Svoju históriu urputne skrýva, no aj tak je všetkým na očiach. Kaštieľ v malej obci Vysočany (okres Bánovce nad Bebravou) je chtiac-nechtiac jej dominantou, spoločne s kostolíkom mu patrí čestné miesto v centre dedinky. Žiaľ, svetská stavba dlhé roky tvorila kontrast k tej sakrálnej – opustená a chátrajúca stála a čakala na lepší osud, kým kostolík verne slúžil svojmu účelu.
Vysočanský kaštieľ svojou veľkosťou úplne korešponduje s obcou, v ktorej sa nachádza. Nejedná sa o žiadnu monumentálnu stavbu s niekoľkými krídlami či podlažiami, práve naopak. Ide o pomerne malý, blokový objekt s jedným nadzemným podlažím a zopár miestnosťami. Unikáty, ktoré mu vyslúžili miesto v zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska, však svojou hodnotou vyvážia hocijaké množstvo štvorcových metrov obytnej plochy.
Kaštieľ postavili koncom 16. storočia v renesančnom štýle vtedajší majitelia obce – Vysočániovci. K tomuto rodu patria aj dvaja jeho významní predstavitelia – Štefan a František Vysočánioví. Obaja pochádzali práve z dedinky Vysočany a obaja sa vo svojich životoch vydali duchovnou cestou. Štefan bol starší, v roku 1630 sa rozhodol vstúpiť do jezuitskej rehole. O deväť rokov neskôr sa medzi jezuitmi ocitol aj František. Obaja boli vzdelaní a svoje vedomosti odovzdávali aj ďalej, študentom na Trnavskej univerzite. Štefan tu bol profesorom v polovici 17. storočia a František v jeho 60. rokoch. Štefan Vysočáni je tiež považovaný za jedného zo zakladateľov jezuitskej školy v Trenčíne. František sa venoval najmä písaniu, tvorbe náboženskej literatúry a v roku 1662 sa stal dekanom Trnavskej univerzity pre štúdium jazykov. Množstvo jeho prednášok či spisov sa však zachovalo iba v podobe rukopisov a v tlači nikdy nevyšli.
Z obdobia vzniku kaštieľa sa na fasáde pod omietkou čiastočne zachovala typická renesančná sgrafitová výzdoba – nárožné kvádrovanie. Okolo roku 1821 bol objekt klasicisticky upravený. Zachovalosť vrstiev jednotlivých vývojových štádií stavby patrí medzi jej prednosti.
Medzi majiteľov kaštieľa patril aj rod Tarnóciovcov, ktorý mal rodové sídlo zrejme v Horných Lelovciach. V súčasných Dolných Lelovciach (časť obce Zemianske Kostoľany) majú aj svoju hrobku, v súčasnosti chátrajúcu no voľne prístupnú turistom. Nachádza sa neďaleko Kostola Narodenia Panny Márie, ktorého osud sme vám priblížili v samostatnom článku. S obcou Vysočany sa spájajú aj ďalšie menej či viac regionálne známe šľachtické mená – Nozdrovickí, ale napr. aj Broďániovci, ktorí mali majetky aj v Ostraticiach, Dežericiach či Livine.
Hoci z popisu vyššie to vyzerá, že kaštieľ nemá čím na prvý pohľad upútať oko náhodného turistu, ani zďaleka to neplatí. Exteriéru na jednom z rohov budovy dominuje polygonálny rizalit zakončený vežičkou. Zaujímavosťou je aj piliermi podoprený portikus – akýsi vstupný podchod (podjazd), ktorý pôvodne niesol jednoduchý balkón.
Vzácnosti v interiéroch (nateraz čakajúce, kým sa k nim dostane starostlivá ruka reštaurátora), vás už úplne vyvedú z dojmu, že Vysočany nemajú čím ohúriť. Na prvom podlaží sa podľa výsledkov výskumov zachovali renesančné hladené omietky v celkom veľkom rozsahu, ako aj niektoré s nimi súvisiace štukatérske detaily. Nezvyčajným pokladom je ale maliarska výzdoba na druhom podlaží pôvodom z prvých desaťročí 20. storočia. Ide o nástenné maľby kombinujúce prvky florálnej secesie s pravidelnosťou geometrických tvarov štýlu Art Deco. Takáto výzdoba stien je minimálne v našom regióne veľmi ojedinelá.
V priebehu 20. storočia sa menila celková interiérová dispozícia kaštieľa, ako sa ukázalo neskôr, nie veľmi šťastným spôsobom. Tieto úpravy súviseli s aktuálnou situáciou – po roku 1948 sa do objektu nasťahovali rodiny miestnych družstevných pracovníkov a miestnosti si upravovali podľa svojich potrieb. Príbeh vysočanského kaštieľa však predrevolučným obdobím, našťastie, nekončí.
Medzi dôležité mená v histórii kaštieľa vo Vysočanoch už v súčasnosti patrí aj Pavol Žatko s rodinou, aktuálny vlastník kaštieľa. Malými, ale cielenými krokmi kaštieľ zachraňuje a, hoci podľa jeho vlastných slov, je to „beh na dlhé trate“, sníva o jeho možnom sprístupnení verejnosti v budúcnosti.
Žatkovci a ich známi sa postarali najskôr o jednoduché vyčistenie okolia objektu, no neskôr pribudla nutnosť realizácie pamiatkového i reštaurátorského výskumu, preskúmania statiky, odvodnenia stavby či jej prekrytie novou strešnou krytinou. Žatkovcom sa pod dohľadom pamiatkarov podarilo odstrániť aj nepatričné stavebné zásahy z 20. storočia – deliace priečky, čím kaštieľu prinavrátili pôvodnú dispozíciu. V uplynulom roku 2021 sa venovali zabezpečeniu celkovej statiky objektu, čo bol ďalší potrebný krok na pokračovanie v prácach na obnove kúska vysočanskej histórie.
Zdroje:
- Jurenová, B., 2021. Z regiónu – O záchranu kaštieľa v obci Vysočany sa snaží nadšenec Pavel Žatko. Rádio Regina Západ. RTVS. Dostupné online: https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/z-regionu/272197/o-zachranu-kastiela-v-obci-vysocany-sa-snazi-nadsenec-pavel-zatko
- Kucmanová, M., 2020. Kaštieľ vo Vysočanoch – začiatok pamiatkovej obnovy a sen jedného optimistu. KPÚ Trenčín. Dostupné online:http://www.pamiatky.sk/sk/page/kastiel-vo-vysocanoch-zaciatok-pamiatkovej-obnovy
- Obec Vysočany: https://www.vysocany.sk/osobnosti.html
- Dominikánsky knižný inštitút. 2016. Bibliografia niektorých kňazov – Vysočáni, František, SJ. Dostupné online: https://knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=1143
Radovan Števula
Katarína Janíčková