Tesne unikol trestu smrti za boj proti fašizmu. Rudolf Jašík bol výnimočný spisovateľ aj človek

6

Žil krátko, ale prežil toho veľa. Zanechal za sebou nezmazateľnú stopu v našej literatúre. Základné diela Rudolfa Jašíka asi dokáže vymenovať každý. Životný osud a príbehy, ktoré sú za nimi, sú často minimálne tak napínavé ako samotné diela. Jašík sa v Baťovanoch nenarodil, ani tu nezomrel, ale prežil tu veľkú časť svojho života a so svojou manželkou je pochovaný v Šimonovanoch.

Jeho diela sú pochopiteľne pretkané vojnou, keďže bojoval na fronte v Ukrajine aj v Kaukaze. Už dlho je súčasťou našej povinnej literatúry, čo pri kvalitných autoroch a ich dielach často spôsobuje, že síce poznáme ich názov a krátky obsah, ale v skutočnosti ostanú neprečítané. Viem o čom hovorím, tiež som sa k Jašíkovi dostal až teraz.

Citát z Jašíkovej knihy Námestie svätej Alžbety na jeho hrobe v Šimonovanoch, Foto: Hana Vanková

Ťažký život aj bez vojny

Narodiť sa v prvej štvrtine dvadsiateho storočia v Európe takmer s istotou znamenalo, že vás postihne vojna, prípadne aj dve. Rudolf Jašík sa narodil v decembri roku 1919 v Turzovke, teda viac ako rok po prvej svetovej vojne. Tá ho síce minula, ale druhá mu to vrátila. Už aj bez nej ho život dosť skúšal. Keď mal päť rokov, jeho otec odišiel za prácou do Kanady, pretože ako mäsiar na Kysuciach skrachoval. Vychovávala ho matka a stará mama. Po ľudovej škole v Podvysokej začal študovať na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Po piatich rokoch odtiaľ musel odísť, pretože zomrela jeho stará mama a rodina to bez nej nebola schopná ďalej utiahnuť.

Prvý kontakt s Baťom a vojnou

Po nútenom ukončení štúdia odišiel do baťových závodov v Zlíne. Popri práci začal opäť študovať, tentokrát na Baťovej obchodnej škole, taktiež v Zlíne. V roku 1938 ho prepustili zo školy a aj z práce kvôli nezhodám s nadriadenými majstrami na pracovisku. Presunul sa do Ostravy, kde sa pridal k robotníckemu hnutiu a tiež do  protifašistického odboja. Tu začína byť jeho príbeh napínavý. Fašizmus nenávidel a neuznával, s čím by sme sa teraz ľahko stotožnili, ale v čase, keď bolo Slovensko satelitom nacistického Nemecka, to bol problematický postoj. Za pridanie sa k protifašistickému odboju išiel na päť mesiacov do väzenia. Následne musel narukovať do nacistickej armády a odvelili ho na východný front. Na Ukrajine sa pokúsil prejsť na sovietsku stranu. Počas vojny bol viackrát vo väzení, vždy kvôli šíreniu protifašistických myšlienok. Druhý raz narukoval v Kaukaze a následne ho z armády prepustili.

Busta Rudolfa Jašíka v Partizánskom na dome, v ktorom žil a pracoval, Foto: Katarína Janíčková

Tesný únik pred trestom smrti, povstanie a príchod do Baťovian

Postoj Rudolfa Jašíka k fašizmu najlepšie ilustruje situácia, ktorá ho takmer stála život. V januári 1944 opitý strhol v krčme obrazy Tisa a Hitlera a rozkopal ich. Súd mu udelil trest smrti, ktorému unikol vďaka amnestii z marca 1944. V tom istom roku sa pripojil k partizánskemu oddielu na Kysuciach. Pôsobil v skupine Albína Grznára a bol príslušníkom II. Československej partizánskej brigády. Po vojne začal žiť v Baťovanoch. Pracoval ako redaktor časopisu Slobodná práca a spolupracoval s regionálnym časopisom Hlas Nitrianskeho kraja. Okrem toho pôsobil na rôznych administratívnych pozíciach, napríklad v Okresnom výbore KSS v Partizánskom. V roku 1946 sa oženil s Hedvigou Hodálovou, s ktorou mal syna Ľubomíra. Od roku 1958 bol spisovateľ na voľnej nohe a striedavo žil v Bratislave a v Partizánskom. Dva roky potom nečakane a náhle zomrel po operácii žalúdka v Bratislave. Tri roky po jeho smrti otvorili v Partizánskom, v dome kde žil, na jeho počesť múzeum.

V Partizánskom je po Jašíkovi pomenovaná okrem ulice aj základná škola, v minulosti tu bolo aj múzeum na jeho počesť, Foto: Katarína Janíčková

Slovenský Hemingway

Mnohí literárni teoretici a vedci prirovnávajú úlohu Jašíka v našej literatúre k Hemingwayovej v americkej. Ich diela verne zobrazujú aktuálnu dobu, v ktorej žili, ale zároveň sa im darí ponoriť sa hlboko do vnútra vtedajšieho človeka. Jašík vo svojom životopise spomína, že veľa tvoril už počas vojny, ale priznáva sa k tomu, že mnohé diela sám zničil. Zbierky básní Ypsilon a Dve rieky vznikli v časoch, keď bol mnohokrát väznený za protifašistické myšlienky. Prvé väčšie dielo napísal v roku 1956, román Na brehu priezračnej rieky. Najznámejšie dielo, Námestie Svätej Alžbety zobrazuje druhú svetovú vojnu a Slovenský štát. Výnimočnosť jeho tvorby spočíva najmä v tom, ako Jašík aj počas hroznej vojnovej doby zobrazuje čistú lásku dvoch ľudí. Trilógiu Mŕtvi nespievajú Jašík nestihol dokončiť, napísal len prvú časť. Spomínané diela a aj niektoré jeho novely boli sfilmované.

Rudolf Jašík bol nepochybne výnimočný spisovateľ a je veľká škoda, že toho nestihol napísať viac. Jeho životný príbeh ukazuje, že bol aj výnimočným človekom a aj počas komplikovanej doby, ktorú si dnes ťažko predstavujeme, dokázal udržať svoju tvár a bojovať za slobodu, ktorá bola rovnako krehká vtedy aj dnes.

Zdroje: