Pred 10 rokmi sa médiami prehnala šokujúca informácia, že rodina Baťa si nárokuje na vrátenie Bojnického zámku. Mnohých táto informácia šokovala hneď dvakrát. Skutočne niekedy patril Bojnický zámok firme Baťa? A ako je možné, že nám niekto chce vziať najkrajší zámok aký na Slovensku máme? Poďme sa teda pozrieť na to, ako to s Bojnicami a firmou Baťa bolo.
Keď sa povie Baťa na Slovensku, naskočia vám v mysli najmä Baťovany a Svit. Tam však pôsobenie firmy Baťa u nás ani náhodou nekončí. Firma na Slovensku do roku 1948 prevádzkovala viac ako 400 predajní a spomína 42 lokalít, na ktorých buď stáli existujúce továrne alebo boli dôležitou surovinovou základňou v ich podnikaní. V tejto sérii článkov vám predstavujeme tie najdôležitejšie lokácie. Uvidíte, že príbeh firmy Baťa na Slovensku je skutočne široký.
Ponuku na odkúpenie Bojnického panstva dostala firma Baťa v roku 1934. Kúpnu zmluvu podpísala až v roku 1939. Táto investícia teda ani náhodou nebola spontánnym rozhodnutím. Predchádzalo jej päť rokov zodpovedného zvažovania, počas ktorého firma vyhotovila viacero analýz, ktoré hovoria napr. o dopravnej obslužnosti, priemyselných hodnotách Bojníc ale aj Prievidze a podobne. Ani podpisom kúpnej zmluvy však ešte nebolo všetko vysporiadané. Definitívnym a výhradným majiteľom Bojnického panstva sa firma Baťa stala až v roku 1941. Môžu za to veľmi komplikované vlastnícke pomery predchádzajúcich majiteľov.
Bojnický zámok do jeho romantickej podoby, ako ho poznáme dnes, priviedol gróf Ján František Pálffy. Ten ho však nikdy nevidel vo svojej plnej kráse, keďže zomrel ešte pred jeho dokončením v roku 1907. Vo svojej poslednej vôli apeloval na svojich dedičov, aby jeho majetok ďalej slúžil muzeálnym účelom. Nemal priame potomstvo a tak si na jeho veľký majetok robilo zálusk viac ako šesťdesiat dedičov. Boli medzi nimi členovia slávnych šľachtických rodín – Andrassy, Lichtenstein, Odescalchi a ďalší. Bojnické panstvo bolo rozdelené na 201 600 vlastníckych podielov. Vzhľadom na finančné pomery mnohých dedičov bolo zrejmé, že Pálffyho poslednej vôli vyhovené nebude a miesto darovania zámku na muzeálne účely, sa rozhodli rozsiahle panstvo predať.
Orná pôda, ovocný sad a najmä lesné hospodárstvo v rozlohe 9,5 hektára boli súčasťou bojnickeho panstva, nešlo teda len o kúpu samotného Bojnického zámku. Viac ako 40% lesného hospodárstva tvorili stromy, ktoré mali dostatočný vek na ťažbu, čo pre firmu Baťa znamenalo výborný surovinový zdroj. Firma Baťa toto lesného hospodárstvo výrazne zefektívnila, prestala ťažobné plochy prenajímať, ale začala drevo ťažiť a spracovávať vo vlastnej réžii. V Nitrianskom Pravne si prenajali pílu, kde spracovávali bukové foršne na polotovary pre výrobu drevákov. V Necpaloch zase vyrábali drevený nábytok a okná pre stavby budované firmou na Slovensku. Rozšírenie drevospracujúceho priemyslu v Pravenci sme vám už priblížili v samostatnom článku. Poďme sa teda teraz pozrieť na ďalšie časti bojnického panstva.
Ďalšou dôležitou súčasťou panstva boli Bojnické kúpele. Tie predstavovali pre firmu Baťa výborný doplnok v sociálnej starostlivosti o svojich zamestnancov. Zároveň neboli kúpele žiadnou dotovanou príťažou, ale išlo o profitujúci podnik. Kúpele boli v tom čase mierne zastaralé a bolo treba do nich investovať a rozširovať ich kapacitu. Akokoľvek, vzhľadom na zelené čísla, ktoré kúpele dosahovali vo všetkých ponúkaných službách (vstupy do kúpeľov, masáže, obklady a nehovoriac o ubytovaní) boli tieto investície správnym rozhodnutím.
Firma začala plánovať vo veľkom. Vysielala svojich zástupcov na pracovné cesty do konkurenčných kúpeľov, oslovovali odborníkov na kvalitu vody – geológov, rádiológov, balneológov, merala chemické zloženie vody a výdatnosť prameňov. Stavebné úpravy sa mali dotknúť aj širšieho okolia, čo zahŕňalo úpravu ciest, verejných stavieb alebo námestia. Pripravoval sa motivačný plán pre miestnych obyvateľov, aby citlivo rekonštruovali svoje budovy. Plány boli veľké. Zrealizovalo sa málo.
Opäť si musíme pripomenúť, že hovoríme o období, kedy zúri II. svetová vojna. Okrem nedostatku stavebného materiálu, sa na nezdare rozšíriť bojnické kúpele, podieľala najmä predimenzovanosť celého projektu, ktorý nebolo možné finančne pokryť z výnosov kúpeľov. Doťuknutím nerealizovateľnosti týchto plánov bol aj vojnou podmienený úradný zákaz investovať do výstavby nových rekreačných objektov.
Napriek tomu firma Baťa zanechala v Bojniciach aj stavebné stopy. Bolo to najmä v kúpeľoch, kde zrekonštruovali Vilu Gabriela, starú reštauráciu, kuchyňu a jedno krídlo Starých kúpeľov. Z rozširovacích prác to bola nová jedáleň, terasa a dokončil sa interiér Jánových kúpeľov. Samostatnou stavbou bol žltý bazén.
Vráťme sa ale na začiatok tohto článku. V roku 2013 priniesli médiá správu o tom, že rodina Baťa si nárokuje na náhradu za znárodnený majetok, ktorý pod štát prešiel na základe tzv. Benešových dekrétov. Ján Antonín Baťa bol obvinený za údajnú kolaboráciu s fašizmom. A tak bol všetok majetok rodiny Baťa, vrátane všetkých koncernov znárodnený. V 50.-tych rokoch napokon v Bojnickom zámku štát zriadil múzeum a tým sa naplnila posledná vôľa Jána Františka Pálffyho.
Z povojnových obvinení bol J.A. Baťa očistený v Českej republike v roku 2007 a na Slovensku práve v roku 2013. Zástupca rodiny pre média uviedol, že rodina nemá záujem o reštitúciu a prinavrátenie majetkov, požadovali však finančnú náhradu. Bojnický zámok by tak Slovensku nikto “nezobral”. Podľa médií v tom čase dedičia Ján Antonína Baťu pripravovali súpis majetkov, ktoré spadli pod koncern Baťa na Slovenskom území a to za tým účelom, aby bolo jasné, za aké majetky si rodina požaduje náhradu. K jej vyplateniu však nikdy nedošlo. Súvisí to so zložitosťou dedičských vzťahov v rodine Baťa. Ale o tejto zamotanej a stále bolestivej kapitole rodinnej histórie možno niekedy nabudúce.
Prečítajte si tiež:
- Baťa na Slovensku: Vidiecke domčeky v Návojovciach
- Baťa na Slovensku: Pravenec, nenápadná baťovská kolónia vedľa hlavnej cesty
- Baťa na Slovensku – to nie sú len Baťovany a Svit
ZDROJE:
JEMELKA M, ŠEVEČEK O, 2016: Továrni města Baťova koncernu, Praha: Academia
MAREK M, 2017: Stredoevropské aktivity Baťova koncernu za druhé světové války
POKLUDA Z, 2014: Podnikání firmy Baťa na Slovensku
Za poskytnutie fotografií ďakujeme historikovi Erikovi Kližanovi, ktorý sa vo svojej práci venuje aj osobnosti Františka J. Faceknberga. Rozhovor s ním sme vám priniesli v tomto podcaste.
Hanka Vanková