Poklady Vtáčnika / Zimná rozprávka na vrchole pohoria

9

Zimná turistika má svoje nezameniteľné čaro. V nižších oblastiach, kde už v týchto časoch po snehu nebýva ani chýru ani slychu, sa stále nájdu miesta, kde si zimu môžeme vychutnať naplno. Za zimnou rozprávkou si treba v našich končinách vyšliapať. Všeobecne obľúbeným cieľom je Vtáčnik. Najvyšší vrchol rovnomenného pohoria zdolávame už niekoľko rokov poctivo v decembri, prípadne v januári a objavujeme jeho divokú nádheru.

Najvyšší vrch Vtáčnika s rovnakým menom turistovi nič nedaruje. Za jeho krásou si treba čo to prejsť. Nič nie je zadarmo a to platí aj tu. Z Kamenca pod Vtáčnikom, odkiaľ vedie aj náučný chodník, treba prekonať 950 výškových metrov. Tento náučný chodník, jedna z najvyužívanejších obojsmerných turistických trás, nás dovedie až do výšky 1346 m n. m. Na prechod si treba vyhradiť dosť času / cca 3 h a určite treba počítať s tým, že zima nás vie prekvapiť rýchlym a skorým stmievaním sa. Na zimnú (odporúčam aj letnú) turistiku preto musíme vyraziť dosť skoro. Okrem toho musíme myslieť aj na to, že zima vie byť v horách krutá. Z viacerých výstupov, ktoré sme absolvovali, nás iba jedenkrát obdarila ukážkovým počasím. Treba počítať aj s tým, že najmä v nižších polohách nás môže sprevádzať hmla, dážď, silný vietor a nie celkom prívetivé počasie. To sa niekedy nezmení ani na vrchole a je to tam ešte horšie. Ale, treba povedať, že zimný Vtáčnik je skutočne čarovný v každom počasí, len musíme byť naň pripravení.

Zimný Vtáčnik, Foto: Katarína Janíčková

Výstup z Kamenca pod Vtáčnikom po náučnom chodníku

Náučný chodník je označený zelenou farbou, ktorá sa používa pre ich označenie. Automobil môžeme nechať na parkovisku, ktoré je ešte pred chatou Končitá. Na začiatku trasy prechádzame mostom ponad potok a už tu nás čaká prvá tabuľa náučného chodníka. Na tejto trase dlhej 5,5 km ich budeme míňať osem. Táto cesta patrí k tým kratším, ale prevýšenie tým pádom prekonávame na kratšej trase a je prudšie. Pravdou je, že rovinky by sme tu hľadali márne. Jedna kratučká nás čaká pri druhej tabuli náučného chodníka, na mieste zvanom Labašov. Tu sa končí široká cesta, ktorá slúži na zvážanie dreva. Stúpanie pokračuje a postupne sa dostávame na úroveň skalnatého Hrádku, ktorého bralá sa nám ukazujú po našej pravej strane.

Aj toto je podoba zimného výstupu na Vtáčnik, sneh sa v nižších polohách ešte nenachádza. Foto: Hana Vanková

Chodník sa začína pretínať so zvážnicami a míňame na nich tretiu tabuľu náučného chodníka. Onedlho sa dostaneme na lesnú čistinku s názvom Pálenice, kde sa kedysi nachádzal aj salaš. Na týchto miestach môžeme vidieť aj pôvodnú žltú značku, ktorá dnes už neslúži svojmu účelu. Pokiaľ sme doposiaľ na trase nevideli sneh, častokrát sa práve tu objavuje. S pribúdajúcou nadmorskou výškou je čoraz väčšia pravdepodobnosť, že narazíme na hranicu snehom pokrytého lesa.

Zima na bralách, čo lemujú cestu na Vtáčnik, Foto: Radovan Števula

Stúpame ďalej a po pravej strane v lese nachádzajúcom sa pri cestičke objavíme miesto pre odpočinok spolu so studničkou. Neďaleko neho sa na turistickom chodníku nachádza štvrtá tabuľa náučného chodníka, ktorá je venovaná padlým partizánom. Ešte treba vystúpať niekoľko desiatok výškových metrov a dostaneme sa na Siahy. Toto je miesto, kde sa spája viacero chodníkov vedúcich na Vtáčnik. Nájdeme tu studničku, kríž a miesto na načerpanie ďalšej energie. Môžeme sa tu pokochať aj výhľadmi, pretože sa nám tu otvorí výhľad na Hornú Nitru. Nachádzame sa vo výške 1076 m n. m. a čakajú nás posledné stúpania. Je potrebné poznamenať, že zelená značka náučného chodníka sa tu končí a napájame sa na modrú turistickú značku. Ak by sme stúpali stále po nej, dôjdeme k prudšiemu kopcu vedúcemu na Zráz, ale môžeme sa mu vynúť. Po ľavej strane sa nám po niekoľko sto metroch ukáže na strome sprejom vyznačený oranžový „panáčik“. Ak budeme toto značenie nasledovať, dostaneme sa k vrcholu Vtáčnika po miernejšej ceste.

Prameň na Siahach, Foto: Hana Vanková

Tesne pod vrcholom budeme vidieť ako les redne a postupne ho nahrádzajú nižšie kríky a stromčeky. Posledné metre pred cieľom sa ocitáme na čistine, skalnej platni, kde je umiestnený kríž, vrcholový hríbik a aj ôsma tabuľa náučného chodníka.

Blízko vrcholu. Foto: Zuzana Ďurišová
Pod vrcholom Vtáčnika. Les tu už redne. Foto: Hana Vanková

Za dobrého počasia a dobrej viditeľnosti možno z Vtáčnika sledovať až Kriváň vo Vysokých Tatrách. Väčšinou je čistinka hore vyšľapaná a dá sa tu dobre pohybovať, otázne je, ako dlho to človek v zime vydrží. Tu totiž doslova platí, že zima sa tisne až pod kožu. Určite však stojí za to, aby človek pretrpel tú trochu nekomfortu a využil čas hore na to, aby videl čo najviac.

Výhľady z Vtáčnika za jasného počasia, v pozadí aj Kriváň. Foto: Katarína Janíčková
Rozprávková zima na vrchole. Foto: Zuzana Ďurišová

Žiaden turista by nemal zabúdať na to, že vystúpiť na vrchol, je len polovica úspechu. Ešte treba v zdraví a v dobrom čase zostúpiť. Neustále klesanie z Vtáčnika je miestami únavné, ale netrvá tak dlho ako výstup. Zapadajúce slnko vie miestam dodať čarovnú atmosféru. Nie je nič lepšie ako pocit po takejto výdatnej zimnej turistike.

Zima ponúka rôzne možnosti, ako zísť kopce. Foto: Katarína Janíčková
Les nad Siahami a tieňohry v ňom. Foto: Katarína Janíčková