Nina Chudá: Ak tvrdo makáte a máte dobrý mindset, preplávať kanál La Manche dokáže aj začínajúci plavec

Preplávať Lamanšský prieliv je mimoriadnou skúškou odvahy, vytrvalosti a odolnosti. O fóbii, psychickom nastavení a motivácii som sa rozprávala s Ninou Chudou, ktorá spolu s mamou a ďalšími štyrmi plavkyňami pokorila v septembri slávny kanál La Manche.

Iba málo športovcov by sa odhodlalo preplávať La Manche. Bolo to vašim cieľom už dlhšie, alebo to bola pre vás výzva, ktorú ste prijali spontánne?

Bola to v podstate náhoda, mamina zháňala do štafety novú plavkyňu a spýtala sa ma, či nejdem do toho. Bez rozmýšľania som do toho išla, aj keď som mala defekt z toho, že som zanevrela na vodu. Ako dieťa som plávala päť rokov, nemohla som chodiť von s kamarátmi, mali sme veľa tréningov a nejako sa mi to znechutilo. Vedela som, že sa budem musieť prekonať a som rada, že som upustila zo svojej tvrdohlavosti. Život je nevyspytateľný a bola to pre mňa výzva, ktorú som prijala.

Keď už sme pri tých výzvach, spomínala si mi ešte pred rozhovorom, že prírodné jazero ti robilo počas tréningov veľký problém.

Jazero bolo pre mňa veľmi nekomfotné a nechutné. Do toho ešte studená voda a ryby, čo je pre mňa menšia fóbia. Trénovali sme napríklad aj na Uhereckej priehrade, to bol môj druhý domov na istý čas. Musím sa priznať, že som prípravu dlhšie odkladala, pretože som sa vyhýbala studenej vode. Predsa len, plávať vo vode, ktorá má štyri stupne, to chce odvahu.

Koľko vám trvala príprava?

Začali sme trénovať pred dvomi rokmi. Každý deň sme boli vo vode. Bolo jedno, či to bol bazén alebo prírodné jazero, kondícia sa musela udržiavať. Intenzívna príprava trvala rok, vtedy sme sa sústredili len na jediné, dosiahnuť náš cieľ. Voda bola neoddeliteľnou súčasťou môjho dňa. Neviem si predstaviť, že by som jeden deň nešla plávať. No priznám sa, že neznášam studenú vodu a nemyslím si, že si niekedy k otužovaniu nájdem vzťah.

Príprava podľa tvojich slov musela byť náročná. Premýšľala si niekedy nad tým, že by si do toho nakoniec nešla?

Nie, pretože som mala okolo seba podporu. Nebola to len rodina, no aj plavkyne, s ktorými som okrem mojej mamy trénovala. Keď na sebe makali deň čo deň ženy, ktoré mali po štyridsiatke a pätdesiatke, hanbila by som sa, keby sa toho vzdám. Aj podpora zo strany mamy bola dôležitá a najmä to, že sme v tom boli všetky spolu. Vtedy ťa to viac motivuje, ako keď si len sám za seba. Neviem si predstaviť, že by som im povedala, že to vzdávam. Bol by to pre mňa trapas.

Slávny kanál si preplávala aj so svojou mamou. Zmenil sa váš vzťah počas tréningov? Alebo to bolo čisto profesionálne a iné, ako keď fungujete ako rodina v domácnosti?

Pochopila som to, že moja mama je tu pre mňa a vždy ma vie podržať, čo je nesmierne dôležité, pretože to človeka motivuje a zároveň mu dáva pocit istoty. Niekedy sme sa pochytili, ale nikdy to nebolo nič príliš vážne. Skôr nám táto skúsenosť prospela. Ak máte s človekom spoločný cieľ, hádky musia ísť bokom.

Vnímala si tlak zo strany okolia, keď ste povedali, že idete preplávať známy kanál?

Nechcela som sklamať najmä samu seba, nevnímala som príliš ostatných. Moja mama túžila celý život po tom, že by ho preplávala, preto som skôr myslela na ňu a na to, aby sme si to spoločne užili a mali z toho radosť. Nemyslím si, že je dôležité dbať pri takýchto veciach na ľudský názor, pretože to vždy vedie len ku stresu. A to človek naozaj nepotrebuje pred takýmto výkonom. Niektorí sa však pýtali, načo to robíme a čo si tým chceme dokázať. Skrátka to nechápali a asi si mysleli, že sa tým chceme chváliť. Nad tým sa treba len pousmiať.

Prúdy sú iba ťažko predvídateľné a počasie veľmi premenlivé. Aké boli najväčšie problémy, ktoré vás pri plávaní postretli?

Myslím, že najhorší bol ten pocit, kedy ste si mysleli, že už ste na konci, no zrazu sa ten konečný bod stratil, pretože náš prúdy zatiahli preč. Paradoxne najmenším problémom bola voda. Nebola vôbec studená, mala 18 stupňov, čo je rarita. Pláva sa vtedy, keď je najmenší rozdiel medzi prílivom a odlivom, no my sme si nadišli a namiesto 35 kilometrov sme preplávali 45. Taktiež by niekto mohol byť nesvoj, že pláva v tme a bez neoprénu. Bolo tam viac momentov, ktoré boli nepríjemné.

Je tma, nevidíš pod seba, plávaš a nevieš, či to zvládneš. Nad čím si premýšľala pri dvoch hodinách plávania?

Celý čas som sa sústredila na to, čo sme si prípomínali na každom tréningu -na svoje dýchanie a na to, aby mi nestuhlo telo. Taktiež je dokázané, že studená voda čistí hlavu, čiže nechodia ti po rozume všetky možné problémy sveta. Napomáha tomu aj to, že pri tebe môže preplávať nákladná loď a ty si uvedomíš, aký si malý a bezbranný. Nepomáhali tomu ani medúzy, ktoré ťa pŕhlili počas celej trasy (smiech).

Je možné, že ak by si nebola v dobrej psychickej pohode, nezvládla by si to preplávať?

Neprežívala som predtým najlepšie obdobie svojho života, no je to o nastavení. Šport je obrovským liekom a dokáže ťa dostať z mnohého. Všetko je v hlave, aj keď je to klišé.

Zvládol by tento výkon podať aj človek, ktorý si povie, že za rok sa hodí do kondície, a prepláva to?

To si skutočne nemyslím. Avšak tento rok preplával kanál aj La Manche jeden neplavec, ktorý musel zaplávať vo finálnej prípravnej fáze 180 až 200 kilometrov mesačne. Trénoval tak, že plával aj osem hodín vkuse tri roky. Takže je určite jednoduchšie, keď nejdete preplávať kanál sami a taktiež, ak sa tomu venujete odmalička. No aj tento neplavec je dôkazom toho, že keď niečo chceš a tvrdo ideš za tým, dosiahneš to.

Človek je prirodzene lenivý tvor a často sa dokáže znechutiť a stratiť motiváciu. Tri roky sú skutočne dlhá doba na to, aby to niekde zlyhalo. Ako je možné, že si spolu s ostatnými vytrvala tak dlho a nepoľavila?

Moji rodičia boli vždy cieľavedomí a to učili aj mňa. Môj otec hovorí, že nič nie je také horúce, ako sa zdá. Taktiež mi bolo odmalička pripomínané, že sa musím vždy prekonať, aj keď to nevyzerá dobre. Opäť sa teda vrátim k tomu, o čom sme sa už rozprávali- mentálne nastavenie je veľmi dôležité. Samozrejme, že nepodceňujem fyzickú kondíciu, no všetko so všetkým súvisí.

Úspešne ste preplávali slávny kanál La Manche. Čo ďalej?

Ja som presne ten typ človeka, ktorý keď niečo dosiahne, chce viac a viac. Mrzí ma, že už je po tom, predsa len, človek sa na to sústredil tri roky. Limit je nastaviteľný, nie je fixný, preto si myslím, že dlho to nebude trvať, a znova si nájdem cieľ, ktorý budem chcieť splniť najbližšie roky. Momentálne premýšľam nad tým, čo iné sa dá ešte v Európe preplávať (smiech).