Jar roku 1945 znamenala posledné kŕče dohasínajúceho fašistického Nemecka a zároveň zovretie nášho geografického priestoru osloboditeľmi (či už s úvodzovkami alebo bez) zo Sovietskeho zväzu. Na základe spojeneckých dohôd sa európsky priestor rozdelil na sféry vplyvu a bolo iba otázkou času, kedy sovietskou krutovládou kontrolované osoby získajú moc v krajinách, ktoré podľa spomínaných dohôd pripadli práve Sovietom.
Článok je ďalším zo série „Jozef Trojan – Kontroverzný hrdina Baťovian„. Celú sériu nájdete na konci článku.
Necelé tri roky medzi ukončením vojny a neslávnym februárom 1948 (pripomíname si 75 rokov od tejto udalosti) prinášali aj určite nádeje – víťazstvo Demokratickej strany vo voľbách na Slovensku v roku 1946 a skutočnosť, že komunisti nedokázali vytvoriť jednofarebnú centrálnu vládu – komunisti však išli tvrdo za svojimi cieľmi a v roku 1948 nesmierne zaujímavým spôsobom naivné demokratické elity oklamali a dostali sa k moci.
Jozef Trojan bol tiež účastníkom týchto pohybov. Rozlúčili sme sa s ním vo chvíli, keď sa preňho skončil partizánsky boj a on sám odišiel na liečenie do Santovky. Patril medzi elitu preživších partizánskych bojovníkov, počas vojny a aj pred ňou si vytvoril mnohé kontakty a tie mu teraz pomohli k návratu na výslnie. Bol tiež tzv. konjunkturalistom – počas vojny vstúpil do Komunistickej strany Slovenska nie snáď z úprimného presvedčenia, ale práve kvôli tomu, že v tom vycítil budúce príležitosti. V tomto sa skutočne nesklamal.
Na jar 1945 boli centrom novej československej vlády Košice, mesto oslobodené 19. januára 1945. Tam vznikol aj tzv. Košický vládny program a tam sa uskutočňovali všetky dôležité rozhodnutia. Práve tam bolo rozhodnuté o tom, že Trojan bude menovaný do funkcie národného správcu baťovianskeho závodu (neskôr riaditeľom Závodov 29. augusta). Podľa výnosu ministerstva spravodlivosti z júna 1945 nahradzoval národný správca všetky orgány podniku. Trojan sa vďaka svojim kontaktom a spoločenskému výtlaku stal aj riaditeľom kožiarenského a gumárenského priemyslu na Slovensku a v auguste 1945 sa stal poslancom Dočasného národného zhromaždenia za KSS.
Takáto pozícia bola obojstranne výhodná. Československí komunisti Trojana potrebovali ako žijúcu legendu Slovenského národného povstania. Spomeňme si, aké piesne sa o ňom a jeho chlapcoch spievali:
„Komu za víťazstvo,
komu za dar boja veniec slávy bude dán?
Kapitánovi Trojanovi
a partizánom z Baťovian.“
Dokonca pôvodný názov partizánskej jednotky „Pavel“ sa v povojnovej literatúre zmenil na „Hornonitriansky partizánsky prápor kpt. Trojana“. Samotný Trojan sa aj v civilnom živote nechával titulovať „kapitán“. Okrem toho, významná hospodárska pozícia, ktorú zastával, mu umožňovala získavať si priazeň dôležitých ľudí po celej krajine – zásoboval manželky politikov nedostatkovými pančuchami či obuvou, usporadúval veľkolepé poľovačky, na ktorých sa zúčastňovala vtedajšia elita. Vďaka prítomnosti juhoslovanskej mládeže v jeho závodoch nadviazal aj kontakty s juhoslovanskými diplomatmi a elitami. Vrcholným momentom v tejto oblasti bolo udelenie vysokého vojenského vyznamenania Juhoslávie, ktoré Trojanovi odovzdal osobne juhoslovanský vodca Josip Tito.
V povojnových rokoch sa zdalo, že Trojan má všetko a nič mu nehrozí. Mal otvorené dvere u vysokých komunistických činiteľov, najmä Širokého a Slánskeho, mal auru povstaleckej legendy a dostatok prostriedkov na to, aby si kupoval priazeň mocných. V temnom období počiatkov komunistickej hrôzovlády to však v žiadnom prípade nestačilo…
ZDROJE:
https://jedlovekostolany.sk/krizova-cesta-josefa-trojana-zeny-piatich-deti-cast-2/
Lukáš Cvrček: Jozef Lenárt a jeho doba. Dizertačná práca
David Kolumber: Koncern Baťa prizmatem vývoje po druhé světové válce: vybrané právní aspekty. Rigorózna práca
Jozef Jablonický: Fragment o histórii
Séria Jozef Trojan – Kontroverzný hrdina Baťovian:
Radovan Števula
Katarína Janíčková