Prekvapivé a ohromujúce. Obyčajná ulica v centre malého priemyselného mestečka na Hornej Nitre sa stala v druhej polovici 20. storočia kulisou dramatického zápasu medzi kapitalizmom a komunizmom. Ktorý z týchto protikladných svetonázorov zvíťazil? Našťastie ani jeden. Nad oboma politickými a hospodárskymi filozofiami triumfovali nadhľad, humor a zdravý rozum. Toto je príbeh Jesenského ulice v Partizánskom.
S prstom na mape
Jesenského ulica má vzhľadom na Námestie SNP, z ktorého vychádza, severozápadnú orientáciu. Na rohu Parku Milana Rastislava Štefánika vyúsťuje do Hrnčírikovej ulice. Jej poloha je pomerne dôležitá, pretože ulica prepája námestie s kľúčovými komunikáciami, ktoré prechádzajú mestom Partizánske. Východným smerom vybiehajú z Jesenského ulice ďalšie menšie uličky tvoriace najstaršiu obytnú zónu v meste. Zo severu sú to Krátka, Hviezdoslavova a Červená ulica.
Ulica mladých a slobodných
Dnešná Jesenského ulica je súčasťou najstaršieho jadra mesta. Jej poloha ju už pri vzniku Baťovian predurčovala na to, aby tvorila prirodzenú hranicu medzi spoločenskými inštitúciami a obytnými časťami mesta. Ulica taktiež poskytla priestor na výstavbu dôležitých budov. V miestach, kde sa Jesenského ulica stretáva s Námestím SNP, vyrástol v priebehu rokov 1939 až 1941 prvý internát Baťovej školy práce v Baťovanoch – Domov I pre chlapcov. Ďalšími dôležitými stavbami boli slobodárne, ktoré lemujú celú západnú líniu ulice. Po vzniku novej fabriky na výrobu obuvi prichádzali do Baťovian mladí slobodní ľudia, zväčša zo širokého okolia. Potrebovali vhodné ubytovanie a to im bolo poskytnuté práve v slobodárňach na dnešnej Jesenského ulici.
História pomenovania ulice
Ulica, ktorej príbeh sledujeme v tomto článku, niesla v priebehu dejín mesta Partizánske mená troch mužov. Boli to český podnikateľ, ruský revolucionár a slovenský spisovateľ, čiže veľmi pestrá zostava. V roku 1943 dostala ulica, ktorá pretína hlavné námestie, od vládneho komisára obce Šimonovany názov Trieda Tomáša Baťu. Tabuľka s pomenovaním ulice, ktoré nádherne súviselo s dejinami obuvníckeho mestečka, však nevydržala na svojom mieste ani päť rokov. Príslušníci komunistickej strany ovládli po februári 1948 všetky zložky spoločnosti. Meno Tomáša Baťu, komunistami nenávideného predstaviteľa podnikania a súkromného vlastníctva, muselo zmiznúť z máp i z učebníc dejepisu. Trieda Tomáša Baťu bola rozdelená a stali sa z nej Ulica Rudolfa Jašíka a Leninova ulica. Tento článok vykresľuje príbeh tej časti, ktorá niesla meno zakladateľa Sovietskeho zväzu. Po nežnom páde komunistického režimu v roku 1989 museli byť očistené od totalitných nánosov aj niektoré názvy ulíc. Absolútnou samozrejmosťou bolo premenovanie Leninovej ulice v Partizánskom na Jesenského ulicu. Skôr, ako sa osudy týchto troch mužov stretnú na prekvapivej križovatke dejín, preskúmajme ich životy trošku hlbšie.
Tomáš Baťa (1876 – 1932)
Zakladateľ svetoznámej obuvníckej firmy sa narodil v zlínskej rodine s dlhoročnou tradíciou výroby obuvi. Jeho otec Antonín viedol malú obuvnícku dielňu, v ktorej Tomáš prežil takmer celé detstvo. Keď mal desať rokov, zomrela mu matka Anna. Neskôr sa jeho otec znovu oženil, a tak mal Tomáš Baťa jedenásť súrodencov (z toho deväť nevlastných). V roku 1894 založili traja vlastní súrodenci Tomáš, Antonín a Anna spoločnú živnosť. Položili tak základy Baťových závodov v Zlíne. Okrem samotnej výroby obuvi venoval Tomáš Baťa obrovské množstvo energie aj tvorbe revolučných metód riadenia podniku, plánovania výroby a motivácie zamestnancov. Počas života tiež vykonával funkciu starostu mesta Zlín. Z tejto pozície sa mu podarilo presadiť koncepciu záhradného mesta s originálnou funkcionalistickou architektúrou. Tomáš Baťa, zakladateľ obuvníckeho koncernu, zahynul v roku 1932 pri leteckom nešťastí. Po Tomášovej smrti prebral vedenie podniku jeho nevlastný brat Ján Antonín Baťa, ktorý stál za vznikom mesta Baťovany.
Vladimir Iľjič Lenin (1870 – 1924)
Vladimír Iľjič Uľjanov, známy pod pseudonymom Lenin, sa narodil v Simbirsku pri rieke Volge. Začal študovať právo, no zo štúdií ho vylúčili, pretože pôsobil v pochybných spolkoch. Lenin sa radikalizoval po tom, čo mu v roku 1887 popravili brata za pokus o atentát na cára. Po návrate z európskych ciest, počas ktorých študoval dielo Karla Marxa, sa Lenin postupne prepracoval do vedúcej pozície ruských sociálnych demokratov, neskôr známych ako boľševici. V roku 1917 sa stal ústrednou postavou októbrového prevratu. Jeho prívrženci postupne ovládli celú krajinu, zlikvidovali politickú opozíciu a zrušili súkromné vlastníctvo. Po víťazstve boľševikov v občianskej vojne vládol v krajine až do svojej smrti v roku 1924. Lenin je považovaný za zakladateľa komunistickej totality a sovietskeho štátu.
(zdroj: http://www.nasa
advokacia.sk/jesensky.html)
Janko Jesenský (1874 – 1945)
Slovenský spisovateľ Janko Jesenský sa narodil v Martine. Jeho otec, Ján Baltazár Jesenský, bol národne uvedomelý zeman, ktorý však pre politiku prišiel o majetok. Rodina Jesenských sa tak ocitla v biede. Tieto udalosti do istej miery ovplyvnili názory budúceho spisovateľa. Janko Jesenský už v detstve stratil ilúzie o národovcoch a politikoch. Jesenský vyštudoval právo a po absolvovaní koncipientskej praxe rozbehol v Bánovciach nad Bebravou vlastnú advokátsku kariéru. Ako spisovateľ debutoval pomerne neskoro. V roku 1905 vyšla jeho prvá básnická zbierka Verše. Nasledovali ďalšie zbierky básní a tiež jeho kľúčové prozaické diela Malomestské rozprávky a Demokrati. Jeho tvorba sa vyznačovala nadhľadom, humorom a do určitej miery aj cynizmom.
Prekvapivé križovatky dejinných ciest
Z prechádzajúcich odsekov vyplýva, že ulica v Partizánskom, ktorej príbeh spoločne sledujeme, sa stala priestorom dramatického stretu medzi kapitalizmom a komunizmom. Československí komunisti krátko po druhej svetovej vojne hrubým spôsobom devastovali ducha batizmu, ktorý bol typický pre mladé priemyselné mestečko na Hornej Nitre. Uvedomovali si, že odkaz Tomáša Baťu by ich mohol zničiť. S jemnou dávkou nadhľadu by sme tento článok mohli ukončiť tradičným slovenským príslovím. Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Nad nevraživým súbojom medzi kapitalizmom a komunizmom predsa stojí Janko Jesenský, ktorý by nám rád pripomenul, že život, politiku a najmä seba samého by sme nemali brať až tak vážne:
Hľadal som svoje spisy v Kníhtlačiarni
a našiel svoju slávu k svojmu žiaľu.
Na Parnas som chcel — pokus môj bol márny,
dostal som sa len — na povalu.
Janko Jesenský, Jesenný kvet
Prečítajte si aj ostatné články zo série Zo života ulíc v Partizánskom:
Zdroje:
Internetové zdroje:
- Zlatý fond denníka SME – Janko Jesenský (dostupné online: https://zlatyfond.sme.sk/ autor/55/Janko-Jesensky).
Literatúra:
- BROŽ, Ivan. Sága rodu Baťovcov. Bratislava, 1990.
- BUBENÍKOVÁ, Ľuba. Odkaz Tomáša Baťu – zakladateľa. Partizánske, 2000.
- VALACH, František. Fenomén Baťa. Praha, 1990.
- VLADÁR – WIEDERMANN (ed.). Partizánske. Staré a nové epochy. Bratislava, 2000.
Dobová tlač:
- Tempo, ročník LI., číslo 38, 5. október 1990.
- Zpravodaj predavačov firmy Baťa slovenská úč. spol. Interný informačný obežník spolupracovníkov firmy Baťa, slovenská úč. spol., Šimonovany, ročník V., číslo 17 – 18, máj 1943.
Katarína Janíčková