Kamenní svedkovia dejín – Hrad Hrušov bol aj obľúbeným miestom prezidenta Masaryka

7

Slovensko je krajina s bohatou históriou, hoci svoju samostatnosť píše len niekoľko dekád. Svedčí o tom aj množstvo pamiatok, ktoré nám túto históriu pripomínajú. Na našom území sa nachádza nespočetne veľa bývalých panských sídel v podobe hradov, zámkov, kaštieľov alebo kúrií. Práve hrady patrili v minulosti k tým najveľkolepejším. Vznikali na významných miestach, strážili dôležité cesty a spočiatku mali skôr obranný charakter. Aj na Hornej Nitre a v blízkom či vzdialenejšom okolí Partizánskeho sa nachádzajú tieto pamiatky. Z niektorých sú už len torzá v podobe zrúcaním, ale neustále poskytujú dostatok priestoru pre objavovanie minulosti, ktorá je v nich vpísaná.

V pohorí Tribeč, na ceste od Veľkých Uheriec za Skýcovom, sa nachádza romantická zrúcanina hradu Hrušov. Ešte pred rokom 2004 boli pozostatky tohto hradu na hranici Požitavia a Ponitria ťažšie badateľné. Hradné návršie bolo zarastené náletovými krovinami, stromami a bolo doslova utopené v rozbujnenej vegetácii. Okrem toho sa zrúcanina nachádza mimo hlavnej cesty, ukrytá pred zrakmi tých, čo cestou prechádzajú. Hrad stojí v katastri obce Hostie, ale návštevníkom, ktorí k nemu prichádzajú od Veľkých Uheriec, by sa mohlo zdať, že patrí ku Skýcovu.

Skalka- kremencová hôrka ukončená hradným bralom, Foto: Juraj Padych

Názov Hrušova nás odkazuje na pomenovanie ovocného stromu, hrušky. Predpokladá sa, že sa tu nachádzalo väčšie množstvo planých hrušiek, ktoré boli inšpiráciou k názvu. Najpravdepodobnejšie je, že Hrušov dostal meno podľa nich, pretože sa vyskytovali v jeho okolí a označovali hranice územia.

Počiatky hradu sú spojené so zabezpečením kontroly horskej cesty, ktorá viedla z Požitavia na Ponitrie. V zlatonosnom potoku Leveš, ktorý preteká dolinou sa ryžovalo zlato a preto hrady, ktoré tu stáli – Michalov hrad, Čierny hrad a Hrušov, strážili túto významnú cestu. Michalov hrad stratil neskôr opodstatnenie, pretože práve Hrušov mal lepšiu polohu a priamy vizuálny kontakt s Gýmešom a Čiernym hradom.

Hradné bralo s hradom Hrušov z kremencovej hôrky Skalka, Foto: Hana Vanková

So vznikom hradu je spätý jeden z najznámejších rodov na našom území a to rod Čákovcov, konkrétne najznámejší muž z rodu – Matúš Čák Trenčiansky. Avšak je možné, že výstavbu započal už jeho strýko Štefan. Časovo sa nachádzame v 13. storočí. Hrušov tak, ako mnoho iných hradov na našom území často menil majiteľov, ale vďaka jeho polohe a blízkosti miest, kde sa ryžovalo zlato, jeho hodnota a význam rástli. Tak, ako aj iné hrady, bol svedkom pohnutých dejín.

Nádvorie hradu s palácovými stenami, Foto: Hana Vanková
Pohľad k nádvoriu so stenami palácov, Foto: Hana Vanková

18. storočie bolo pre hrad definitívne. Bol spájaný s menom Františka Rákociho a ten, ako určite z hodín dejepisu vieme, viedol protihabsburské povstanie a hrad využíval na ubytovanie pre seba a svojich vojakov a neraz tu plánoval svoje protikráľovské výpravy. Hrad vtedy patril jeho blízkej príbuznej Alžbete, ktorá bývala na panstve v Topoľčiankach. Tá tušila, že s Hrušovom to nedopadne dobre, keďže bol spájaný s povstaním a v roku 1703 dala z neho a aj z Topoľčianok odviezť všetko, čo malo hodnotu na svoje rodové panstvo do Novigradu (územie v dnešnom Chorvátsku). Jej prezieravosť bola opodstatnená. V roku 1708 hrad obsadili cisárski vojaci a je pravdepodobné, že práve oni pobrali posledné vzácne veci, ktoré na hrade našli. Noví majitelia panstva Zichyovci o hrad nejavili záujem, tak ten veľmi rýchlo spustol a postupne sa zmenil na zrúcaninu. Tak, ako sa to už stáva, ruiny ponúkali dosť materiálu pre miestnych na stavbu domov, dokonca Hrušov a materiál z neho poslúžil na stavbu cesty Topoľčianky – Skýcov.

Hrušov okolo roku 1830 na litografii od Adolfa Kunikeho, zdroj: www.pamiatkynaslovensku.sk

Od úplnej skazy tento hrad uchránil prvý československý prezident Tomáš Garique Masaryk. Ten si vybral kaštieľ v Topoľčiankach za svoje letné sídlo a práve lúka pod hradom Hrušov patrila k jeho najobľúbenejším miestam v okolí. Ako prvý hrad na území Slovenska sa tak Hrušov dočkal rozsiahlej konzervácie v rokoch 1928 – 1930. T. G. Masaryk na lúke debatoval aj s Eduardom Benešom a inými členmi vlády, ktorí navštívili Topoľčianky. Veľmi rád sem zavítal aj na koni a naozaj na tomto mieste nachádzal pokoj a vedel si tu odpočinúť. Hrušov mal teda šťastie, že sa stal obľúbeným miestom prvého muža Československa. Po jeho smrti na lúčku umiestnili skauti pamätný kameň, ktorý nás upozorňuje na spätosť T. G. Masaryka s týmto miestom.

T. G. Masaryk v debate na lúke pod hradom, Foto: www.tg-masaryk.cz

Na začiatku článku sme spomenuli, že rok 2004 sa stal pre hrad opäť zlomovým. Tentokrát mal opäť šťastie, pretože sa dostal do rúk o. z. LEUSTACH z Nitry. Na hrade pracujú a pracovali mnohí nadšenci, dobrovoľníci, študenti a žiaci. Postupne konzervujú pamiatku a tá sa stala naozaj vyhľadávaným cieľom mnohých výletov ľudí z bližšieho i vzdialenejšieho okolia. Pokiaľ ste ju ešte nenavštívili, jar je vhodným obdobím zmeniť to.

V hrade vidno záchranné konzervačné práce o.z. LEUSTACH, Foto: Hana Vanková
Práce na hrade neustále pokračujú, Foto: Juraj Padych

Zdroje:

  • M. Bóna, Monika Tyhányiová, 2015. Hrad Hrušov
  • D. Kollár, J. Nešpor, 2007. Kultúrne krásy Slovenska – Hrady najkrajšie zrúcaniny