Vyberte sa s nami na turistiku do Tatier. Pozor! Bude to turistiká iná. Nebude vlastne ani tak úplne v Tatrách. Poďte s nami pod Tatry prechádzať sa mestom. Nečakajú nás žiadne prevýšenia, ale len príjemná rovinka. Vezmeme vás do Svitu.
Svit, prvé mesto, ktoré na Slovensku založila firma Baťa. Jeho históriu sme vám už opísali v jednom z našich starších článkov (TU). Do Svitu sme vyslali Katarínu Janíčkovú, aby nás svojim baťovským očkom upozornila na zaujímavosti, ktoré vám prinášame v tejto fotoreportáži.
Pred bránou továrenského areálu pod nápisom Tatrasvit vás prekvapí, ako rýchlo skončila vaša túra po fabrických budovách. Cez zamknutú bránu sa ďalej nedostanete. V Partizánskom sa v areáli môžete voľne pohybovať, vo Svite na to zabudnite.
Iba ak by ste boli vo Svite počas podujatí, ktoré organizuje OZ Naturalista, napríklad na takom, v ktorom vás prevedú výrobou. Ja som to šťastie mala.
Fotografovanie bolo počas prehliadky zakázané, ukorystila som len záber na schodisku. K tomuto zaujímavému zážitku napíšem len malú poznámku: výroba je modernizovaná vďaka čerpeniu z výziev EÚ. Ponožky sa pletú na najmodernejších strojoch. Na otázku, ako to, že výroba vo Svite pôsobí a naďalej prosperuje, som dostala odpoveď: „Fabriku sprivatizovali ľudia, ktorí chceli vo výrobe skutočne pokračovať.“
V areáli dnes pôsobí niekoľko spoločností. Naďalej tu pretrvávajú zámery, ktoré sem v 30.-tych rokoch priniesla frima Baťa. Vyrábajú sa tu ponožky a pokračuje tu aj chemický výskum. Tento článok ale nemá za úlohu hodnotiť skutočný stav a prosperitu areálu, nepôjdeme teda hlbšie. Poďme si pozrieť zvyšok mesta.
Budova internátu Baťovej školy je typová stavba, ktorú nájdete aj v Baťovanoch. Je to trochu zvláštny pocit, pozerať sa na budovu, okolo ktorej chodíte každý deň a dýchať pri tom tatranský vzduch. Tá vo Svite je prázdna. Kričí po revitalizácií na kultúrne alebo komunitné účely. Snáď sa nájde partia s odhodlaním, ktorá by sa jeto výzvy chytila.
Hoci je vo Svite mnoho baťovských rodinných domov, ktoré prešli prestavbami, stále tu nájdeme veľa takých, ktoré majú minimálne a citlivé, prípadne dokonca žiadne zásahy.
Mesto v zeleni je to, čo vo štvrti rodinných domov platí stále. Milým prekvapením bolo množstvo živých, pomerne nízkych plotov. Škoda, že bol oblačný deň a tatranské štíty boli hanblivé.
Najpôsobivejšími stavbami tejto podtatranskej návštevy boli baťovské bytovky. Pokiaľ sa rodinným domom postavených firmou Baťa pozornosť venuje, baťovské bytovky sú pomerne nepreskúmanou témou. Je fascinujúce pozorovať, koľko bytoviek vo Svite stojí a aké rozdiely a posuny vieme pozorovať pri ich porovnávaní s bytovkami v Partizánskom alebo Zlíne.
Železničnú stanicu, ktorá je pôsobivou národnou kultúrnou pamiatkou vám v tejto fotoreportáži neponúkneme, práve sa rekonštruovala. Budeme si musieť chvíľu počkať. Nevadí, je to dôvod vybrať sa do Svitu opäť!
Bývalé slobodárne neďaleko spoločenského domu sa snažia byť živou učebnicou. Jedna ukazuje ako zle to môže dopadnúť, keď neregulujeme vizuálny smog a oblepíme ju kadejakými tabuľami. Druhá nám ukazuje, aký príjemný pohľad to môže byť, ak ju od takýchto nánosov očistíme.
Ľudová tvorivosť sa samozrejme nevyhla ani Svitu. Zo všetkého vyberáme domček na paneláku a balkónik, ktorý drží sila vôle. 🙂
Spoločenský dom vtedy a dnes… Ďalší učebnicový príklad. Tento nás učí, prečo je dôležité architektúru chrániť.
Baťovské blúdenie je aj o pozorovaní detailov. Takýchto veľkých plôch pôvodnej baťovskej dlažby v Partizánskom už veľa nemáme.
Aj keď je prestavba spoločenského domu nešťastnou udalosťou, ak sa v ňom ubytujete, odmenou vám bude táto ranná tatransko-baťovská fúzia.
Mohlo by vás zaujímať:
Radovan Števula