Pomenovať ulicu po najkratšom mesiaci v roku môže na prvé počutie znieť romanticky. Každoročne sa s nami vo februári lúči zima, ktorá odovzdáva štafetový kolík jari. Dni sa predlžujú a zvieratá sa prebúdzajú zo zimného spánku. Neskrýva sa však za touto romantickou idylkou aj nejaká politika? Toto je príbeh Februárovej ulice v Partizánskom.
S prstom na mape
Hlavnou osou mesta Partizánske bolo odjakživa Námestie SNP. Rovnobežným smerom z neho vychádzajú ulice na juhozápad a severovýchod. Jednou z týchto ulíc je aj Februárová ulica, ktorá sa z Námestia SNP vybrala juhozápadným smerom. Jej súbežnými susedkami sú Makarenkova ulica a Ulica Rudolfa Jašíka. Ak by sme si priestor námestia predstavili ako obrovské zrkadlo, odrazom Februárovej ulice by bola Ulica 1. mája.
Významná spojnica
Počiatky spomínanej ulice siahajú do roku 1943, keď vládny komisár obce Šimonovany určil mená ulíc vo vtedajších Baťovanoch. Svoje označenie dostali aj ulice situované juhozápadne od námestia, ktoré síce mali pevné miesto v plánoch Baťových architektov, ale zatiaľ len čakali na svoju výstavbu. Dnešná Februárová ulica teda patrí k najstaršiemu jadru mesta a predstavuje významnú komunikáciu, na ktorej sídlia dôležité inštitúcie. V mieste, kde sa stretávajú Námestie SNP a Februárová ulica stojí Mestský úrad. V prvej tretine celej dĺžky ulice sa nachádza budova Pošty. So stavbou Poštového úradu sa začalo v roku 1950. Na rohu Februárovej a Družstevnej ulice má svoje sídlo Polícia Slovenskej republiky. Februárová ulica pokračuje ďalej aj od križovatky s Družstevnou ulicou a vedie až k Mestskej športovej hale.
História pomenovania ulice
V krátkej histórii mesta niesla dnešná Februárová ulica tri rôzne názvy. Od roku 1943 mala pomenovanie Hviezdoslavova ulica. Komunistický prevrat v roku 1948 poznačil dejiny Československa a spustil prvú vlnu zmien názvov ulíc a napokon aj premenovanie celého mesta. Ulica, ktorá niesla medzi rokmi 1943 až 1948 názov Hviezdoslavova, bola premenovaná na Ulicu 25. februára. Meno veľkého slovenského literáta sa však z Partizánskeho nevytratilo. Od roku 1948 zdobilo jednu z ulíc Baťovej kolónie rodinných domčekov. Druhú vlnu premenovávania ulíc odštartoval pád komunistického režimu v novembri 1989. V nasledujúcom roku dostala Ulica 25. februára nevinnejší názov a stala sa z nej Februárová ulica. Predtým, než si povieme pár slov o tom, čo sa stalo 25. februára, a prečo bol tento dátum pre komunistický režim dôležitý, pripomeňme si jedného z najvýznamnejších slovenských spisovateľov.
Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921)
S jeho menom sa už stretol azda každý. Od detských rokov sme ho vnímali v čítankách a na poličkách knižníc. Môžeme ho nájsť v názvosloviach ulíc alebo námestí väčšiny slovenských miest. Je po ňom pomenovaná obec Hviezdoslavov i vodopád vo Vysokých Tatrách. Jeho meno nesie súťažná prehliadka umeleckého prednesu poézie a prózy Hviezdoslavov Kubín a na jeho počesť bola pomenovaná aj planétka (3980) Hviezdoslav.
Pavol Országh Hviezdoslav, jeden z najvýznamnejších slovenských spisovateľov, sa narodil v roku 1849 na Orave. Rodák z Vyšného Kubína študoval v rokoch 1870 až 1872 na právnickej akadémii v Prešove. Po jej úspešnom ukončení pôsobil ako advokátsky pomocník v Dolnom Kubíne a Turčianskom Sv. Martine. V roku 1875 zložil advokátsku skúšku v Budapešti a následne si otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu v Námestove. V roku 1899 sa presťahoval do Dolného Kubína, kde naďalej pôsobil ako advokát. O tri roky neskôr zanechal advokátsku prax a venoval sa už iba literárnej činnosti. Zomrel v roku 1921 v Dolnom Kubíne, kde je aj pochovaný.
Literárna činnosť Pavla Országha Hviezdoslava bola mimoriadne bohatá a široká. Počas svojho života dokázal zasiahnuť azda do všetkých hlavných literárnych druhov a žánrov. Jeho diela ovplyvňovali a tešili celé generácie. Veď kto by nepoznal Hájnikovu ženu, Krvavé sonety, Zuzanku Hraškovie, Eža a Gábora Vlkolinských, Prechádzky jarom, Prechádzky letom alebo dvoch rozvadených sedliakov Bútoru a Čútoru? Na jeho vzácnu tvorbu vplývala aj čistá oravská príroda, v blízkosti ktorej prežil takmer celý život.
Víťazný február – porazená budúcnosť
Dňa 25. februára 1948 sa odohral v Československu komunistický prevrat, ktorý neskôr jeho hlavní aktéri vznešene nazývali víťazným februárom alebo revolúciou (v skutočnosti išlo o politický puč). Od tohto momentu už nič nebránilo komunistickým politikom v prevzatí moci a panovaní v duchu režimu tvrdej ruky. Veľmi rýchlo sa dokázali vysporiadať s opozičnými politickými stranami. Nepohodlní ľudia a ich nepohodlné názory zostali visieť na Pankráci, prípadne zablúdili do uránových baní v Jáchymove, odkiaľ ich krik nebolo počuť. Tento februárový deň znamenal pre Československo pád do červenej diery plnej teroru, odpočúvania, papalášizmu, protekcie a šikany. Krajina sa z tejto diery škriabala štyridsať rokov. Česko a Slovensko, dve samostatne stredoeurópske republiky, si rany z 25. februára 1948 liečia ešte aj v 21. storočí.
Prekvapivé križovatky dejinných ciest
Príbeh Februárovej ulice, ktorá v minulosti nosila v názve meno významného slovenského spisovateľa i dátum komunistického prevzatia moci, by sa dal uzavrieť jednoduchou a vtipnou poznámkou o tom, že Pavol Országh Hviezdoslav sa narodil vo februári. Cestičky histórie sú predsa nevyspytateľné a kľukaté. Ale ponúka sa aj hlbšie a vážnejšie ukončenie tohto príbehu, ktoré môže spojiť nespojiteľné a vytvoriť istý súvis medzi názvami spomínanej ulice. Spisovateľova tvorba je významovo mimoriadne bohatá a zachytáva aj pocity, ktoré vystihujú smutné februárové udalosti, hoci tie sa odohrali až po Hviezdoslavovej smrti a autor tieto slová adresoval niekomu úplne inému.
Deň nachýlil sa, slnce zapadá —
Ó, v tmách, čo za ním nasledovať budú,
podkladajúcich nohám kameň, hrudu…
ty, Bože môj, buď moja lampada!
Keď zmyslov rada zmĺkne bezradá,
smer umkne prstom pamäti i súdu,
zazíva priepasť, bludička zhrá bludu…
ty, Bože môj, buď moja lampada!
A otázka keď, ktorá ovláda
sťa obruč jadro pozemského trudu,
tá, skaď a kam na vlnách časoprúdu?‘
sa vzoprie mi, hneď v očiach žiaru rudú,
hneď popol: blízkej smrti záhada…
ty, Bože môj, buď moja lampada!
Pavol Országh Hviezdoslav, Dozvuky II
Toto bol druhý článok série Zo života ulíc v Partizánskom. Predstavili sme vám v ňom príbeh Februárovej ulice. V ďalších článkoch série podobným spôsobom preskúmame aj iné ulice v Partizánskom.
Zdroje:
Internetové zdroje:
- Zlatý fond denníka SME – Pavol Országh Hviezdoslav (dostupné online: https://zlatyfond.sme.sk/autor/56/Pavol-Orszagh-Hviezdoslav).
Literatúra:
- VLADÁR – WIEDERMANN (ed.). Partizánske. Staré a nové epochy. Bratislava, 2000.
Dobová tlač:
- Tempo, ročník LI., číslo 38, 5. október 1990.
- Zpravodaj predavačov firmy Baťa slovenská úč. spol. Interný informačný obežník spolupracovníkov firmy Baťa, slovenská úč. spol., Šimonovany, ročník V., číslo 17 – 18, máj 1943.
Katarína Janíčková