Klátova Nová Ves je obec v okrese Partizánske a vyznačuje sa bohatou históriou. Tá je dodnes hmatateľná a vpísaná v nehnuteľných pamiatkach, ktoré sa na jej území nachádzajú. Reč je o troch kaštieľoch, ktoré verne reprezentujú historické bohatstvo lokality. Najstarším a zároveň najmenším z nich je renesančný kaštieľ stojaci v strede obce.
Klátova Nová Ves bola známa už v 13. storočí, kedy sa spomína v súvislosti so susedným Klížskym Hradišťom, ktoré patrilo k majetkom benediktínskeho opátstva. Prívlastok Nová Ves sa do názvu dostal pravdepodobne po vpádoch Tatárov, ktorí pôvodné sídlo zničili, ale miestni obyvatelia ho obnovili a dali mu názov Nová Ves. Tento prívlastok sa dostal aj do mena istého Ondreja, pôvodom z rodu Diviakovcov, ktorý založil líniu Novoveských. Zaujímavosťou je aj to, ako sa do názvu dostal „klát“. Ondrejov syn Ladislav bol mohutnej postavy a volali ho Klát, preto sa aj do názvoslovia obce dostala jeho prezývka. Práve Novoveskovci majú dočinenie aj s výstavbou najstaršieho kaštieľa v obci. Pri jeho označovaní sa stretávame aj s názvom tvŕdza, čo je označenie pre pevnosť, prípadne opevnenie.
Vyberanie mýta, pivovar, sýpka aj sklad
Vznik tejto stavby sa datuje do druhej polovice 16. storočia, čo dokladajú aj výskumy. Kaštieľ miestnych zemanov vznikol pravdepodobne kvôli vyberaniu mýta na obchodnej ceste do Skýcova, ktorá tadiaľto viedla už v stredoveku. Práve z tohto dôvodu vznikla na danom území renesančná pevnosť, ktorá poskytovala bezpečné miesto na prenocovanie pre prechádzajúcich kupcov.
Na začiatku 19. storočia kaštieľ vyhorel a neskôr slúžil ako pivovar, sýpka, ale i sklad. Napriek tomu sa zachoval v dobrom technickom stave. V rokoch 1977 až v 1981 sa realizovala jeho obnova. Kaštieľ patrí obci a nachádza sa v ňom obradná sieň. Je využívaný a v dobrom stave.
Jeden z mála, ktoré mali šťastie
Čo sa týka jeho dispozície, je to v podstate dvojpodlažná budova so štyrmi ochrannými vežami. Má obdĺžnikovitý pôdorys so spomínanými okrúhlymi nárožiami. Priestory v kaštieli sú klenuté. Zaujímavosťou, ktorá sa bežne v zemianskych sídlach nenachádzala, boli strieľne, ktoré mali aj dvojice prieduchov, ktoré slúžili na odvetrávanie strelných splodín. Ku kaštieľu patrila aj hospodárska prístavba, ktorá bola ešte v 20. storočí upravovaná, ale v roku 1973 došlo k jej asanácii. Zbúranie hospodárskych priestorov bolo súčasťou obnovy pamiatky.
Svojou zachovalosťou a neustálym využívaním môžeme renesančný kaštieľ v Klátovej Novej Vsi radiť k tým, ktoré majú obrovské šťastie. Vo svojej podobe sa renesančná stavba hrdo týči priamo v strede obce a upozorňuje nás na to, že sa nachádzame na území s bohatou históriou, ktorá na nás dýcha z každej svetovej strany.
Tento článok vznikol vďaka podpore Nadačného fondu Dell.
Zdroje:
- BÓNA, Martin – LUKAČKA, Ján. Kultúrno-historické pamiatky Stredného Ponitria. Topoľčany, 2015.
- Súpis pamiatok na Slovensku. Zväzok I., Bratislava. 1968 – 1969.
- UHLÁR, Vlado. Okres Topoľčany. Historicko-vlastivedná monografia. Bratislava, 1988.
- ŠKUBLA Pavol, Hrady, zámky a kaštiele Slovenska, Perfekt 2014
- LACIKA Ján – KOLLÁR Daniel, Kultúrne krásy Slovenska, Kaštiele, Dajama 2008
Radovan Števula
Katarína Janíčková