hrušov. Ešte pred rokom 2004 boli pozostatky tohto hradu na hranici Požitavia a Ponitria ťažšie badateľné. Hradné návršie bolo zarastené náletovými krovinami, stromami a bolo doslova utopené v rozbujnenej vegetácii. Okrem toho sa zrúcanina nachádza mimo hlavnej cesty, ukrytá pred zrakmi tých, čo cestou prechádzajú. Hrad stojí v katastri obce Hostie, ale návštevníkom, ktorí k nemu prichádzajú od Veľkých Uheriec, by sa mohlo zdať, že patrí ku Skýcovu. So vznikom hradu je spätý jeden z najznámejších rodov na našom území a to rod Čákovcov. Hrušov tak, ako mnoho iných hradov na našom území často menil majiteľov, ale vďaka jeho polohe a blízkosti miest, kde sa ryžovalo zlato, jeho hodnota a význam rástli. Tak, ako aj iné hrady, bol svedkom pohnutých dejín. 18. storočie bolo pre hrad definitívne. Od úplnej skazy tento hrad uchránil prvý československý prezident Tomáš Garique Masaryk. Ten si vybral kaštieľ v Topoľčiankach za svoje letné sídlo a práve lúka pod hradom Hrušov patrila k jeho najobľúbenejším miestam v okolí. Ako prvý hrad na území Slovenska sa tak Hrušov dočkal rozsiahlej konzervácie. Rok 2004 sa stal pre hrad opäť zlomovým. Tentokrát mal opäť šťastie, pretože sa dostal do rúk o. z. LEUSTACH z Nitry. Na hrade pracujú a pracovali mnohí nadšenci, dobrovoľníci, študenti a žiaci. Postupne konzervujú pamiatku a tá sa stala naozaj vyhľadávaným cieľom mnohých výletov ľudí z bližšieho i vzdialenejšieho okolia.
Michalov hrad – Miesto, ktoré dýcha históriou na každom kroku
Práve Michalov hrad doplatil na vznik hradu Hrušov. Výhľad na Ponitrie z Michalovho hradu je síce pôsobivý, ale len o kopec ďalej je výhľad ešte lepší a preto Hrušov vyfúkol význam Michalovmu hradu. Lokalita Michalovho vrchu, na ktorom hrad stál, bola osídlená už v praveku. Nachádza sa na severozápadnej strane sedla Vrchhora a samotný vrchol je zo smeru sedla aj najlepšie prístupný. Sedlom Vrchhora vedie hranica chotárov viacerých obcí, sakrálne stavby (ruina kostola a kaplnka) územne patria k obci Veľký Klíž-Klížske Hradište, hrad však prislúcha obci Kolačno. Nie je celkom jasné, prečo sa hrad nazýva Michalovým. Jedna teória vraví o využití privlastňovacej funkcie vlastného mena jeho niekdajšieho správcu. Ďalšou prípustnou teóriou je, že bol názov (vrchu i hradu) odvodený od patrocínia pôvodného kostola, ktorý na Vrchhore stál. Kostol mohol byť zasvätený sv. Michalovi archanjelovi – v ranom stredoveku bol jeho kult veľmi obľúbený. Obe teórie však pôvod názvu kladú do hlbokej minulosti – 11. storočia. Práve vtedy sa stavba hradu začala. Nevšedným faktom je istá „medzera“ vo využívaní sídla v priebehu 14. storočia. Michalov hrad totiž zanikol na dva pokusy. Prvýkrát sa prestal využívať koncom 13. storočia, čo zrejme súviselo s mocenskými záujmami Matúša Čáka Trenčianskeho. Približne v polovici 16. storočia hrad definitívne zanikol, najmladšie archeologické nálezy z Michalovho vrchu sú práve z tohto obdobia. Zdá sa, že doplatil na blízkosť hradu Hrušov, ktorý mal lepšiu polohu a rozhľad na ďalšie hrady – Gýmeš a Čierny hrad.
Foto: Hana Vanková
Oponický hrad – Zo strážcu Ponitria je romantická zrúcanina
Na opačnej strane Tribeča sa nachádza ďalší kamenní strážca, ktorý kedysi dôkladne strážil široké okolie Nitry. Hrad bol na svojom počiatku, ako ináč, opäť spätý s Čákovcami. Po jeho smrti padol hrad do rúk kráľa, ale na sklonku 14. storočia, v roku 1392 sa dostáva hrad k trom sestrám, dcéram Mikuláša z Čeklísa. Manžel jednej zo sestier – Peter zo Stráže, sa po prerozdelení majetkov stal jediným vlastníkom panstva a ako prvý začal používať prídomok de Appon. Práve Apponiovcom patril hrad až do svojho zániku v 17. storočí. Bol výborným miestom pri blížiacich sa nebezpečenstvách, dokonca ho nedobili ani husiti. Toto bol jeden z hlavných dôvodov, prečo slúžil na úschovu cenností a aj šľachta sa v prípade ťažších časov utiahla späť do hradu. Jedna výnimka s ukradnutím cenností z hradu predsa len jestvuje a to vtedy, keď Anna Ludanická v roku 1514 kázala svojim poddaným hrad vylúpiť, čo sa im aj podarilo. Hrad začal strácať na význame vtedy, keď si členovia rodu postavili v podhradí a blízkych obciach pohodlnejšie sídla. Nákladná údržba, ale hlavne spory medzi majiteľmi spôsobili to, že opustený hrad upadal a v roku 1645 po zásahu bleskom vyhorel. To bol koniec apponiovského sídla v podobe krásneho hradu. Prístup k tejto romantickej zrúcanine týčiacej sa v tribečskom pohorí je jednoduchý a nenáročný. Hovoríme o tom, ktorý vedie z Oponíc, dediny, ktorá v sebe ukrýva nádherný zrekonštruovaný kaštieľ so známou knižnicou, poľovnícky zámoček a nakoniec vo svojich lesoch aj ruinu Oponického hradu. Zelená turistická značka, ktorá sem vedie, nám nedáva priestor pre stratenie sa a spoľahlivo nás privedie k zrúcanine do nadmorskej výšky 333 m n. m. V roku 2001 vzniklo na záchranu hradu aj občianske združenie Apponiana.
Mohlo by sa vám tiež páčiť:
Radovan Števula
Katarína Janíčková