O žití v baťovských domčekoch sme vám už čo to popísali. Venovali sme aj tomu, aké bolo štúdium na Baťovej škole práce a bývanie v jeho internátoch. Ale kde bývali mladí ľudia, ktorí práve skončili štúdium a ešte nemali založenú rodinu? Firma Baťa myslela aj na to.
Firma Baťa pri zakladaní svojich miest a pri riešení bývania v samotnom Zlíne uprednostňovala žitie v rodinných domoch. Držali sa hesla “Pracovať koletívne – bývať individuálne”. Preto pre svojich zamestnancov stavali rôzne typy domov – čím bol spolupracovník na vyššej pozícii, tým mal nárok na samostatnejší dom.
Riaditelia obývali jednodomky, dokonca vilové jednodomky. Najrozšírenejším typom u nás boli dvojdomky, ale poznáme aj štvordomky, šesťdomky či osmidomky. Toto bývanie bolo určené pre rodiny zamestnancov firmy Baťa. Čo ste však mali robiť v takom prípade, ak ste rodinu založenú nemali?
Odpoveďou boli slobodárne. Bolo to bývanie, ako už z názvu vyplýva, určené pre slobodných spolupracovníkov firmy Baťa. Boli to mladí ľudia, často absolventi Baťovej školy práce, s ktorými sa vo výrobe počítalo a pre ich zotrvanie v meste bolo treba myslieť aj na to, kde sa môžu ubytovať.
Slobodárne v Baťovanoch boli dvojpodlažné stavby, ktoré tvorili akýsi medzistupeň na ceste z kolektívneho ubytovania v internáte, do samostatného života s rodinou v poldomku. Tomu zodpovedalo aj pohodlie, ktoré bolo v tomto type ubytovania vytvorené. Bolo o čosi samostatnejšie, ako v internátoch, ale napríklad sociálne zázemie bolo spoločné. Cieľom teda bolo vytvoriť zázemie pre slobodných, v ktorom si úplne nevytvoria domov, aby boli motivovaní k založeniu rodiny a usadeniu sa v baťovskom domčeku.
Postupne boli slobodárne v Partizánskom čoraz viac využívané aj mladými rodinami a teda strácali svoj pôvodný účel. Dnes sú takmer všetky prebudované na administratívne priestory.
Mohlo by vás zaujímať:
Radovan Števula