Keď sa povie Baťa a Partizánske, určite nám ako prvá napadne rozľahlá fabrika. Na druhom mieste si s veľkou pravdepodobnosťou vybavíme Červenú ulicu. Tá vďaka tehličkovým fasádam svojich domov a poldomov púta na seba veľkú pozornosť. Popri nej neprávom zabúdame na to, že firma Baťa postavila v Baťovanoch oveľa viac ulíc a domov. Nazývame ich Baťovou kolóniou.
Červená ulica nám prirodzene udrie do očí a zaujme nás hneď, ako sa s ňou stretneme. Domčeky, ktoré sa na nej nachádzajú, nám automaticky pripomenú tie zo Zlína a ľahko vytušíme, že majú niečo spoločné. Skutočne, Červená ulica je najstaršou ulicou v Partizánskom, niekdajších Baťovanoch a na zlínsku výstavbu odkazuje asi najjasnejšie. Domy, ktoré sa na nej nachádzajú, sú typy domov, ktoré boli stavané aj v Zlíne, prípadne sú upravené na miestne podmienky (niečo viac o typoch domov sme vám priniesli v tomto článku). Všetky spája rovnaká neomietaná “tehličková” fasáda. V Partizánskom už žiadnu takúto ulicu nenájdeme. Prečo teda tvrdíme, že sa v ňom nachádza viac baťovských domov?
Baťova kolónia rodinných domov je v Partizánskom podstatne rozsiahlejšia. Začína zo severu Krátkou ulicou a z juhu Hurbanovou. Zo západu ju ohraničuje Námestie SNP a z východu pozvoľna končí Gumárenskou ulicou. Jej výstavba prebiehala v niekoľkých fázach.
Najstaršiu fázu sme si už predstavili, je ňou práve Červená ulica so svojimi domami s neomietanými fasádami a rovnými strechami.
V druhej fáze vznikla južná časť kolónie, konkrétne ulica Hviezdoslavova a Krátka. Domy tu boli omietané, no zachovali si “tehličkový” detail okolo okien. Ich strechy boli taktiež rovné ako aj na Červenej ulici.
V tretej fáze sa domy výraznejšie zmenili. Od tejto chvíle sa v Baťovanoch stavali celoomietané domy s valbovými strechami (viď. obr.). Táto časť kolónie (od červenej ulice na sever) pôsobí veľmi uniformne a to najmä preto, že sa na nej nachádza už len jediný typ dvojdomu. Doteraz sme sa stretávali s ich typovou rozmanitosťou (napr. na Červenej ulici sú to 3 typy dvojdomov). V tejto tretej fáze výstavby bol aplikovaný len jeden jediný typ dvojdomu. Bolo to spôsobené stavebnými nariadeniami Slovenského štátu, ktorý odmietal modernizmus a obracal sa k tradičnej nemeckej výstavbe.
Štvrtá fáza je veľmi obdobná tej tretej. Opakuje sa tu rovnaký typ ako v tretej fáze, má však svoje obmeny – bočné prístavby, iná je aj rozloha domu. Je to už vlastne neskorá baťovská výstavba v tomto meste, čo vidieť pri prechádzke týmito ulicami, kde sa baťovské domy stretávajú s výstavbou súkromných domov od 50. rokov.
Ak ste si teda mysleli, že v Partizánskom sa nachádza len jedna ulica postavená Baťom, mýlili ste sa. Prechádzka v tejto časti mesta naozaj stojí za to. Ak budete pozorní, rozpoznáte všetko, o čom píšeme v tomto článku. Poďte objavovať Partizánske a jeho jedinečnosti.
Zdroje:
- KUBÍCKOVÁ (a kol.) Zborník zo sympózia – Architektúra a územné plánovanie koncernu Baťa ako jeden z faktorov modernizácie Slovenska. Banská Bystrica, 2016.
- MORAVČÍKOVÁ, H. 2003. Baťovany – Partizánske vzorné slovenské priemyselné mesto, In Architektúra & urbanizmus, 2003, roč. 37, č 3-4 s. 113-145
- TOPOĽČANSKÁ, M., DORICOVÁ, S. 2003: Variácie štandardu individuálneho bývania firmy Baťa, In Architektúra & urbanizmus, 2003, roč. 37, č. 3-4 s. 147- 170
Radovan Števula