Zo života ulíc v Partizánskom – Hrnčírikova

15

Za zanesenou a po okrajoch zhrdzavenou tabuľkou s názvom ulice sa väčšinou ukrýva čosi viac. Zaujímavý a pestrý život. V priebehu dejín sa ulice stávajú nemými svedkyňami veľkého množstva najrôznejších situácií. Môžu byť spoľahlivou oporou pre prvé kroky dieťaťa, hromozvodom hnevu šoférov i priestorom pre dramatické celospoločenské udalosti. Toto je príbeh Hrnčírikovej ulice v Partizánskom.

S prstom na mape

Typickou črtou Hrnčírikovej ulice je jej rovnobežná orientácia vzhľadom na Nitriansku cestu a železničnú trať, dve kľúčové dopravné tepny prechádzajúce cez Partizánske. Hrnčírikova ulica taktiež tvorí južnú líniu Parku Milana Rastislava Štefánika a spĺňa aj dôležitú transportnú funkciu. Šoféri ju využívajú na vjazd do mesta, výjazd z neho alebo ako prirodzenú spojnicu medzi mestskými časťami Štrkovec, Centrum a Luhy. Na ulici sa v súčasnosti nachádza mestská poliklinika.

Hrnčírikova ulica (mapový podklad: mapy.cz, úprava: Radovan Števula)

Pevné miesto v dejinách mesta

Hrnčírikova ulica patrí k najstarším uliciam mesta. Jej základný charakter sa tvoril postupne medzi rokmi 1943 a 1948. V období novovznikajúcich Baťovian plnila veľmi dôležitú úlohu. Spolu s hlavnou cestou a železničnou traťou predstavovala hranicu oddeľujúcu priemyselnú zónu a obytnú štvrť. V júli roku 1944 bolo na ulici odovzdané do prevádzky prvé zdravotné stredisko v Baťovanoch. Hlavným lekárom Domu zdravia bol internista MUDr. Alexander Papp. Chirurgické oddelenie zastrešoval MUDr. Ľudovít Holénia. Obaja lekári sa vyznamenali aj počas bojov o Baťovany v období SNP. Zdravotné stredisko sa vďaka ich nasadeniu premenilo na vojenský špitál, v ktorom ošetrili desiatky ranených povstalcov.

Zdravotné stredisko na Hrnčírikovej ulici v roku 1946 (zdroj: Vydavateľstvo TEMPO Partizánske)

História pomenovania ulice

V priebehu dejín niesla Hrnčírikova ulica dva rozličné názvy. Na jar roku 1943 vládny komisár obce Šimonovany určil mená ulíc v Baťovanoch. Ulica, ktorá prechádzala rovnobežne so železničnou traťou, dostala pomenovanie Ulica Dr. Humburského. Vo februári 1948 sa v Československu uskutočnil komunistický prevrat, ktorý uvrhol krajinu do tieňa červenej totality. V turbulentnom období, keď sa na bývalé gardistické uniformy začali prišívať červené hviezdy, rozhodli noví komunistickí páni o zmene pomenovania väčšiny ulíc a námestí v celom štáte. Baťovany (od roku 1949 Partizánske) nemohli byť výnimkou. Ulica Dr. Humburského od tohto momentu niesla názov Hrnčírikova. Pomenovanie ulice sa v priebehu dejín už viacej nemenilo. Kto sú však títo dvaja páni? Kto to bol Dr. Humburský? Čím sa preslávil Hrnčírik? Na tieto zvedavé otázky nám dajú odpovede nasledujúce odseky.

Hrnčírikova ulica v roku 1948 (zdroj: Vydavateľstvo TEMPO Partizánske)

Hugo Humburský (1911 – 1942)

Hugo Humburský (zdroj: Slovák, ročník XXIV., číslo 115, 22. máj 1942, s. 3.)

Doktor Humburský bol významným slovenským lekárom. Narodil sa 14. augusta 1911 vo Veľkých Bieliciach. Strednú školu absolvoval v neďalekej Prievidzi. Následne študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Promoval 29. februára 1935 ako doktor lekárskych vied. V období medzi rokmi 1936 až 1938 pracoval ako asistent v Ústave patologickej anatómie v Bratislave. V roku 1938 absolvoval ročné štipendium v USA, kde skúmal problémy verejného zdravotníctva. Počas svojej zahraničnej študijnej cesty sa často stretával s americkými Slovákmi. Z cudziny sa vrátil do úplne iného sveta. Československo sa pod tlakom nacistického Nemecka rozpadlo a v autonómnej slovenskej časti republiky sa chopila moci fašistická Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS). V roku 1939 prijal Hugo Humburský ponuku vtedajšieho ministra vnútra Ferdinanda Ďurčanského, aby viedol zdravotnú službu ministerstva vnútra. V období existencie Slovenského štátu pôsobil Humburský v štruktúrach HSĽS i Hlinkovej gardy. Od roku 1941 vydával časopis Slovenské liečivé rastliny. Prednosta zdravotnej služby ministerstva vnútra tragicky zahynul 20. mája 1942. Hugo Humburský sa spolu so svojím zástupcom Pavlom Lačným stali obeťami automobilovej havárie počas návratu z pracovnej cesty na Liptove. Ich auto zišlo z vozovky medzi obcami Turany a Vrútky. O rok neskôr bola po doktorovi Humburskom pomenovaná jedna z ulíc v mladých Baťovanoch.

Eduard Antonín Hrnčiřík (1894 – 1944)

Eduard Hrnčiřík (zdroj: https://www.findagrave.com/memorial/ 199695027/eduard-hrncirik)

Eduard Hrnčiřík sa narodil 17. júna 1894 vo Fryštáku na Morave neďaleko Zlína. Vo veku šestnásť rokov ho rodičia poslali do Viedne, hlavného mesta vtedajšej rakúsko-uhorskej   monarchie, aby sa vyučil za obchodníka. Neskôr odišiel za ďalšími obchodníckymi skúsenosťami do nemeckého Hamburgu. V roku 1914 vypukla prvá svetová vojna a Hrnčiřík bol povolaný do rakúsko-uhorskej armády. Vojnu prežil prevažne v Čiernej Hore. Po návrate z vojny si našiel pracovné miesto vo firme T. & A. Baťa v Zlíne. Podnik začal krátko po vzniku Československej republiky budovať svoju predajnú sieť na Slovensku. Hrnčiřík už v roku 1919 pracoval ako vedúci novej Baťovej predajne obuvi v Nitre. Spolu so svojou manželkou a troma deťmi sa museli často sťahovať, čo súviselo s jeho aktivitami pri rozvíjaní Baťovej predajnej siete na Slovensku. Vo vedení firmy neskôr zastával post vedúceho predajného oddelenia pre celé Slovensko. Keď firma Baťa odkúpila v roku 1938 pozemky na výstavbu novej fabriky v chotári obce Šimonovany, vyslala Hrnčiříka, aby sa tam stal hlavným organizátorom Baťovej stratégie na Slovensku. Počas vojny podporoval snahy o obnovenie Československa. Krátko pred vypuknutím SNP organizoval zásobovanie povstaleckej armády finančnými prostriedkami, vojenským materiálom a obuvou. Po potlačení povstania nemeckými vojskami sa Eduard Hrnčiřík ukrýval v lesoch nad Banskou Bystricou a neskôr aj v priestoroch predajne firmy Baťa vo Zvolene, kde ho zatklo gestapo. Následne bol väznený, mučený a v novembri 1944 popravený. Jeho telesné pozostatky skončili v masovom hrobe v Kremničke. Zásluhy Eduarda Hrnčiříka v protifašistickom odboji boli ocenené štátnymi vyznamenaniami in memoriam „Československý vojnový kríž“ a „Rád Slovenského národného povstania I. triedy“.

Prekvapivé križovatky dejinných ciest

Cestičky histórie sú nevyspytateľné a kľukaté. Pokojne sa môže stať, že mená dvoch absolútne odlišných pováh a osobností sa stretnú v momente, keď stará tabuľka s názvom ulice padá dole a tabuľka s novým pomenovaním sa dvíha na čestné miesto. Hugo Humburský, mimoriadne schopný a vzdelaný lekár v službách fašistického režimu, a Eduard Hrnčiřík, horlivý predavač firmy Baťa, ktorý fašistický režim Slovenského štátu pomáhal rúcať. Dvaja muži, ktorých osudy spojila ulica v Partizánskom. Cestičky histórie sú naozaj nevyspytateľné.

Toto bol prvý článok série Zo života ulíc v Partizánskom. Predstavili sme vám v ňom príbeh Hrnčírikovej ulice. V nasledujúcich článkoch série podobným spôsobom preskúmame aj ďalšie ulice v Partizánskom.

Zdroje:

Literatúra:

  • GOLIAN – MOLDA – ŠKANDÍK – VALKO. (ne)známe príbehy. Banská Bystrica, 2017.
  • VLADÁR – WIEDERMANN (ed.). Partizánske. Staré a nové epochy. Bratislava, 2000.

Dobová tlač:

  • Gardista, ročník IV., číslo 115, 22. máj 1942.
  • Slovák, ročník XXIV., číslo 115, 22. máj 1942.
  • Tempo, ročník LI., číslo 38, 5. október 1990.
  • Zpravodaj predavačov firmy Baťa slovenská úč. spol. Interný informačný obežník spolupracovníkov firmy Baťa, slovenská úč. spol., Šimonovany, ročník V., číslo 17 – 18, máj 1943.