Naše kaštiele: História Uhrovca ponúka okrem osobností Štúra a Dubčeka aj výnimočný kaštieľ

10

Obec Uhrovec, ktorá leží neďaleko Bánoviec nad Bebravou je mnohým známa, a to najmä kvôli tomu, že sa tu narodil slovenský velikán Ľudovít Štúr a neskôr aj ďalšia výrazná osobnosť našich dejín, Alexander Dubček. Samotná obec s obrovským potenciálom vlastní aj kaštieľ nevyčísliteľnej kultúrnej hodnoty.

Neprehliadnuteľná stavba, ktorá stojí v centre obce púta na seba pozornosť už len svojou majestátnosťou. Kaštieľ, ktorý je naozaj obrovský, píše svoju históriu už od začiatku 16. storočia. Za počiatkami jeho výstavby stojí rod Salczerovcov. Tí vlastnili aj hrad Uhrovec, ale neskôr boli z hradu vyhnaní a panstvo spolu s hradom pripadlo rodu Zayovcov. Tento rod sa od tohto momentu nerozlučiteľne spojil s Uhrovcom.

Dodnes vidno na stenách kaštieľa jeho stavebný vývoj, Foto: Katarína Janíčková

Pôvodne bol kaštieľ renesančný, ale aj on prešiel svojim stavebným vývojom. Práve ten bol ovplyvnený tým, že kaštieľ bol súčasťou deľby majetkov Zayovcov, a tak sa jeho časti vyvíjali samostatne, podľa toho, ktorý zo šiestich dedičov ich zdedil. Budova má až tri podlažia a naozaj pripomína už zašlú slávu Uhrovca. Chodník do kaštieľa vedie aj popred rodný dom Ľudovíta Štúra. Práve náš velikán, ktorý sa stal symbolom romantizmu v slovenskej literatúre a vedúcou osobnosťou mnohých bojov za národnú integritu, navštevoval často kaštieľ v Uhrovci. Mal ho doslova, čo by kameňom dohodil a zo všetkého najviac ho zaujímala vzácna knižnica, ktorá mu poskytovala mnoho priestoru pre vzdelávanie sa. Otec Ľudovíta Štúra viazal v knižnici knihy a dopomáhal si tak k platu učiteľa, ktorý nebol príliš vysoký. Imrich Zay, ktorý bol vtedy pánom kaštieľa a celého panstva bol veľmi tolerantný a napriek tomu, že v kaštieli ináč ako po nemecky nehovorili, keďže Zayovci boli evanjelici, toleroval výučbu slovenského jazyka v miestnej škole, kde učil práve Samuel Štúr. Dalo by sa povedať, že Imrich Zay mal so Štúrovcami priateľské vzťahy. Určite práve preto pobadal Imrich Zay u mladého Ľudovíta Štúra veľký potenciál a chcel ho udržať v kaštieli ako hospodárskeho úradníka. V tom čase sa však Ľudovít rozhodoval o svojom ďalšom štúdiu a už vedel, že ho to ťahá niekam inam. Imrich Zay mal syna Karola, ktorý sa tiež spočiatku s Ľudovítom priatelil a chcel ho získať pre svoju vec a to myšlienku jednotného Uhorska. Karol Zay bol generálnym inšpektorom evanjelickej cirkvi v Uhorsku a chcel národnostne jednotné Uhorsko. Tu však jednotnú reč s Ľudovítom nenašiel a ich cesty sa názorovo rozišli a to až do tej miery, že Karol Zay voči Ľudovítovi Štúrovi intrigoval. To sú však príbehy na hodiny slovenského jazyka a literatúry, ale kaštieľ v Uhrovci bol čiastočným svedkom týchto udalostí.

Rodný dom Ľudovíta Štúra, Foto: Katarína Janíčková

Samotný kaštieľ si prežil svoje momenty na výslní, a to najmä v čase, keď bol  sídlom Zayovcov, ktorí sa snažili aj o rozvoj celého svojho panstva. V Uhrovci založili továreň na súkno, s ktorej vznikom bol spojený aj rozvoj železnice a hlavne textilného priemyslu v regióne. Súkenka tu fungovala až do 70. rokov 19. storočia, kedy ju museli Zayovci predať a v jej priestoroch našla svoje miesto výroba skla, čo už je ale iná téma podnikania v Uhrovci. V roku 1871 dali Zayovci postaviť v Uhrovci aj továreň na drobné výrobky z dreva, ktorá sa časom pretransformovala na výrobu vychádzkových palíc a drevených rúčok.

Mnohé časti kaštieľa volajú po rekonštrukcii, Foto: Katarína Janíčková

Pokiaľ chceme hovoriť o význame Uhrovského kaštieľa, musíme podotknúť, že pre Zayovcov bol spočiatku istou formou záťaže, pretože kaštieľ v Bučanoch pri Trnave bol ich prvým rodovým sídlom a rozvoj Uhrovca spolu s kaštieľom prišiel až s Imrichom Zayom, ktorý bol počas svojho života povýšený aj do grófskeho stavu na základe svojich zásluh. Bol to práve ten Imrich, ktorý sa priatelil so Štúrovcami, a ktorý dbal aj na vzdelanosť vo svojom panstve. V 19. storočí bol Uhrovec vyhľadávaným strediskom kultúry a umenia pre svoju vynikajúcu kaštieľnu knižnicu, umelecko-literárny salón a bohaté umelecké zbierky. Knižnica obsahovala viac ako 20000 zväzkov a patrila k najrozsiahlejším knižniciam v Európe. Dodnes časť zbierky vlastní Matica Slovenská. Keďže Zayovci boli evanjelici, v kaštieli mali k dispozícii aj poschodovú empírovú kaplnku, ktorá slúžila ako kostol aj pre ďalších veriacich. V obci bol evanjelický kostol postavený až v roku 1945.

Kaštieľ zo zadnej strany, v pozadí vidno evanjelický kostol postavený v roku 1945,
Foto: Katarína Janíčková

Kaštieľ v Uhrovci zažil svoje krásne, ale aj horšie časy. Tak, ako je to u nás zvykom, aj teraz čaká na svoje lepšie zajtrajšky. Momentálne patrí obci a v 70. rokoch začala jeho obnova. Postupne, ale pomaly sa na ňom pracuje, ale vždy do len do tej miery, ako to dovoľujú financie. V rokoch 1960 – 1975 v ňom bol dokonca umiestnený archív, dlhé roky tu sídlilo aj múzeum SNP. Obrovský kaštieľ s obrovským potenciálom je momentálne spiacim obrom, ktorého by bolo dobré prebudiť a obnoviť jeho zašlú slávu.

Tento článok vznikol vďaka podpore Nadačného fondu Dell.

Zdroje:

  • Súpis pamiatok na Slovensku. Zväzok III., Bratislava. 1968 – 1969.
  • UHLÁR, Vlado. Okres Topoľčany. Historicko-vlastivedná monografia. Bratislava, 1988.
  • Eva Kowalská, Historický časopis, Podnikanie v réžii aristokrata, Založenie a prvé roky súkenky v Uhrovci (1845 -1851)
  • Ministerstvo vnútra SR, História archívu / Verejná správa
  • www.pamiatkynaslovensku.sk / Uhrovec – renesančný kaštieľ
  • www.uhrovec.sk / Uhrovec a Uhrovská dolina