„Územie, na ktorom stoja Baťovany, obmýva rieka Nitra, ktorá v prvých rokoch budovania podniku i mestečka narobila často veľa škôd pri jarných a jesenných povodniach. Teraz sú vody rieky spútané reguláciou a spokojne tečú novým korytom, zatiaľ čo staré koryto rieky pomaly mizne a dáva miesto novým stavbám.“ Takto popisuje rieku Nitra krátky text z knihy o Baťovanoch z roku 1947.
Život ľudí bol vždy spojený s vodou, so živlom, ktorý prináša mnoho výhod, ale vie si vypýtať aj krutú daň. Mestá sa často stavali pri riekach z praktických dôvodov, ktoré súviseli s prežitím, obchodom, dopravou a poľnohospodárstvom. Možno to tak chcela náhoda, zhoda okolností, možno strategické premýšľanie, ale spoločnosť Baťa začala osadu Baťovany budovať na území, ktoré dovtedy patrilo výhradne rieke Nitra a ľudia, ktorí tu žili, na jednej strane z toho profitovali, ale na strane druhej, často boli svedkami ničivej sily vody.
Informácia v knihe o Baťovanoch z roku 1947 prináša fakt, ako rieka zasahovala do života ľudí. „Potok Belanka vystúpil zo svojho koryta a zaplavil celé okolie pri Šimonovanoch. Preto firma Baťa žiadala od Štátneho regulačného úradu, aby previedol aspoň najnutnejšie práce na rieke Nitre a na Belanke. Rozrastajúci sa závod sám previedol opevnenie rieky Nitry nad obytnou štvrťou. Toto opatrenie zachránilo obyvateľov kolónie na jar 1940 od katastrofy, keď voda vysoko prekročila svoj obvyklý stupeň.“
Zaujímavosťou v súvislosti s riekou je aj Vodný hrad v Šimonovanoch, ktorý na svojom mieste stojí od 13. storočia a je s Nitrou úzko prepojený. A. Ruttkay vo svojom archeologickom výskume hovorí o dôležitom poznatku o rieke. „Gotická výstavba, renesančná prestavba a najmä nedokončené pokusy o parkovú úpravu koncom 19. stor. boli spojené s rozsiahlymi úpravami terénu. Ukázala sa však aj neočakávaná zložitosť terénneho odkryvu. Rovná plošina okolo kaštieľa vznikla po rozsiahlych navážkach; zasypalo sa pôvodné rameno rieky Nitry a staršie vodné priekopy. Výskum sa teda realizoval v zložitých terénnych podmienkach, vo veľkých hĺbkach a bolo sa treba vysporiadať technicky s masívnymi priesakmi spodnej vody kolujúcej dodnes najmä v zasypanom riečnom ramene a priekopách.„
Povodne v Baťovanoch a najmä Šimonovanoch boli častou udalosťou, ktorá ovplyvnila miestnu krajinu a životy obyvateľov. Rieka Nitra pretekajúca týmto územím, má svoju bohatú históriu. Pôvodné koryto rieky bolo v histórii členité a obklopené zeleňou, ale charakteristické aj častými záplavami. Práve kvôli stratám na úrode a majetku sa začalo s reguláciou toku.
Rok 1940 sa pre Baťovany stal dôležitým pri spútaní vodného živlu. V lete tohto roku sa začali práce na regulácii vodného toku rieky. Prvý úsek regulácie v dĺžke 1,5 km bol dokončený o rok neskôr. Ďalšie práce pokračovali v úseku od železničného mosta, až po územie Veľkých Bielic v dĺžke 3,5 km. V celej dĺžke regulácie boli vybudované ochranné hrádze, ktoré usmernili rieku do nového koryta. Finančné prostriedky na túto stavbu znášal štát a aj firma Baťa. V roku 1943 bol vykonaný priekop medzi starým a novým korytom rieky. Práce na regulácii rieky realizovalo Ponitrianske regulačné družstvo.
S regulovaním toku Nitry, ale aj Žitavy pokračoval štát a v roku 1956 bola regulácia týchto tokov vyhlásená za národnú stavbu, čo odrážalo význam týchto projektov pre krajinu. Práce zahŕňali budovanie hrádzí, úpravu koryta a zlepšenie odvodňovacích systémov. Tieto opatrenia boli podporené legislatívou, ktorá zabezpečovala koordináciu a financovanie týchto projektov.
Regulácia rieky Nitra mala významné dopady na život v jej okolí. Na jednej strane priniesla pozitíva, ako zníženie rizika povodní, čo umožnilo rozvoj poľnohospodárstva a infraštruktúry v regióne. Úpravy toku rieky tiež prispeli k lepšiemu využitiu pôdy a zvýšeniu jej úrodnosti. Na druhej strane však regulácia ovplyvnila prirodzené ekosystémy. Zmeny v koryte rieky a výstavba hrádzí viedli k strate mokradí a biotopov pre mnohé druhy rastlín a živočíchov. Taktiež sa znížila prirodzená schopnosť rieky samočistiť sa, čo ovplyvnilo kvalitu vody.
V súčasnosti sa na Slovensku realizuje viacero projektov zameraných na obnovu ekosystémov pri riekach, vrátane rieky Nitry. Tieto iniciatívy zahŕňajú revitalizáciu mokradí, odstraňovanie bariér na vodných tokoch a obnovu prirodzených záplavových území. Cieľom je zlepšiť ekologický stav riek, podporiť biodiverzitu a zvýšiť odolnosť voči klimatickým zmenám.
Jedným z konkrétnych projektov je výsadba novej topoľovej aleje pri rieke Nitra, ktorá má prispieť k zlepšeniu miestneho prostredia. Taktiež sa organizujú diskusie o význame mokradí a riečnych ekosystémov, ktoré podporujú verejnú informovanosť a zapojenie miestnych komunít.
Dnes už prichádzame na to, že obnova ekosystémov prináša množstvo výhod vo viacerých rovinách – environmentálnych, ekonomických alebo sociálnych. Obnovené záplavové územia a mokrade môžu prirodzene absorbovať prebytočnú vodu, čím znižujú riziko záplav a chránia miestne obydlia a infraštruktúru. Okrem toho revitalizované riečne ekosystémy poskytujú domov rôznym druhom rastlín a živočíchov, filtrujú znečisťujúce látky z vody, čím zlepšujú kvalitu vody. V dnešnej dobe klimatickej zmeny je dôležitý poznatok o tom, že zdravé ekosystémy zvyšujú odolnosť voči extrémnym poveternostným javom a zmierňujú dopady klimatických zmien.
Snahy o obnovu podporujú nielen životné prostredie, ale zároveň posilňujú kvalitu života miestnych obyvateľov. Je zaujímavé a fascinujúce, ako sa po rokoch dostávame do bodu, kedy zisťujeme, že príroda vždy vedela lepšie ako my, kadiaľ sa uberať.
Zdroje:
Ruttkay, Alexander Sídlo pánov zo Šimonovian v stredověku: (Výsledky archeologického výskumu) Archaeologia historica. 1996
Baťa – Baťovany, Národný podnik, Baťovany – Šimonovany, Československo, 1947
konateľka Týždenníka Tempo – PhDr. Martina Števčíková
www.nitra24.sk
www.vtedy.sk
Prečítajte si tiež:
Radovan Števula