Za históriou na Cibajky

15

Miesto pre milovníkov histórie, turistov, cyklistov, ale aj rodiny s deťmi. Ťažko by sme v okrese Partizánske hľadali komplexnejšiu lokalitu ako Cibajky, samotu neďaleko Klátovej Novej Vsi, ktorá je zasadená priamo v horách. Zdanlivo obyčajné miesto ukryté v krásnej prírode je pretkané históriou a na jeho území sa nachádza aj takmer zabudnutá technická pamiatka – Vápenka.

História samotnej vápenky je časovo veľmi ohraničená, ale o to zaujímavejšia. Vápenka mala kvôli hospodárskej kríze krátku životnosť. Spravoval ju Lesný úrad biedermannovho veľkostatku a postaviť ju dal zať Leopolda Haupt-Stummera – barón Tibor Biedermann von Turony. Fungovala len rok / od roku 1929 do roku 1930. Dodnes sa z nej zachovala okrúhla vysoká pec, kde sa menil vápenec z kameňolomov Ševet, Brloh a Vlčia diera na vápno a zachovalo sa aj torzo výrobnej budovy. Výrazné je ešte aj dnes hnacie koleso, ktoré sa nachádza na vysokom pilieri a upozorňuje na to, že sa pozeráme na technickú pamiatku.

Nešťastný príbeh vojaka

Hoci vápenka skončila svoju činnosť veľmi skoro, do dnešných dní vzdoruje zubu času a snaží sa okoloidúcim pripomínať históriu, ktorá sa viaže priamo s týmto miestom. Miestni poznajú veľmi dobre príbeh, kedy vysoký komín z vápenky slúžil ako úkryt pre partizánskeho vojaka. Ten utekal pred nemeckými vojakmi a keď vedel, že už nemá kam uniknúť, schoval sa do komína vysokej pece a spáchal samovraždu. Aby ho nevedeli identifikovať, pred samovraždou zjedol svoje doklady, aby tak uchránil svoju rodinu pred istou smrťou. Túto smutnú udalosť pripomína pamätník, ktorý sa nachádza za vápenkou.

Pamätník majora náčelníka Jozefa Szaba

Vápenku môžeme nájsť veľmi jednoducho. Na parkovisku v časti Cibajky, pri horárni s informačnými tabuľami, necháme auto a  peši sa vydáme po asfaltovej ceste, ktorú spravujú štátne lesy, Odštepný závod Prievidza. Na presun sa dá samozrejme využiť aj bicykel. Vápenku  zbadáme už z diaľky. Prezrádza ju vysoký komín z kameňa a tehál a priamo oproti nej sa nachádzajú tri hospodárske budovy, ktoré taktiež patria Lesom SR. Nemôžeme ju minúť. Nachádza sa asi 700 m od parkoviska.

Pri areáli s vápenkou stojí aj informačná tabuľa s mapou. Tá nás upozorňuje na krásny peší, alebo cyklo okruh, vďaka ktorému môžeme spoznať čaro miestnych lesov, ktoré sú mimochodom označené certifikátom PEFC – Les pre budúce generácie. Vzácnosť miest, na ktorých sa nachádzame spočíva aj v tom, že patria k Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie a k chránenému vtáčiemu územiu. Asfaltová cesta nás privedie popri majestátnych duboch a bukoch až k chate Podskalie. Tu sa „asfaltka“ stráca, avšak po peknej lesnej ceste sa dá dostať až na Javorový vrch.

Asfaltová lesná cesta, ktorej správcom sú Štátne lesy, Odštepný závod Prievidza
Skaly oproti chate Podskalie, miestnymi nazývané Dvanásť mesiačikov
Cesta pokračujúca od chaty Podskalie až k Javorovému vrchu

Netradičná železničná trať

Zaujímavosťou miesta je aj to, že na vápenku naväzovala úzkorozchodná železnica. Jej vznik je spojený so slávnym podnikateľským rodom Haupt-Stummerovcov.

Vyvýšený val, po ktorom viedla úzkorozchodná železnica priamo do vápenky)

Leopold Haupt-Stummer bol majiteľom veľkostatkov v okolí Tovarník, Topoľčian, Klátovej Novej Vsi, Janovej Vsi a aj v Bošanoch.

Práve on mal veľký podiel na tom, aby vznikla úzkorozchodná hospodársko – lesná železnica Veľké Bošany – Klátova Nová Ves – Cibajky.

Písal sa rok 1913, keď padlo rozhodnutie topoľčianskej firmy Adolf Schmidt, ktorej hlavným akcionárom bol  Leopodl Haupt- Stummer, postaviť úzkorozchodnú železnicu. Dôvod na jej vznik bol veľmi prozaický. V neďalekých Topoľčanoch vyrábala firma Adolf Schmidt parkety a tie boli veľmi zaujímavým artiklom pre zahraničný trh a veľmi dobre sa predávali. Dubové drevo, ktoré bolo potrebné pri ich výrobe, sa ťažilo v lesoch panstva. Okrem toho bolo treba voziť cukrovú repu, kôru, kameň, vápno a rôzny iný materiál. Pri prevážaní sa využívali konské a volské povozy, ktoré ničili obecné komunikácie, ktoré boli aj tak v zlom stave, ale i napriek tomu si obce nárokovali financie na opravu komunikácií, ktoré musela firma znášať. Okrem toho bola táto doprava ekonomicky náročná a aj preto sa akcionári rozhodli, že dajú postaviť úzkorozchodnú železnicu, ktorá spojí Bošany, Klátovú Novú Ves a Cibajky a zabezpečia tak ekonomickejšiu formu dopravy.

Mapa znázorňujúca trasu Cibajky – Práznovce
(zdroj: Ján Lukačka: Klátova Nová Ves, OÚ Klátova Nová Ves, 1993
)

Úzkorozchodná železnica bola pre dané spojenie najnenáročnejším riešením. Stavitelia zvolili rozchod koľajníc na 760 mm, čo bol v tej dobe najviac používaný rozmer pre úzkorozchodné železnice.

Barón Leopold chcel, aby táto vetva železnice viedla z Klátovej Novej Vsi až do Topoľčian. To sa mu však nepodarilo presadiť. Miestni roľníci mu neodpredali potrebné pozemky, a tak 13,5 km trať končila v Práznovciach. Tu sa nachádzala rampa na vykladanie tovaru a ten ďalej putoval povozmi.

Lokomotíva na úzkorozchodnej železnici v Klátovej Novej Vsi
(zdroj: https://www.klatovanovaves.sk/retro-klatova.phtml?id3=56935)

Na železnici premávali malé parné lokomotívy, ktoré boli pomenované po barónových dcérach –   Gertrúda, Karola (Carola) a Edita. Práve Karola sa stala manželkou baróna Tibora Biedermanna von Turony, zakladateľa vápenky. Dcéra Karola neskôr zdedila veľkostatok v Klátovej Novej Vsi.