Ustál veľkú katastrofu, vyhorel, ale stále stojí ako ruina – kostol v Dolných Lelovciach

9

Mlčky stojí a čaká… Zvony tu dávno nebili. Možno má už najlepšie časy dávno za sebou, možno ho ešte nejaké pekné časy stihnú. Reč je o Kostole Narodenia Panny Márie v Dolných Lelovciach. Teda, po správnosti, už v Zemianskych Kostoľanoch.

Dolné Lelovce sme už v samostatnom článku spomínali. Život v nich zničila ekologická katastrofa, ktorá sa tu stala v roku 1965. Popolček z neďalekého odkaliska zmiešaný s chemikáliami a s dažďovou vodou bral po pretrhnutí hrádze so sebou všetko, čo mu stálo v ceste. Jednou z mála stavieb, ktoré „prežili“ túto tragédiu, bol kostol stojaci na vŕšku. Rok 1965 sa mu však stal aj tak osudným. Kostol zostal nevyužívaný a začal postupne chátrať. Niekoľkokrát bol vykradnutý a aby toho nebolo málo, po vlámaniach kostol v tom istom roku aj vyhorel a odvtedy čaká na lepšie časy.

Kostol Narodenia Panny Márie

Pred historickým a archeologickým výskumom, ktorý sa tu konal v roku 1994, bol kostol považovaný za renesančnú stavbu, ktorá mala svoj základ v gotike. Výskum však preukázal, že stavba je oveľa staršia a pôvod objektu sa datuje do 12. – 13. storočia. Samotná obec Dolné Lelovce je v prameňoch spomínaná už v roku 1232. Stredoveký pôvod kostola je logickým vyústením všetkých drobných odkazov, na ktoré samotná stavba a jej umiestnenie odkazuje. Kostol stojí na vyvýšenine nad bývalou obcou Dolné Lelovce, v súčasnosti časťou obce Zemianske Kostoľany. Sondy vykonané v rámci výskumu odhalili časti základových murív jednoloďového kostolíka s polkruhovou apsidou (oblúk, zaoblenie). Ak si chceme predstaviť, ako takýto malý stredoveký kostol v začiatkoch svojej existencie približne vyzeral, stačí si predstaviť  kostolík v Klížskom Hradišti. Ak si ho chcete predstaviť v jeho ešte funkčných časoch, pred rokom 1965, môžete navštíviť veľmi podobný kostol v Chalmovej.

Po výskumoch, ktoré preukázali historickú vzácnosť stavby, bol kostol na sklonku roku 1997 spolu s priľahlým cintorínom vyhlásený za kultúrnu pamiatku a odvtedy stále čaká na komplexnejšiu opravu.

Fragment maľovanej výzdoby okolo okna
Zadná exteriérová časť kostola s výzdobou okolo okna

Našťastie sa však ešte nájdu ľudia, ktorým osud pamiatok nie je ľahostajný a iniciujú práce pre ich záchranu. Ešte v roku 1995 bola vymenená strešná krytina na celom objekte, ale odvtedy ubehlo predsa len mnoho času, ktorý sa opäť zahryzol do pamiatky a možno aj preto vznikla v roku 2013 iniciatíva na záchranu kostola, vďaka ktorej boli okrem iného odstránené náletové kroviny z okolia kostola a v roku 2016 bola obnovená aj strešná krytina na zvonici. Vďaka snahe niektorých ľudí takto možno neprídeme o vzácny kus histórie, ktorý sa nachádza v našom okolí.      

Celkový pohľad na kostol s opravenou strešnou krytinou na zvonici

To, že sa na kopčeku nad bytovkami nachádza kostolík, vidíme už z diaľky. Ako sa však k nemu dostať? Stačí prejsť v Zemianskych Kostoľanoch cez koľaje a smerovať k spomínaným domom. Za nimi sa v kopci rozprestiera malý lesík s vychodenou cestičkou pomedzi kríky a stromy. Keď sa ňou vyberieme, s určitosťou natrafíme na kostol. Cestou nás čaká aj iné stavebné prekvapenie. Budeme totiž prechádzať okolo schátranej rodinnej hrobky rodu Tarnóczy, ktorého meno sa spája s Dolnými Lelovcami už od prelomu 15. a 16. storočia.

Vchod do rodinnej hrobky

Hrobka rodu Tarnóczy – stavba s tiež neslávnym osudom. Zub času a najmä „práca“ vandalov sa na nej riadne podpísali. Hrobku dal rod postaviť na sklonku 19. storočia v klasicizujúcom slohu, ktorý možno dodnes badať v použitých stavebných prvkoch. Podľa historických čriepkov, ktoré máme o tomto mieste, tu bolo pochovaných približne dvadsať tiel. Členovia rodu tu však nenašli odpočinok. Hrobka bola často vykrádaná, najmä v období, kedy aj rodový kaštieľ, ktorý sa nachádza pod vŕškom s kostolom, začali využívať vojaci (dodnes je to vojenský objekt). V rakvách boli spolu s telami uložené vzácne predmety, ktoré lákali vykrádačov hrobov. Hrobka dopadla podobne ako mnohé ostatné miesta posledného odpočinku šľachty. Zničená. Rodina sa preto rozhodla, že telá presunú do skromného hromadného hrobu, ktorý označuje jeden náhrobný kameň s erbom rodu, na ktorom je napísané rodinné krédo „Opressum defendo“ – Brániť slabších, utláčaných. Miesto posledného odpočinku sa nachádza hneď vedľa zničenej hrobky.

Miesto posledného odpočinku rodiny Tarnóczy
Torzo sochy umiestnenej na hrobke

Do interiéru hrobky sa dá vstúpiť a na jej zadnej strane je možné vidieť pozostatky oltára. Nad ním kedysi visel rodový erb. Vo vnútri i v okolí hrobky sa dajú nájsť roztrúsené tehly, ktoré si pamätajú vyčíňanie vandalov.

Interiér rodinnej hrobky
Tehla z hrobky s viditeľným označením tehelne, kde bola vyrobená

Miesta, ktoré sme v článku popísali, vedia jednoznačne v človeku vzbudiť mnoho myšlienkových pochodov, nútia ho zastaviť sa a kladú mnoho otázok o našom vzťahu k histórii.

Zdroje:

  • Kostol Narodenia Panny Márie v Dolných Lelovciach (dostupné online: www.apsida.sk),
  • Obec Zemianske Kostoľany (dostupné online: www.zemianskekostolany.sk)

Foto: Hana Vanková