Naše kaštiele: Stredoveké dejiny nášho regiónu na nečakanom mieste

6

Obec Diviacka Nová Ves je na prvý pohľad veľmi nenápadná a nič nenasvedčuje tomu, že by sa niečím mohla odlišovať od ostatných dediniek ležiacich v blízkosti riečky Nitrica. Väčšina motoristov, ktorí cez ňu denne prechádzajú, vôbec netuší, že majú takmer na dosah ruky stredoveké dejiny nášho regiónu. V západnej časti spomínanej obce, neďaleko rímskokatolíckeho kostola Najsvätejšej Trojice, totiž stojí nádherný renesančný kaštieľ ukrytý pred ruchom hlavnej cesty.

Dejiny kaštieľa i obce Diviacka Nová Ves sú úzko poprepletané s dejinami rodu Diviackovcov. Táto rodina bola jednou z početných vetiev prastarého veľmožského rodu Hont-Poznanovcov a svoj pôvod odvodzovala od Blažeja z Diviak. K rodu Diviackovcov sa hrdo hlásili aj ďalšie zemianske rodiny v Diviackej Novej Vsi, ktorými boli napríklad Ujfalussyovci alebo Rudnayovci.

Gotické jadro kaštieľa

Kaštieľ v Diviackej Novej Vsi sa ako rodové sídlo Diviackovcov spomína v písomných prameňoch z prelomu 14. a 15. storočia. Medzi rokmi 1380 až 1401 nechali Diviackovci v dedine postaviť opevnenú gotickú pevnôstku, ktorá tvorí jadro dnešného kaštieľa. Išlo o najvýznamnejší objekt stojaci v Rudnianskej kotline v povodí riečky Nitrica vybudovaný v gotickom stavebnom štýle. Z pôvodného objektu sa okrem základových múrov zachovali aj klenby a krby.

Renesančná prestavba

Od 16. storočia patril objekt rodine Rudnayovcov, ktorí medzi rokmi 1586 až 1588 pôvodnú gotickú pevnosť rozšírili a postupne prestavali v renesančnom štýle. Po viacerých stavebných úpravách v 17. a 18. storočí vznikol štvorkrídlový renesančný kaštieľ s nepravidelným pôdorysom.

Nepravidelný základ kaštieľa je výsledkom jeho postupného rozširovania a prebudovávania. Prvky pôvodné gotického jadra sa zachovali v podobe blokovej poschodovej opevnenej vežovej stavby s nárožným kvádrovaním na fasádach. Na krídlach objektu sa čiastočne zachovali renesančné sgrafitá. Nárožná stavba situovaná pri vstupe mala tri malé okrúhle bašty, ktoré spĺňali funkciu oporných pilierov z čias romantických úprav. Kamenný renesančný vstupný portál mal kedysi padací most. Pri barokových úpravách okolo polovice 18. storočia boli budovy nádvoria zjednotené arkádou.

Amazonka Rudnianskej kotliny

V roku 1808 kaštieľ napadla a obsadila barónka Gabriela Splényi-Ujfalussy, prezývaná tiež ako Amazonka Rudnianskej kotliny. Barónka sa túžila pomstiť Rudnayovcom za prehratý majetkový spor o kaštieľ, a preto zorganizovala sedliacku vzburu. Pomocou sľubov, vlastnej úrody a pálenky sa jej podarilo naverbovať päťsto sedliakov. Rudnayovci si zavolali na pomoc vojakov z Topoľčianskych kasární, ktorí vzburu potlačili a barónku zadržali. Súd barónku odsúdil na šesťročné väzenie v Bratislave. Amazonka Rudnianskej kotliny si údajne vydobyla možnosť využívať dve cely, ktoré si zariadila vlastným nábytkom. Vo väzení po dvoch rokoch zomrela.

Kaštieľ v súčasnosti

V roku 1886 kaštieľ Rudnayovci predali a v jeho priestoroch bol neskôr zriadený liehovar. Po druhej svetovej vojne sa kaštieľ dostal pod správu štátu. Pamiatková úprava sa uskutočnila v 70. rokoch 20. storočia podľa projektu architekta Šefčíka, následne objekt slúžil ako muzeálny sklad. V súčasnosti je kaštieľ v súkromnom vlastníctve, nie je prístupný verejnosti a nevyužíva sa.

Tento článok vznikol vďaka podpore Nadačného fondu Dell.

Zdroje:

  • Diviacka Nová Ves – renesančný kaštieľ (dostupné online: https://www.hrady-zamky.sk/diviacka-nova-ves/),
  • ŠKUBLA, Pavol. Hrady, zámky a kaštiele Slovenska. Bratislava, 2014.