Za ďalším z kaštieľov, ktorý vám predstavíme, sa vyberieme trochu ďalej za „humná“ mesta Partizánske. Obec Oponice je pomerne malou dedinkou na Ponitrí, medzi Nitrou a Topoľčanmi, má však bohatú zásobu turistických lákadiel.
V Oponiciach nájdete dva kaštiele, menší, v ktorom sídli Aponiho múzeum a väčší, fungujúci v súčasnosti ako romantické ubytovacie zariadenie. V kopcoch nad dedinou sa zas týči ruina Oponického hradu. Ak si vravíte, že toľko zaujímavostí je dosť aj na okresné mesto, čo ak vám v článku povieme o ďalších?
História obce siaha až do stredoveku, kontinuálne osídlenie tu bolo archeologickým výskumom doložené už od 9. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z 13. storočia. V tomto období lokalitu získali do držby Čákovci, ktorí na vŕšku nad dedinou vybudovali kamenný hrad. Pomyselné „opraty“ kolesa dejín obce však v rukách držali Aponiovci, ktorí sa na týchto miestach objavili v roku 1392. Obec im neposkytla iba nový domov ale aj meno. Šľachtický predikát svojho mena si totiž utvorili odvodením od názvu obce. Ide o pomerne nevšedný postup, bežnejšie bolo, ak bol práve názov obce odvodený od predikátu jej šľachtického majiteľa.
Spomenuli sme Oponický hrad, ten rodina Aponiovcov obývala od svojho príchodu do Oponíc až do roku 1620, kedy sa presťahovali do reprezentatívnejšieho, modernejšieho, no najmä pohodlnejšieho príbytku – v tej dobre trendového kaštieľa stojaceho uprostred obce. A práve tento kaštieľ vám cez náš článok rozpovie svoj príbeh.
Kaštieľ si Aponiovci postavili v renesančnom štýle. Obklopený bol takmer 7 ha anglickým parkom, v ktorom nechýbali vzácne dreviny, zaujímavé krajinárske solitéry, fontány a boli tu aj tenisové antukové kurty – dôkaz, že Aponiovci boli fanúšikmi Wimbledonu. Vo svojom sídle bývali až do medzivojnových rokov v dvadsiatom storočí a kaštieľ v priebehu histórie prestavovali a upravovali podľa aktuálnej módy či potrieb.
Posledný „aponiovský“ stavebný zásah sa odohral v roku 1846. Jeho následkom bola zmena pôdorysu kaštieľa do tvaru písmena „U“, v akom ho môžeme vidieť aj dnes. V tomto roku bolo dostavané severné krídlo, priestory venované výlučne slávnej Aponiovskej knižnici. Severné krídlo alebo aj galéria, bolo pomerne nadčasovo architektonicky riešené – malo veľké francúzske dvere vedúce priamo do parku. Interiéru dominovali police na knihy, pričom k horným policiam bola vybudovaná drevená ochodza po celom obvode miestnosti.
Unikátna knižnica
Anton Juraj Aponi, iniciátor „knižničnej“ prístavby, bol veľkým knihomoľom. Fakt, že knihy miloval, bol podnetom pre vytvorenie rodinnej zbierky – klenotu, ktorého vznik datujeme približne do roku 1774. Bibliotheca Apponiana, ako je knižnica známa vo svete, bola pôvodne založená vo Viedni. Neskôr, v prvej tretine 19. storočia, ju rodina presťahovala do Bratislavy. Tu sa rozhodli pre dovtedy neslýchanú vec – knižnicu plnú slávnych titulov od Danteho, Gutenberga, antických klasikov či iných literárnych velikánov sprístupnili bežnej mestskej verejnosti. Aponiovská knižnica v Bratislave sa tak stala prvou verejnou knižnicou v meste i v celom Hornom Uhorsku. V polovici 19. storočia však dochádza k istým nezhodám s magistrátom mesta a knižnica sa tak opäť vydáva na cestu. Tento raz už však smerovala do Oponíc, a to pod taktovkou Antona Aponiho, syna zakladateľa knižnice.
Záujem o udržiavanie knižného fondu však zo strany rodiny postupne upadal, po niekoľkých aukciách sa počty kníh dokonca podstatne znížili. Po smrti posledného Aponiho v roku 1935 knižnici hrozil úplný zánik a rozpredanie či vyrabovanie. Tomuto osudu zabránili noví majitelia kaštieľa – Slezákovci. Knižnicu ubránili v časoch druhej svetovej vojny, napokon však boli krátki na udalosti roka 1948. S nástupom komunistickej moci došlo k znárodneniu ich majetku a knižnica aj s jej pokladmi boli ponechané vlastnému osudu. V 50. rokoch 20. storočia sa však, ako posledná záchrana v hodine dvanástej, do Oponíc dostal františkán Vševlad J. Gajdoš. Ten z poverenia Matice slovenskej knihy očistil a skatalogizoval. Bez tohto zásahu by dnes knižnica už zrejme neexistovala.
Závod na výrobu dezertných vín, politická či neskôr poľnohospodárska škola, kancelárske priestory, knižnica ako miesto na presúšanie obilia. To všetko sú príklady, ako variabilne sa dalo, podľa súdruhov, využiť niekdajšie šľachtické sídlo. Samozrejme sa nik neunúval odniesť z kaštieľa pôvodný historický empírový nábytok. Vybavenie objektov oponického kaštieľa tak chátralo spolu s jeho múrmi. V roku 1972 boli však knihy z chátrajúceho kaštieľa napokon prevezené do depozitárov v Martine a interiérové vybavenie knižnice bolo spálené. Vyššie spomenuté spôsoby využívania priestorov kaštieľa v Oponiciach boli jeho symbolickými klincami do rakvy. O budovy sa nik nestaral, a tak vplyvmi počasia, náletmi vtáctva cez rozbité okná a pôsobením vandalov pustli.
Šťastný koniec
Príbeh tejto stavby však končí happyendom a je ojedinelým prípadom, kedy sa kultúrna pamiatka dostala do rúk súkromníka a vďaka nemu začala písať novú kapitolu svojej histórie. V rokoch 2007-2011 tu prebehli záchranné a rekonštrukčné práce na jednotlivých krídlach kaštieľa, knižnici, stajniach i samotnom anglickom parku. Noví majitelia sa v niektorých miestach rozhodli odokryť pôvodné, renesančné, vrstvy stavby – príkladom sú arkádové okná na južnom krídle. Kaštieľ bol však napokon zrekonštruovaný tak, aby ukazoval tie najkrajšie prvky z toho-ktorého obdobia. Zároveň sa rekonštrukciou majiteľom podarilo do areálu kaštieľa aspoň čiastočne prinavrátiť atmosféru, ktorá tu vládla pred dvesto rokmi. Parkom či chodbami kaštieľa sa dnes môžete prechádzať rovnako, ako to robili bratia Rooseveltovci či Josephine Bakerová.
Hodnoverne bola zrenovovaná aj galéria s knižnicou a jej interiérom presne podľa dochovaných fotografií. Následne sa sem vrátil aj samotný knižničný fond, prezentujúci Aponiovskú knižnicu pod hlavičkou Slovenskej národnej knižnice. Bibliotéka v súčasnosti obsahuje knihy dovedna v 12 jazykových mutáciách, slovenčinu či češtinu by ste tu však hľadali márne. Hoci kaštieľ funguje najmä ako ubytovacie zariadenie, knižnica je prístupná pre verejnosť vo forme sprevádzaných prehliadok.
Oponice vás veru prekvapia množstvom zaujímavostí, ktoré tu možno objaviť. Vyhraďte si na ne pokojne celý deň, garantujeme vám, že sa nudiť nebudete. Prechádzka na hrad s krásnymi výhľadmi a potom návšteva Aponiho múzea v menšom kaštieli v obci či ohurujúci zážitok z prehliadky Aponiovskej knižnice. Možno nakoniec zistíte, že jeden deň v Oponiciach nestačí.
Tento článok vznikol vďaka podpore Nadačného fondu Dell.
Za spoluprácu a cenné informácie ďakujeme Mgr. Ondrejovi Šomodimu, správcovi Aponiovskej knižnice.
Zdroje:
- Rozhlas a televízia Slovenska, 2013. Oponický kaštieľ. Dokumentárny film z cyklu Neznáma klenotnica. Dostupné na internete: https://www.youtube.com/watch?v=vkhyq9V-mLw
Radovan Števula
Katarína Janíčková