Kamenní svedkovia dejín – Bohatá história Michalovho hradu ostáva v úzadí

Mária Pátková
9

Ak sledujete naše články venované histórii regiónu, určite vám neunikol príspevok o pútnickom kostole na Vrchhore. A ak ste článok čítali pozorne, všimli ste si aj zmienku o Michalovom hrade, ktorý sa pred zrakmi zvedavcov ukrýva v lesoch kúsok od tohto horského sedla. Poďme sa naň teda spolu pozrieť.   

Lokalita Michalovho vrchu, na ktorom hrad stál, bola osídlená už v praveku, archeologické výskumy tu v minulosti potvrdili existenciu halštatského a neskôr aj laténskeho hradiska. Nachádza sa na severozápadnej strane sedla Vrchhora a samotný vrchol je zo smeru sedla aj najlepšie prístupný. Zároveň je tento prístup aj pôvodnou cestou vedúcou do hradu. Vzhľadom na okolitý terén je jeho umiestnenie logické – z ostatných strán vrch ohraničujú strmé svahy, z východného smeru dokonca skalný zráz.

Cesta od Vrchhory k Michalovmu vrchu, Foto: Hana Vanková

Výhodná poloha aj napriek nízkej nadmorskej výške

Samotný Michalov vrch je zalesneným kopcom s nadmorskou výškou 540 m n. m. Bežný človek si povie, prečo by tu niekto staval hrad? Ak si sem však bežný človek spraví výlet, veľmi rýchlo pochopí prečo. Z vrcholu je výborný výhľad na celé Ponitrie – vidno Vtáčnik, Bojnický zámok a za skutočne dobrej viditeľnosti dokonca Martinské hole. Na opačnú stranu už to nie je až taká sláva, čo ovplyvnilo aj osud Michalovho hradu, k tomu sa však ešte dostaneme.

Jednou z čerešničiek na torte zaujímavostí zaniknutej stavby je určite jeho katastrálna príslušnosť. Sedlom Vrchhora vedie hranica chotárov viacerých obcí, sakrálne stavby (ruina kostola a kaplnka) územne patria k obci Veľký Klíž-Klížske Hradište, hrad však prislúcha obci Kolačno. Odtiaľ je, paradoxne, prístup k nemu najhorší.

Pomerne blízko sa nachádza mladší sused Michalovho hradu – Hrušov, ktorý sme vám predstavili v predošlom článku o kamenných svedkoch dejín. Stojí v podstate na kopci oproti – stačí zísť zo sedla Vrchhora smerom do Skýcova, vyliezť protiľahlý svah a ste na Hrušove. Ak si chcete spraviť celodenný výlet, odporúčame spojiť návštevy týchto dvoch hradov dohromady.

Prečo Michal?

Teraz sa už však venujme hradu patriacemu akémusi Michalovi. Nuž, popravde, nie je celkom jasné, prečo sa hrad nazýva Michalovým. Jedna teória vraví o využití privlastňovacej funkcie vlastného mena jeho niekdajšieho správcu. Ďalšou prípustnou teóriou je, že bol názov (vrchu i hradu) odvodený od patrocínia pôvodného kostola, ktorý na Vrchhore stál. Kostol mohol byť zasvätený sv. Michalovi archanjelovi – v ranom stredoveku bol jeho kult veľmi obľúbený. Obe teórie však pôvod názvu kladú do hlbokej minulosti – 11. storočia. Práve v 11. storočí sa stavba hradu začala.

Dlhý hrebeň Michalovho vrchu bol osídlený už v praveku, Foto: Hana Vanková

Stredovekí stavitelia už vtedy dbali na životné prostredie a poznali recykláciu. Zdá sa vám to neuveriteľné? Hrad nezačali stavať len tak, „na zelenej lúke“. Využili pozostatky po pravekých predkoch a zvyšky starých fortifikácií (valové opevnenia) zakomponovali do stavby hradu.

Počas nasledujúcich dvoch storočí sa hrad rozrastal, vyrástli tu masívne kamenné hradby a vo vnútornom priestranstve boli vybudované dve štvoruholníkové budovy. K ranostredovekému hradu neodmysliteľne patrila aj cisterna – zásobáreň na vodu, ktorú možno v teréne odhaliť až do súčasnosti.

Miesto, kde bola cisterna možno dodnes pozorovať vďaka kruhovému tvaru , na ktorý natrafíme na hrebeni vrchu, Foto: Hana Vanková

Storočná pauza a definitívny zánik

Nevšedným faktom je istá „medzera“ vo využívaní  sídla v priebehu 14. storočia. Michalov hrad totiž zanikol na dva pokusy. Prvýkrát sa prestal využívať koncom 13. storočia, čo zrejme súviselo s mocenskými záujmami Matúša Čáka Trenčianskeho. Hoci stál na významnej križovatke viacerých ciest (napr. spojnica Ponitria a Požitavia), jeho význam upadol a na sto rokov ostal bez využitia.

K opätovnej stavebnej aktivite došlo v priebehu 15. storočia, no oproti predošlému obdobiu význam hradu poklesol. Je to zrejmé, najmä s ohľadom na fakt, že obnovili iba jednu z dvoch budov, namiesto hradieb pribudla hradná priekopa. Nevieme, prečo bol hrad vôbec obnovený a to navždy zostane záhadou, keďže písomné pramene o hrade zaryto mlčia. Paradoxne bol v neskoršom období stavebne menej rozvinutý ako v dávnom stredoveku, čo sa nestávalo tak často, skôr naopak. Nesporne bol však aj začiatkom 16. storočia pomerne podstatným miestom – svedčí o tom jeho zmienka v tzv. Lazarovej mape Uhorska z roku 1528, v ktorej je jeho názov uvedený rovnakou veľkosťou písma (teda s rovnakým významom), aký vtedy prislúchal hradom Oponice alebo Gýmeš.

Valy na mnohých miestach nás upozorňujú na to, že kedysi tu naozaj stál hrad, Foto: Hana Vanková

Približne v polovici 16. storočia hrad definitívne zanikol, najmladšie archeologické nálezy z Michalovho vrchu sú práve z tohto obdobia. Zdá sa, že doplatil na blízkosť hradu Hrušov, ktorý mal lepšiu polohu a rozhľad na ďalšie hrady – Gýmeš a Čierny hrad. Zároveň bol obeťou mocenských bojov feudálov a cirkvi, resp. svetskej moci. V súčasnosti je však škoda, že Michalov hrad ostal v úzadí záujmu nadšencov a na rozdiel od zvyšných spomenutých hradov na ňom neprebiehajú žiadne záchranné či rekonštrukčné práce.

V každom prípade ale platí, že sedlo Vrchhora je obľúbeným cieľom turistov, okolím vedú turistické aj cykloturistické trasy. Lokalita je prístupná z obcí Veľký Klíž-Klížske Hradište a Skýcov a, ako sme spomenuli na začiatku, okrem Michalovho hradu ponúka ďalšie tajomstvo – ruinu pútnického renesančného kostola. Hoci vás Michalov hrad neohúri romantickými zvyškami múrov a pútavým výkladom sprievodcu, výlet na Vrchhoru stojí za to. Nielen rodiny s deťmi si užijú výlet do prírody, prechádzku a spoznajú kus našej regionálnej histórie.

V sérií Kamenní svedkovia dejín nájdete aj:

Zdroje:

Súvisiace články

Smutné dejiny, na ktoré starší obyvatelia Oslian neradi spomínali

Radovan Števula

PODCAST: Baťa témy #11 – Vianoce v Baťovanoch v spomienkach pani Polákovej

Katarína Janíčková